Múzeá (634)
Priestor vyhradený pre Týždeň detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Zažiť Týždeň detí – týždeň plný vedomostí a zábavy za svoje brány pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Podujatie bude prebiehať v dvoch prevádzkach múzea. V Galérií Baníckeho múzea v Rožňave čaká na žiakov aktivita pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!. V rámci nej si deti prostredníctvom komentovanej prehliadky prezrú celú novootvorenú výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu a následne si získané poznatky overia v kvíze. Naučia sa tiež rozpoznať rôzne druhy kože a zapletať kožené pásiky viacerými spôsobmi. Nakoniec si vyrobia vlastné kožené náramky či kožené záložky do kníh.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu. Jedným z viacerých sprievodných podujatí k výstave, ktoré múzejníci pripravili, sú múzejno-pedagogické aktivity pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!
V rámci tohto sprievodného podujatia sa najprv žiaci základných škôl zúčastnia komentovanej prehliadky výstavy a následne si prostredníctvom kvízu overia nadobudnuté vedomosti. Spoznajú taktiež rôzne druhy kože a naučia sa zapletať kožené pásiky rôznymi spôsobmi. Dokonca niektorých hodín sa zúčastní aj miestny remeselník Mgr. Martin Kováč, ktorý žiakom prakticky ukáže ako pracovať s kožou. Na konci aktivity si žiaci vyrobia vlastné kožené náramky a záložky do kníh. „Teší nás, že aj prostredníctvom tejto výstavy môžeme deťom priblížiť históriu spracovania kože a rôzne remeslá, ktoré súvisia so spracovaním tohto materiálu. V tvorivých dielňach si žiaci budú môcť vyskúšať samotnú prácu s kožou, spoznajú jej vlastnosti a náradia remeselníkov,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
Prednáška s názvom Z kostolov inšpirované... sa uskutoční 25. mája 2023 o 16.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Prednáška etnologičky Mgr. Ľudmily Pulišovej sa venuje bohato zdobeným dreveným truhliciam, ich histórii, ornamentálnej výzdobe, významu a funkcii. Bohaté motívy na truhliciach boli často inšpirované výzdobnými prvkami interiérov kostolov, ako prezrádza aj samotný názov prednášky. Vstupné na prednášku je 1 €.
V roku 2022 získalo 12 gotických kostolov Gemera-Malohontu titul Európske dedičstvo. V tejto súvislosti bol rok 2023 vyhlásený v Banskobystrickom a Košickom samosprávnom kraji za Rok nástennej maľby. Roku nástennej maľby je preto venovaných viacero aktivít realizovaných Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Jednou z nich je prednáška Mgr. Ľudmily Pulišovej – Z kostolov inšpirované..., prezentujúca drevené bohato maľované truhlice, ich históriu, používanie a dekór. Pri výzdobe truhlíc ich výrobcovia v mnohých prípadoch hľadali inšpiráciu práve vo výzdobe interiérov kostolov.
Výstavu s názvom Koža a kožušina – od úžitku k luxusu pripravuje Banícke múzeum v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Výstavu s názvom Koža a kožušina – od úžitku k luxusu pripravuje Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Ako uvádza autorka výstavy a kurátorka etnografie, Mgr. Barbora Šumská: „Cieľom výstavy je prezentovanie materiálu kože a kožušiny v kontexte viacerých odborov, histórie regiónu a etnológie, spôsobu remeselného spracovania materiálu a prostredníctvom ukážky rôznych druhov výrobkov. Návštevníci vďaka tomu získajú komplexný pohľad na tému.“
Koža je materiál, ktorý ľudstvo sprevádza od počiatku jeho existencie a vďaka vynikajúcim vlastnostiam ponúka široké možnosti využitia. Jej náročné spracovanie si vyžiadalo špecializáciu výroby, ktorej sa venovali samostatné cechy a remeselníci, medzi nimi garbiari, obuvníci (ševci), čižmári, kožušníci a ďalší. Mnohí z nich boli bohato zastúpení aj v regióne Gemer.
Návrat do minulosti * Zážitková expozícia novej generácie (virtuálna realita)
Napísal(a) É. Kerényi
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre verejnosť i školské skupiny zážitkovú prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s využitím virtuálnej reality pod názvom Návrat do minulosti. Moderným spôsobom budú návštevníkom priblížené dejiny múzea od jeho založenia v roku 1882 do sprístupnenia prvej stálej expozície v roku 1913. Zážitková prehliadka pre verejnosť sa uskutoční 18. mája 2023 o 15.00 hod. (v maďarskom jazyku) a o 16.00 hod. (v slovenskom jazyku). Školy sa môžu prihlásiť 18. mája 2023 v čase o 9.00 hod. a 10.30 hod. Kapacita prehliadky je obmedzená, preto je potrebné účasť nahlásiť vopred (kontakt – 047/5632741
„V Rimavskej Sobote a vôbec prvýkrát v regióne Gemer-Malohont vzniká zážitková prehliadka expozície, ktorá bude využívať virtuálnu realitu a návštevníkovi priblíži históriu založenia župného múzea a najmä vznik prvej stálej expozície v roku 1913, ktorá kontinuálne už 110 rokov prezentuje kultúrne i prírodné bohatstvo regiónu Gemer-Malohont,“ povedala Éva Kerényi, historička múzea.
Pozostalosť Alberta Pákha v zbierkach Mestského múzea v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Mestské múzeum v Rožňave vzniklo v roku 1912 a už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením riaditeľa Rezső Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť. V zbierkach múzea našlo svoje miesto množstvo zaujímavých a vzácnych predmetov.
V počiatkoch fungovania Mestského múzea v Rožňave bolo nedávno založené múzeum obohatené o vzácnu pozostalosť významného maďarského spisovateľa, literáta a zakladateľa novín Vasárnapi Újság, rožňavského rodáka Alberta Pákha (1823 – 1867) a jeho otca, evanjelického farára Mihálya Pákha (1795 – 1859).
Cenné rodinné relikvie Pákhovcov sa do múzea dostali 27. augusta 1912 vďaka daru sestier Alberta Pákha (a dcér Mihálya Pákha) - vdovy Brecz Sándorné a Berty Pákh a v inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyó Városi Múzeum leltára) sú evidované pod číslami 582 – 645. Spolu 99 kusov predmetov je evidovaných pod 64 inventárnymi číslami.
Zažite čarovnú atmosféru 19. ročníka Európskej noci múzeí a galérií v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V máji 1913 si mohli návštevníci prezrieť prvú stálu expozíciu Gemersko-malohontského múzea, pričom 110. výročie od jej sprístupnenia si pripomíname práve v tomto roku. Tejto udalosti je v múzeu venovaný i predmet mesiaca máj, ktorým je maľovaná truhlica z roku 1787. Jej reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Truhlica bude v priestoroch múzea vystavená od 2. mája do 31. mája 2023.
Prezentovaná truhlica pochádza z roku 1787. Na čelnej strane sa nachádza datovanie „ANNO 1787“. Steny sú zhotovené z ohobľovaných smrekových dosák na rohoch spájaných čapovaním, veko je k truhlici pripevnené pomocou kovových pántov. Vo vnútri na ľavej strane pod vekom sa nachádza malá drevená skrinka slúžiaca na uloženie menších osobných predmetov. Čelná stena truhlice je zdobená štyrmi vyrezávanými polstĺpikmi vo farbách modrá, červená, žltá, medzi nimi v troch poliach ohraničených lištami maľovaný motív červenej a žltej farby. Na bočných stenách sú upevnené kovové okrúhle rukoväte.
Noc múzeí 2023 – XIX. ročník * Venované 110. výročiu otvorenia prvej stálej expozície GMM
Napísal(a) E. Lindisová
Autorská výstava Melindy Farkašovej nám rozpovie príbeh tetovania
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Melinda Farkašová v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje netradičnú výstavu príbehu tetovania pod názvom INK STORIES. Hlavným cieľom výstavy je búranie stále pretrvávajúcich predsudkov o tetovaní v povedomí širokej verejnosti. Autorka má v úmysle prostredníctvom množstva fotografií predstaviť návštevníkom výstavy tetovanie ako druh umenia s vysokým stupňom estetickosti, ktoré zároveň môže byť aj technicky precízne prevedené. Prostredníctvom výstavy chce taktiež poukázať na potrebu vzájomnej tolerancie a pochopenia odlišnosti ľudí. ,,Je nesmierne vzácne, že do Rožňavy sa prisťahujú ľudia, ktorí sa tu na čas usadia, otvoria si svoje podnikanie. Šíria posolstvo, ktoré nám predostrie odlišný pohľad na život. Toto je príklad Melindy Farkašovej, ktorá verí, že tetovanie sa môže stať umeleckým dielom na našej koži,“ poznamenala Mgr. Kristína Pakesová, PhD. – kurátorka výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Viac...
Banské múzeum v Hnúšti dobrovoľníci zatvorili. Dôvodom sú útoky primátora
Napísal(a) R. Lebeda
Po šiestich mesiacoch od otvorenia sú brány nového múzea v Hnúšti už druhý mesiac zatvorené. Primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský, ktoré budovu dobrovoľníkom prenajíma, totiž tvrdí, že nemajú platnú zmluvu a na budove im nechal vymeniť zámky.
--
Regionálne banské múzeum s možnosťou prejsť 600 metrov aj v podzemí aktívnej magnezitovej bane otvorilo občianske združenie Horná Rimava v septembri 2022. Budova múzea patrí mestu Hnúšťa, Horná Rimava ju prevádzkuje na základe nájomnej zmluvy platnej do roku 2031. Otvoreniu predchádzali tri roky príprav – združenie partnerov, štúdium historických materiálov, prenájom budovy od mesta Hnúšťa, zháňanie artefaktov, predmetov, písomností, minerálov a fotografií, príprava projektu (peniaze získali z projektu Ministerstva pre informatizáciu a regionálny rozvoj SR), nasledovala rekonštrukcia, zariaďovanie múzea. Natočili dokonca vlastný 20-minútový dokumentárny film o baníctve v regióne, ktorý v múzeu premietajú turistom. Na časť vnútornej expozície prispel aj Banskobystrický samosprávny kraj a múzeum v septembri otváral priamo vtedajší predseda BBSK Ján Lunter.
Šarlota Bottová Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum vo svojich priestoroch 12. apríla 2023 o 15.00 hod. sprístupní autorskú výstavu z tvorby výtvarníčky Šarloty Bottovej Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja. Výstava potrvá do 31. augusta 2023.
Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bane. V súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.
DOKUMENTÁCIA BÝVANIA RÓMOV V 60. ROKOCH 20. STOROČIA
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Aktuálnym mesiacom je marec, známy ako aj „mesiac knihy“. Pri tejto príležitosti vám dávame do pozornosti najnovšie publikácie Baníckeho múzea v Rožňave s názvom „Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave“ a „A Rozsnyói Bányászati Múzeum gyűjteményei“.
Banícke múzeum v Rožňave spravuje viac ako 40 tisíc zbierkových predmetov, ktoré sú prezentované v stálych expozíciách múzea, na krátkodobých tematických výstavách, alebo sú uložené v depozitárnych priestoroch. V roku 2021 vydalo múzeum spoločensko-vednú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave, v ktorej predstavilo zo svojej bohatej zbierky 29 exponátov. Publikácia, podporená z verejných zdrojov FPU, vyšla v slovenskom jazyku s cieľom zvýšiť informovanosť odbornej a laickej verejnosti o zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-