Múzeá (634)
Vítanie jari v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová, M. Oštrom MarekováNÁVRAT DO MINULOSTI * ZÁŽITKOVÁ EXPOZÍCIA NOVEJ GENERÁCIE (VIRTUÁLNA REALITA)
Napísal(a) É. Kerényi, M. OštromRimavská Sobota, 22. 03. 2023 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre verejnosť i školské skupiny zážitkovú prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s využitím virtuálnej reality pod názvom Návrat do minulosti. Moderným spôsobom budú návštevníkom priblížené dejiny múzea od jeho založenia v roku 1882 do sprístupnenia prvej stálej expozície v roku 1913. Prehliadky sú naplánované počas mesiacov marec až jún 2023. Prvá zážitková prehliadka pre verejnosť sa uskutoční 28. marca 2023 o 15.00 hod. (v maďarskom jazyku) a o 16.00 hod. (v slovenskom jazyku). Školy sa môžu prihlásiť 28. marca 2023 v čase o 9.00 hod. a 10.30 hod. Kapacita prehliadky je obmedzená, preto je potrebné účasť nahlásiť vopred (kontakt – 047/5632741 alebo ).
Pripravili pre rodiny s deťmi animačný program, zameraný na význam písania kroník
Napísal(a) E. LindisováRimavská Sobota, 01. 03. 2023 – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 23. marca 2023 (štvrtok) o 15.30 hod. podujatie „Som kronikár“, ktoré sa bude venovať téme kroník, v rámci marca – mesiaca knihy. Podujatie je určené rodinám s deťmi nad 10 rokov. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. marca 2023.
Vstupné je 2 eurá.
V mesiaci marec, ktorý je zároveň aj mesiacom knihy, sme pripravili pre rodiny s deťmi animačný program, zameraný na význam písania kroník v minulosti a v súčasnosti.
Kronika, ako istý typ knihy, bola v minulosti neoddeliteľnou súčasťou života rôznorodých spoločenstiev. Kroniku písali rody, mestá, obce, rodiny i jednotlivci. Pripravený program priblíži nielen ich význam, ale aj to, čo všetko nám kroniky môžu prezradiť o danej dobe.
Veľkonočné tradície v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková, G. BadinBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si už tradične pripravilo pre žiakov materských a základných škôl obľúbené múzejno-pedagogické aktivity s názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Podujatie bude prebiehať v termíne od 16. marca do 5. apríla, v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Pre školákov máme pripravených niekoľko zaujímavých tvorivých dielní, v rámci ktorých si môžu vyrobiť rôzne veľkonočné ozdoby a dekorácie, využitím kombinovaných techník a oboznámiť sa s veľkonočnými tradíciami a zvykmi. Z príležitosti blížiacej sa Veľkej noci budú účastníkom podujatia prezentované aj veľkonočné pohľadnice z historického fondu Baníckeho múzea v Rožňave s ukážkou kraslíc.
Veríme, že prezentácia spríjemní predsviatočné obdobie a prispeje k veselému prežitiu nastávajúcich sviatkov.
Židovská komunita na východnom Slovensku do roku 1918 – Prednáška Mgr. Martina Hajduka, PhD.
Napísal(a) M. VenenyováRožňava, 13.03.2023 – „Tí, ktorí (ne)prežili“ – Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť prednášku s názvom Židovská komunita na východnom Slovensku do roku 1918. Prednáška sa uskutoční dňa 21. 03. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
„V súčasnosti môžeme dejiny židovskej komunity na Slovensku označiť za pomerne živú tému. Dokladá to nielen výučba dejín Židov na slovenských univerzitách, ale napríklad aj usporadúvanie rozličných vedeckých konferencií či neutíchajúca publikačná činnosť profesionálnych, resp. amatérskych historikov. Cieľom prednášky je preto širokej verejnosti priblížiť dejinný vývoj uvedenej menšiny, a to predovšetkým na území dnešného východného Slovenska, ktoré bolo do roku 1918 integrálnou súčasťou uhorského štátu,“ uviedol prednášajúci Mgr. Martin Hajduk, PhD., kurátor histórie Baníckeho múzea v Rožňave.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa budú konať 15. marca 2023 (streda) dve podujatia prezentujúce významnú osobnosť a nárečia Gemera-Malohontu. Od 9.00 do 10.30 hod. sa uskutoční beseda: „Štefan Tóbik a gemerské nárečia“. O 14.30 hod. bude vernisáž výstavy: „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“. Výstavu a besedu pripravila profesorka Júlia Dudášová z Prešovskej univerzity v Prešove. Výstava potrvá do 30. júna 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea pozýva v marci záujemcov a priateľov gemersko-malohontských nárečí a regionálnej kultúry na dve podujatia. V rámci aktivity „Marec – mesiac knihy“ prostredníctvom nich predstaví významnú osobnosť Gemera-Malohontu, jazykovedca, profesora Štefana Tóbika a jeho 5-zväzkové dielo: Gemerské nárečia.
Predmet mesiaca marec 2023 * AJ METEOROLOGICKÉ MERANIA Z ROKU 1724
Napísal(a) I. KrnáčováPredmetom mesiaca marec je kniha prírodovedných a medicínskych výskumov z roku 1724. Historickú tlač z knižnice múzea prezentujeme v originálnom pôvodnom vydaní v nemeckom jazyku. Kniha je vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea aj tento rok prezentuje v marci zaujímavý knižný titul. V rámci podujatia Marec – mesiac knihy od 1. do 31 marca 2023 verejnosti predstaví originálne pôvodné vydanie zbierky vedeckých výskumov z roku 1724: „Sammlung Von Natur = und Medicin, Wie auch hierzu gehörigen Kunst- und Literatur-Geschichten, so sich An 1724... in Schlesien und andern Ländern begeben...“ (Zbierka prírodovedných a medicínskych výskumov, a tiež k nim patriacich historických skutočností z umenia a literatúry, ktoré boli realizované v roku 1724... v Sliezsku a v iných krajinách...) Výskumy zahŕňali predovšetkým meteorologické merania, teda počasie, poveternosť a ďalšie iné skutočnosti (definované na titulnom liste), a to všetko v možných vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
Výstava Rozmanitý svet húb v galérii Mestského múzea v Jelšave
Napísal(a) T. StrelkováMestské múzeum Jelšava v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na vernisáž výstavy Rozmanitý svet húb, ktorá sa uskutoční 9. marca 2023 (štvrtok) o 16. 00 v galérii Mestského múzea.
Hosťom podujatia bude p. Viktor Baláž – hubársky nadšenec a fotograf.
Výstavu si môžete pozrieť v čase otváracích hodín múzea (utorok – sobota). Potrvá do 3. júna 2023.
Od Ameriky po Japonsko. Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. KerényiRimavská Sobota, 1. 3. 2023 - Dňa 9. marca 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prezentácia katalógu „Od Ameriky po Japonsko. Slávni cestovatelia, exotické zbierky“. Katalóg vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2022 z verejných zdrojov KULTMINOR - Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Dvojjazyčný slovensko-maďarský katalóg verejnosti predstaví autorka – Éva Kerényi, historička Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou prezentácie bude aj predaj katalógu, ktorého cena je 4 eurá. Podujatie sa uskutoční v slovenskom a maďarskom jazyku.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa aj vďaka založeniu múzea v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov pochádzajúci z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií druhej polovice 19. storočia a prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zamerali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre Gemer-Malohont,
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v nadchádzajúcom období jarných prázdnin pre školákov a rodiny s deťmi zaujímavú vzdelávaciu aktivitu s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky.
Podujatie bude zamerané na prednášku s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky, v rámci ktorej múzejná pedagogička Mgr. Brigita Nagyová predstaví školákom vlka dravého, ako živočícha, prirodzeného predátora, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto v prírode a zaslúži si našu pozornosť a ochranu. Vzdelávanie doplní krížovka a kvíz na tému ,,Aký si znalec vlkov?“ Pre účastníkov aktivity budú pripravené omaľovánky a puzzle s vlčou tematikou. Spestrením podujatia je aj možnosť vyrobiť si vlastný odznak s vlkom.
Viac...
Náučno-vzdelávací seminár pre študentov k výstave Tí, ktorí (ne)prežili
Napísal(a) M. Venenyová,,Prečo oni?“
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove predstavilo výstavu pod názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Výstava je zameraná na tematiku holokaustu v našich dejinách, obohatená o dobové poznatky rožňavskej židovskej komunity.
Jedným z našich sprievodných podujatí k autentickej výstave je zážitkový seminár určený pre študentov SŠ v rozsahu 45 – 90 min. Študentov čakajú tematické skupinové i individuálne aktivity, diskusie smerované k uchopeniu problematiky holokaustu, antisemitizmu... Okrem iného študenti môžu priamo nahliadnuť počas seminára do repliky deportačného vozňa, rovnako ako spoznať príbehy preživších žien a dievčat z východného Slovenska, ktoré boli prevezené do vyhladzovacieho tábora Osvienčim.
Nebuď drevo – podujatie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym
Napísal(a) Ľ. PulišováDňa 22. februára 2023 (streda) o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční podujatie „Nebuď drevo“, počas ktorého sa predstaví majster ľudovej umeleckej výroby Pavel Ferdinandy z Revúcej, ktorý porozpráva o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov. Podujatie je určené školským skupinám i jednotlivcom. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. februára 2023. Stretnutie s Pavlom Ferdinandym sa zopakuje v rovnaký deň o 10.30 hod. Vstupné je 2 eurá.
Stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym je sprievodným podujatím k výstave Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte, ktorá bola sprístupnená v októbri minulého roka. Výstava prezentuje remeslá, ako je tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo či košikárstvo prostredníctvom pracovného náradia i samotných remeselných výrobkov.
Fašiangy sú tu! Vyrobte si svoju masku!
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v nadchádzajúcom fašiangovom období pre školákov zaujímavé podujatie s názvom Fašiangy s Baníckym múzeom v Rožňave.
,,Fašiangové obdobie býva plné zábav a radovánok. V mestách aj na dedinách je zvykom v tomto období usporadúvať maškarné plesy a karnevaly pre deti i dospelých. Výbornú atmosféru na týchto zábavách nám okrem veselej hudby dotvárajú šibalské fašiangové masky," priblížila Gabriella Badin, múzejná pedagogička.
Podujatie Fašiangy s Baníckym múzeom v Rožňave bude zamerané na tradíciu fašiangov a besedu o fašiangových zvykoch, ale aj na bohaté múzejno-pedagogické aktivity, v rámci ktorých si účastníci budú mať možnosť vyrobiť vlastnú fašiangovú masku. Spestrením vzdelávania budú rôzne pohybové aktivity.
LATÉNSKA KERAMIKA - Predmet mesiaca február 2023 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) A. BotošR i m a v s k á Sobota - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum laténsku keramiku z 3. až 2. storočia pred Kristom objavenú na žiarovom pohrebisku v Drni. Laténska keramika bude vystavená v priestoroch stálej expozície múzea od 1. do 28. februára 2023.
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-