Pomôžme si (51)
"Jermok Velkorevúcky" nás spája aj inšpiruje
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Jermok Velkorevúcky sa už tradične po piatykrát konal 14. – 16. marca 2018 v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia. Tradícia Turistického informačného centra sa tak stala živá, čo dokazuje nielen rastúci počet návštevníkov našej veľkonočnej predajnej výstavy, ale i veľký záujem predajcov z Revúcej aj okolia. Naši umelci a remeselníci vo svojej tvorbe s radosťou využívajú pôvodné techniky a vzory, ktoré dokážu s citom pretvoriť do súčasnej podoby s autentickým nádychom. Drevo, koža, keramika, medové sviečky, textilné doplnky, modrotlač a naša výzdoba dokonale podčiarkli veľkonočnú atmosféru a preniesli nás opäť do krajiny detstva a fantázie.
Nominujte svoju mimovládnu organizáciu a zabojujte o Cenu Nadácie Orange
Napísal(a) B. Oberučová
Výnimoční ľudia, ktorí svojou nezištnou prácou a odhodlanosťou robia zo Slovenska lepšie miesto pre život sa aj tento rok môžu uchádzať o Cenu Nadácie Orange. Na Slovensku jedinečné ocenenie práce mimovládnych organizácií otvára svoj nominačný proces už po deviaty raz. Cieľom Nadácie Orange je vyjadriť podporu a verejné uznanie organizáciám a ich predstaviteľom za ich dlhodobé a inšpiratívne verejnoprospešné aktivity, ktorými prispievajú k riešeniu aktuálnych potrieb spoločnosti. „Cena Nadácie Orange vznikla a je tu už deväť rokov preto, aby sme postavili do svetla prácu neziskoviek a empatických ľudí, ktorí za nimi stoja.
Autobusovú zastávku v Rochovciach skrášlili drevené sochy baníkov
Napísal(a) MG od
Niekedy postačí aj krátka informácia o tom, že sa niečo v niektorej obci nášho regiónu udialo, aby som jej dal miesto medzi ostatnými správami na stránke Maj Gemer. Keď však podnet príde od starostu obce Rochovce, ako v tomto prípade od pána Stanislava Levrinca, len mi potvrdzuje, že taká udalosť si zaslúži väčšiu pozornosť. Napísal síce krátko, ale že mám pravdu, potvrdíte mi aj vy. V podstate uviedol, že v ich obci v čase od septembra 2017 do 17. januára 2018 prebiehala rekonštrukcia autobusovej zastávky. Aby všetkým, ktorí nielen v obci bývajú, ale aj tým, ktorí ňou prechádzajú, pripomenula, že táto obec vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia ako banícka osada. Preto autobusovú zastávku upravili v štýle banského diela so sochami baníkov a banských škriatkov. Baníci ich nazývali aj Permoníkmi.
Radíme si: Nie je klobása ako klobása, ale prečo?
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Zimné obdobie je ako stvorené na prípravu i vyhotovenie rôznych dobrôt najmä z mäsa. Voľakedy sa v tomto období pred Vianocami takmer v každom gazdovskom dome veselo zakáľalo, aby Vianoce boli pri bohato prestretým stolom, na ktorom nechýbali ani vlastné výrobkyi nielen z pečiva, ale aj mása. A potom, veď Vianoce sa využívali aj na rôzne iné príležitosdzi, kedy bolo treba hostí ponúknuť aj vlastnými špecialitami. Preto sa takmer každý hotoval najmä na kvalitnú klobásku a slaninku, tlačenku, atď. Mnohé rodiny boli nimi preslávené v celej obci, ale i na okolí.
Prezradíme vám desať najčastejších chýb, ktoré robíme pri grilovaní
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Zo slovenských záhrad, terás, altánkov, prístreškov aj balkónov sa priamo úmerne so stúpajúcou ručičkou teplomeru zintenzívňujú aj vône pečeného mäsa, klobások či grilovanej zeleniny. Tohtoročná sezóna je už definitívne otvorená a my Vám prinášame prehľad najčastejších grilovacích prehreškov a chýb, ktoré pre nás zostavil portál masodomov.sk.
Boli mäsové výrobky za socializmu lepšie ako tie dnešné?
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina z čitateľov vekovej kategórie 40+ už po prečítaní nadpisu článku. Tí mladší si zas spomenú na situáciu, s ktorou sa už pravdepodobne stretli, a síce, ako pri konzumácii mäsových výrobkov ľudia skôr narodení povedali: toto nie je tá pravá chuť salámy ako za našich čias, tá klobása už dnes nemá žiadnu vôňu, ako mávala za komunistov, tie párky sú samá múka, nedajú sa porovnať s tými socialistickými ... a tak ďalej a tak podobne.
Pomôžme si sami - Naša osamotená diskusia o cestovnom ruchu v regióne Gemera (4)
Napísal(a) Ľ. J. Šomšák
Milý Juraj,
naše stretnutie medzi sviatkami bolo pre nás oboch prínosom a vnieslo viac svetla do našej osamotenej diskusie o cestovnom ruchu. Zhodli sme sa publikovať spoločné závery ku ktorým sme dospeli:
1/ Vzhľadom na nám dostupný a známy stav v cestovnom ruchu v konkrétnom regióne Gemera konštatujeme, že úspešné podnikanie v cestovnom ruchu
Mali by oprášiť rozvojové programy obce súvisiace s cestovným ruchom
Napísal(a) Ľudo
Milý Juraj,
vo svojom liste, v súvislosti s cestovným ruchom, si až nepríjemne a razantne skeptický. Tvrdíš, že cestovný ruch sa nedá robiť bez peňazí, pomoci štátnych a samosprávnych orgánov. Nuž, nemôžem s tvojim názorom súhlasiť. Sú predsa aktivity, aj v rámci cestovného ruchu, ktoré vyžadujú viac, niektoré menej a iné,


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-