Pomôžme si (51)
"Jermok Velkorevúcky" nás spája aj inšpiruje
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Jermok Velkorevúcky sa už tradične po piatykrát konal 14. – 16. marca 2018 v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia. Tradícia Turistického informačného centra sa tak stala živá, čo dokazuje nielen rastúci počet návštevníkov našej veľkonočnej predajnej výstavy, ale i veľký záujem predajcov z Revúcej aj okolia. Naši umelci a remeselníci vo svojej tvorbe s radosťou využívajú pôvodné techniky a vzory, ktoré dokážu s citom pretvoriť do súčasnej podoby s autentickým nádychom. Drevo, koža, keramika, medové sviečky, textilné doplnky, modrotlač a naša výzdoba dokonale podčiarkli veľkonočnú atmosféru a preniesli nás opäť do krajiny detstva a fantázie.
Nominujte svoju mimovládnu organizáciu a zabojujte o Cenu Nadácie Orange
Napísal(a) B. Oberučová
Výnimoční ľudia, ktorí svojou nezištnou prácou a odhodlanosťou robia zo Slovenska lepšie miesto pre život sa aj tento rok môžu uchádzať o Cenu Nadácie Orange. Na Slovensku jedinečné ocenenie práce mimovládnych organizácií otvára svoj nominačný proces už po deviaty raz. Cieľom Nadácie Orange je vyjadriť podporu a verejné uznanie organizáciám a ich predstaviteľom za ich dlhodobé a inšpiratívne verejnoprospešné aktivity, ktorými prispievajú k riešeniu aktuálnych potrieb spoločnosti. „Cena Nadácie Orange vznikla a je tu už deväť rokov preto, aby sme postavili do svetla prácu neziskoviek a empatických ľudí, ktorí za nimi stoja.
Autobusovú zastávku v Rochovciach skrášlili drevené sochy baníkov
Napísal(a) MG od
Niekedy postačí aj krátka informácia o tom, že sa niečo v niektorej obci nášho regiónu udialo, aby som jej dal miesto medzi ostatnými správami na stránke Maj Gemer. Keď však podnet príde od starostu obce Rochovce, ako v tomto prípade od pána Stanislava Levrinca, len mi potvrdzuje, že taká udalosť si zaslúži väčšiu pozornosť. Napísal síce krátko, ale že mám pravdu, potvrdíte mi aj vy. V podstate uviedol, že v ich obci v čase od septembra 2017 do 17. januára 2018 prebiehala rekonštrukcia autobusovej zastávky. Aby všetkým, ktorí nielen v obci bývajú, ale aj tým, ktorí ňou prechádzajú, pripomenula, že táto obec vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia ako banícka osada. Preto autobusovú zastávku upravili v štýle banského diela so sochami baníkov a banských škriatkov. Baníci ich nazývali aj Permoníkmi.
Radíme si: Nie je klobása ako klobása, ale prečo?
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Zimné obdobie je ako stvorené na prípravu i vyhotovenie rôznych dobrôt najmä z mäsa. Voľakedy sa v tomto období pred Vianocami takmer v každom gazdovskom dome veselo zakáľalo, aby Vianoce boli pri bohato prestretým stolom, na ktorom nechýbali ani vlastné výrobkyi nielen z pečiva, ale aj mása. A potom, veď Vianoce sa využívali aj na rôzne iné príležitosdzi, kedy bolo treba hostí ponúknuť aj vlastnými špecialitami. Preto sa takmer každý hotoval najmä na kvalitnú klobásku a slaninku, tlačenku, atď. Mnohé rodiny boli nimi preslávené v celej obci, ale i na okolí.
Prezradíme vám desať najčastejších chýb, ktoré robíme pri grilovaní
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Zo slovenských záhrad, terás, altánkov, prístreškov aj balkónov sa priamo úmerne so stúpajúcou ručičkou teplomeru zintenzívňujú aj vône pečeného mäsa, klobások či grilovanej zeleniny. Tohtoročná sezóna je už definitívne otvorená a my Vám prinášame prehľad najčastejších grilovacích prehreškov a chýb, ktoré pre nás zostavil portál masodomov.sk.
Boli mäsové výrobky za socializmu lepšie ako tie dnešné?
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina z čitateľov vekovej kategórie 40+ už po prečítaní nadpisu článku. Tí mladší si zas spomenú na situáciu, s ktorou sa už pravdepodobne stretli, a síce, ako pri konzumácii mäsových výrobkov ľudia skôr narodení povedali: toto nie je tá pravá chuť salámy ako za našich čias, tá klobása už dnes nemá žiadnu vôňu, ako mávala za komunistov, tie párky sú samá múka, nedajú sa porovnať s tými socialistickými ... a tak ďalej a tak podobne.
Pomôžme si sami - Naša osamotená diskusia o cestovnom ruchu v regióne Gemera (4)
Napísal(a) Ľ. J. Šomšák
Milý Juraj,
naše stretnutie medzi sviatkami bolo pre nás oboch prínosom a vnieslo viac svetla do našej osamotenej diskusie o cestovnom ruchu. Zhodli sme sa publikovať spoločné závery ku ktorým sme dospeli:
1/ Vzhľadom na nám dostupný a známy stav v cestovnom ruchu v konkrétnom regióne Gemera konštatujeme, že úspešné podnikanie v cestovnom ruchu
Mali by oprášiť rozvojové programy obce súvisiace s cestovným ruchom
Napísal(a) Ľudo
Milý Juraj,
Som rád, že chrípku máš za sebou a začal si normálne fungovať, čo potvrdzuje aj tvoj list.
Zaujali ma tvoje kreatívne názory a postrehy v rámci oživenia cestovného ruchu v obci, mikroregióne a v regióne (chápem ho ako okres).
Milý Juraj,
vo svojom liste, v súvislosti s cestovným ruchom, si až nepríjemne a razantne skeptický. Tvrdíš, že cestovný ruch sa nedá robiť bez peňazí, pomoci štátnych a samosprávnych orgánov. Nuž, nemôžem s tvojim názorom súhlasiť. Sú predsa aktivity, aj v rámci cestovného ruchu, ktoré vyžadujú viac, niektoré menej a iné,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.