Múzeá (726)
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na podujatie s názvom Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave, ktoré sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2019 v Zážitkovom centre SENTINEL.
Okrem komentovaných prehliadok expozícií si múzejníci pre najmenších návštevníkov prichystali tvorivé dielne a v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo Rožňava pre širokú verejnosť aj zaujímavé prednášky.
Komentovaná prehliadka výstavy „25 rokov MADUARU“
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
V dňoch 27. augusta a 13. septembra 2019 o 16.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia ďalšie komentované prehliadky výstavy „25 rokov MADUARU“. Výstavou bude sprevádzať člen skupiny Maduar – Juraj Matyinkó. Vstupné na prehliadku je 1€.
Výstava, venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine Maduar, vznikla pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.
Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoju konzervátorskú dielňu
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek. Z toho bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí. Zbierkové predmety sú z rôznych materiálov a rôznych rozmerov, od najmenších, ako mince či šperky, až po nábytok alebo poľnohospodárske náradie. Preto nielen od rozsahu zbierkových predmetov, ale aj od ich veľkosti a členitosti je závislý proces ich konzervovania. Je prirodzené, že z viacerých dôvodov je problematickejší proces odborného ošetrenia rozmernejších a členitejších zbierkových predmetov. Toto bola aj hlavná motivácia vypracovania a realizácie projektu Doplnenie vybavenia konzervátorskej dielne Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote určenej pre rozmerné zbierkové predmety, podporeného z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote upravuje otváracie hodiny. Počas augusta a septembra 2019 bude múzeum otvorené každý deň až do 18-tej hodiny, v pondelok až piatok od 8:00 do 18:00 a počas víkendov od 10:00 do 18:00. Od 1. októbra až do konca roka 2019 môžete múzeum navštíviť počas pracovných dní (pondelok – piatok) od 9:00 do 17:00.
Týmto krokom sa múzeum rozhodlo vyjsť v ústrety návštevníkom a zároveň podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne Gemer-Malohont.
V tejto pozmenenej otváracej dobe si môžu návštevníci pozrieť výstavy Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník, Príbeh reštaurovania.
Predmet mesiaca august - portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas augustovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Autorom olejomaľby je málo známy maliar 19. storočia C. Rollota. Obraz bude vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea od 1. do 31. augusta 2019.
Portrét profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, Istvána Baksayho, sa podarilo zreštaurovať vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia. Reštaurátorské práce vykonala Mgr. art. Andrea Ševčíková z Bratislavy, členka Komory reštaurátorov, v období od júla 2018 do júna 2019.
Starostlivo pripravená detská múzejno-pedagogická aktivita RETROsvet v múzeu, v rámci ktorej sme sa zamerali na život v meste a regióne v 60. – 80. rokoch minulého storočia, sa v dňoch 8. – 12.júla 2019 uskutočnila v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Táborovej aktivite predchádzala RETROvýstava v Galérii Baníckeho múzea, ktorá v podobnom duchu otvorila svoju bránu ešte koncom mája. Naša 5-dňová aktivita bola každý deň špecifická a tematicky zameraná, čomu bol prispôsobený aj program jednotlivých dní. Na aktivitách sa zúčastnilo 20 detí z Rožňavy a okolia.
Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša navštívila Prvé slovenské evanjelické gymnázium
Napísal(a) Tamara Balcová
Dňa 25. júna 2019, pri príležitosti 200. výročia narodenia svojho rodáka, zorganizovalo OZ Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša zájazd „Po stopách A. H. Škultétyho“. Škultéty bol výraznou osobnosťou národno-buditeľského hnutia. Stál pri zrode Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia a zároveň sa stal aj jeho prvým riaditeľom.
Práve preto študenti, pedagógovia a členovia občianskeho združenia nemohli vynechať návštevu nášho múzea. Strávili u nás príjemné dopoludnie, kde sa počas prehliadky múzea dozvedeli viac o Škultétyho pôsobení na revúckom gymnáziu.
Portrét evanjelického farára od Petra Michala Bohúňa predmetom mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas júlovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét evanjelického farára od významného slovenského maliara Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorého s regiónom Gemer-Malohont spája jeho štúdium na gymnáziu v Gemerskej Hôrke. Patril do skupiny štúrovcov a radil sa k významným buditeľom národného života, s čím bola spájaná aj jeho maliarska činnosť. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v období od júla 2018 do júna 2019 podarilo zreštaurovať ďalšiu olejomaľbu zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna je namaľovaný portrét muža stredného až staršieho veku v bohoslužobnom odeve evanjelického a. v. kňaza. Autorom diela je slovenský maliar Peter Michal Bohúň.
Pozvanie na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava
Napísal(a) Róbert Šimko
V mene Baníckeho múzea v Rožňave Vás srdečne pozývam na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
V rámci sprievodného programu si budete môcť vychutnať aj unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
Deti s vysvedčením majú vstup do dvoch gemerských múzeí zdarma
Napísal(a) gmm+bm
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl prekvapenie. Všetky deti, ktoré sa 28. a 29. júna 2019 preukážu koncoročným vysvedčením za školský rok 2018/2019 získajú bezplatný vstup do múzea. Každý žiak a študent, bez ohľadu na známku na vysvedčení, môže bezplatne navštíviť stále expozície a aktuálne výstavy Gemersko-malohontského múzea, v piatok 28. júna a v sobotu 29. júna. Počas návštevy múzea si môžu návštevníci pozrieť výstavu Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorá je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva a prezentuje jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje.
Viac...
Na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 vás pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
V rámci sprievodného programu si zúčastnení budú môcť pozrieť unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
Začnú komentované prehliadky výstavy „25 rokov Maduaru“
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa 26. júna a 17. júla 2019 o 16.30 hod. uskutočnia komentované prehliadky výstavy 25 rokov MADUARU. Juraj Matyinkó prevedie návštevníkov výstavou rimavskosobotskej hudobnej skupiny Maduar, ktorá vznikla pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod. Juraj Matyinkó porozpráva zaujímavé príbehy viažuce sa k vystaveným predmetom, príbehy z nakrúcania videoklipov i plány skupiny do budúcna.
Prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v piatok 21. júna 2019 o 15.00 hod. sa uskutoční výstava „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“. Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby Mgr. art. Miroslava Janšta z Vidinej pri Lučenci, ktorý sa počas svojej viac ako 20 ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Výstava Príbeh reštaurovania je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta, ako napríklad reštaurovanie stredovekých nástenných malieb evanjelického kostola v Rimavskom Brezove, oltárnych komplexov v Dolnej Strehovej, Hrachove, Ľuboreči,
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj toto leto usporiada múzejné dni pre deti vo veku 6 až 10 rokov. Celotýždňové podujatie sa uskutoční v termíne od 8. do 12. júla 2019 a tematicky sa bude niesť v štýle retro, a tak vlastne nadviaže na aktuálnu RETROvýstavu, inštalovanú v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Z tohto dôvodu aj zaujímavé podujatie nesie názov „RETROsvet v múzeu – letné múzejno-pedagogické dni pre deti“.
Múzejníci majú pre účastníkov pripravený bohatý program, v rámci ktorého navštívia banské lokality a pozostatky banských strojov, čaká ich hra so stavebnicou – návrh a stavba nových banských strojov a konštrukcií, prezentácia odievania v 60. až 80. rokoch,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.