 Škvrny salamandry-1.jpg)
Folklór (246)
Uvili nám jednu obrovskú kyticu ľudových obyčají, tradícií a remesiel opradených spevom i tancom folklórneho Gemera
Napísal(a) MG od
Folklórny festival Rok na Gemeri vyvrcholil v posledný novembrový týždeň v Rožňave slávnostným galavečerom, ktorý organizátori tradične nazvali Čo starí pamätajú, mladí zachovajú. Pre veľký záujem divákov o podujatie uskutočnili sa v sobotu 26. novembra 2017 dokonca dve vystúpenia v divadelnej sále OKC v Rožňave. Predstavili sa tu nám už známe folklórne skupiny: Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého,
Naši známi zvonkári z rázovitých obcí Šumiac a Rejdová obohatili Rok na Gemeri 2017
Napísal(a) MG od
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave začal 23. ročník Zimných folklórnych slávností Rok na Gemeri už v pondelok 20. novembra 2017. Tento večer určil deťom, pre ktoré pripravil vo svojich priestoroch tvorivé dielne. Po prvýkrát sa predstavila gastronomická dielňa, v ktorej sa pod dohľadom nositeľov tradícií z Rožňavského Bystrého naučili ako prebiehala v minulosti výroba syrov a syrových špecialít.
Organizujú metodické stretnutie hornogemerských folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje metodické stretnutie folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom. Stretnutie sa uskutoční 5.novembra 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera. „Našou snahou je vytvoriť pre vedúcich, choreografov, ale aj aktívnych členov folklórnych skupín a súborov, priestor pre konfrontáciu a inšpiráciu.
U nás taká obyčaj...: Folklórny večer s folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) Mária Ferencová
V stredu 25. októbra 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční stretnutie s ľudovými tradíciami obce Čierna Lehota. O ich zachovanie, oživovanie a šírenie sa vo veľkej miere zaslúžila folklórna skupina Lehoťanka, ktorá si v tomto roku pripomína svoje 25. výročie založenia a v neposlednom rade aj miestni remeselníci. Podobne ako v iných obciach sa v minulosti obyvatelia, hlavne v zimnom období, venovali domácej výrobe a remeslám. Aj v Čiernej Lehote sa priadlo, tkalo, šilo, vyšívalo a vyrábali sa rôzne výrobky z kože, dreva, napr. bačovský riad a podobne.
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim
Napísal(a) M. Ferenczová
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa uskutočnil 20. septembra 2017. Skupina má vo svojom repertoári spracované zvyky rodinné, kalendárne, pracovné a spevácke čísla pre rôzne príležitosti. Medzi najkrajšie obyčaje patria svadobné a práve túto tému v netradičnom spracovaní mali diváci možnosť vidieť v jej podaní. Program vyplnili svojim rozprávaním nositeľky tradícií a zároveň remeselníčky Žofia Ďurišková, Zuzana Farkašová a Viera Vysoká.
Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov Rejdová 2017
Napísal(a) Mária Ferencová
„Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov. Divákov neodradili ani blesky a vydržali do úplného záveru s folklórnym súborom Kopaničiar z Myjavy,“ prezradila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Festival začal už vo štvrtok (24. 8.) živou pozvánkou pre Rožňavčanov. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa zišli domáce kolektívy Dubina, Haviarik, Haviar a ukrajinský národný súbor Mriya z Ľvova. Na Námestí baníkov predstavili krátke programy, ktorými pozývali návštevníkov mesta do centra diania festivalu, do Rejdovej.
Blíži sa Rejdová 2017 – 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry a folklóru v dňoch 25. a 26. augusta 2017 do rázovitej gemerskej obce Rejdová na 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu.
Obec Šumiac leží severne od hraníc stredného Gemera, za krásnou prírodnou scenériou Muránskej planiny, pod majestátnou Kráľovou hoľou. Jednoducho povedané na Horehroní. Ešte v predminulom storočí toto územie tvorilo súčasť nášho Gemera-Malohontu. Preto nám je jeho ľudová kultúra, najmä folklór, taký blízky. Snáď nebude ani teraz na škodu, keď si pripomenieme, že jeho známa folklórna skupina Šumiačan oslavuje 60. výročie vzniku.
Ešte rok a Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku v Gombaseku bude mať šesťdesiat rokov
Napísal(a) MG od
Podľa informácií, ktoré uverejnil portál vtedy.sk Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku, ktorý už desaťročia ponúka vystúpenia ľudových súborov, otvorí tento rok svoje brány už po 59-krát. Najmä v našom regióne Gemera vieme, že jeho centrom je od jeho vzniku priestor v prírode neďaleko Rožňavy pred vchodom do Gombaseckej jaskyne. Tohto roku sa prírodný amfiteáter zaplní účinkujúcimi súbormi a divákmi najmä z južnej časti Slovenska v dňoch 7. - 8. júla 2017.
Pred päťdesiatimi rokmi vystúpili vo Východnej folkloristi z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš
V kronike Folklórnych slávností vo Východnej medzi folklórnymi skupinami, ktoré tam za 63 rokov existencie vystupovali, je zapísaná aj obec Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1967. Vystúpili v programe MOZAIKA GEMERA, medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy. Bol koniec júna a začiatok júla, keď v Rožňavskom Bystrom na križovatke ciest smerom na Štítnik zastal autobus. Vtedajší predseda MNV Ján Dorkin a vedúci osvetového strediska Ondrej Doboš, spolu s Jánom Dávidom, vtedajšími učiteľmi
Viac...
Klenovská Rontouka 2017 zaujala regrútskymi zvykmi z minulosti
Napísal(a) MsÚ + TIC Revúca
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti – KLENOVSKÁ RONTOUKA, sú jediné folklórne slávnosti na území stredného Gemera - nášho krásneho regiónu, kde sa prezentujú všetky naše, ba aj zahraničné folklórne kolektívy a remeselníci. Turistické informačné centrum v Revúcej neváhalo a v sobotu 24. júna 2017 sa po druhýkrát zúčastnilo a opäť veľmi úspešne propagovalo naše mesto Revúca. A tak aj vďaka úžasnému folklórnemu podujatiu sa darí naďalej oživovať, rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru našich predkov
Ponúkli aj spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí
Napísal(a) mf
V stredu 21. júna v rámci podujatia "U nás taká obyčaj..." v átriu Domu tradičnej kultúry Gemera prvý letný deň pozdravili folklórne kolektívy Borostyán, Haviar, Kincskereső a Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ktorým na „gemerskú nôtu“ hrala ľudová hudba Ondreja Hlaváča. „Návštevníkom našich pravidelných folklórnych stretnutí sme okrem hudobno-tanečného programu ponúkli aj krátku spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí,
VyKroj sa s Hraškou: Prednáška o ľudovom odeve
Napísal(a) Mgr. Petra “Hraška“ Oravcová
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým z čoho sa kroj skladal? Ako sa nosil? Ako sa obliekal? Toto všetko a ešte oveľa viac sa dozviete na prednáške o ľudovom odievaní VyKroj sa s Hraškou. O tom, ako vznikali jednotlivé časti oblečenia v dávnej minulosti nás čiastočne informujú aj archeologické nálezy. Dodnes sa nám zachovali veci, ktoré boli vyrobené z odolnejších materiálov. Človek si chcel oblečením chrániť telo pred poranením či chladom. Ozdobnejšími časťami chcel pripútať pozornosť ostatných.
Špeciálny spevácky dom zameraný na rómske piesne spojený s tancovačkou pri muzike
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo dňa 16. júna špeciálny spevácky dom spojený s tancovačkou pri muzike. Podujatie sa konalo v sále Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave a bolo tentokrát zamerané na rómske piesne a tance. Lektorka speváckeho workshopu Andrea „Bursi“ Rendošová z Košíc v úvode vysvetlila delenie rómskych piesní, pre ktoré sú typické jedno-dvoj slohové texty a obľúbené rôzne popevky, či rytmické napodobňovanie hudobných nástrojov.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-