Múzeá (731)
17. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Výstava potrvá do 30. septembra 2019. Návštevníci ju môžu vidieť každý deň (pondelok - nedeľa) až do 18.00 hodiny.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra –
Stovky návštevníkov múzea na Deň baníkov svedčia o úspešnom podujatí
Napísal(a) R. Šimko
Dňa 6. septembra 2019 sa v Zážitkovom centre Sentinel uskutočnilo celodenné podujatie v rámci Dňa európskeho kultúrneho dedičstva s názvom Deň baníkov, ktoré zorganizovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Ako uviedol Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave: „Tri stovky návštevníkov boli len dôkazom toho, že toto podujatie malo úspech a je potrebné ho realizovať aj nasledujúce roky.“
Návštevníci mali možnosť vidieť všetky expozície v ZC Sentinel, okrem toho si pre menších návštevníkov pracovníci múzea prichystali aj tvorivé dielne a prednášky na tému baníctva.
Výstava „Havrany a ich príbuzní“ predstaví krkavcovité vtáky žijúce na Slovensku
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 10. septembra 2019 (utorok) o 15.00 hodine uskutoční vernisáž výstavy „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Kurátorkou výstavy je RNDr. Monika Gálffyová, biologička múzea. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Výstava potrvá do 31. decembra 2019.
Krkavcovité vtáky patria do radu spevavcov, podobne ako napríklad vrabce alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, majú silný zobák a väčšinou sú sfarbené čierno, ale mnoho z nich má aj pestré perie. Do čeľade patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec.
Behúnik plstnatý (Pseudoophonus rufipes) - predmet mesiaca september
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zbierkové predmety z oblasti zoológie. Patria k nim aj suché entomologické preparáty behúnikov plstnatých (Pseudoophonus rufipes), ktoré sú predmetom mesiaca september. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 2. do 30. septembra 2019.
Možno ste si v auguste a začiatkom septembra aj v Gemeri-Malohonte všimli podlhovasté čierne chrobáky, dlhé približne 1,5 cm, ktoré sa snažili vliezť do domu alebo lozili po múroch budov. Veľmi pravdepodobne to boli práve behúniky plstnaté.
Chrobák behúnik plstnatý patrí do čeľade bystruškovitých. Patrí k najhojnejším bystruškovitým chrobákom polí, lúk, ruderálov (zanedbaných pozemkov) a okrajov lesov. Je rozšírený v takmer celej Európe.
Spoločná tvorba domácich umelcov a partnerských miest Rožňavy sa predstaví na výstave Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy výstavu Mlyn Baska Malom 2019, ktorá bude výstupom z Medzinárodného tábora MLYN 2019 Rožňava. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 16 výtvarných umelcov nielen z Rožňavy a okolia, ale aj z celého Slovenska a partnerských miest Rožňavy – maďarských miest Szerencs, Budapešť a Miškovec, poľského Cieszyna, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni. Základnou ideou projektu MLYN Rožňava bola spoločná tvorba umelcov z partnerských miest Rožňavy spolu s výtvarnými umelcami Rožňavy a jej okolia, ako aj prezentácia a porovnanie smerovania výtvarného umenia v okolitých štátoch stredoeurópskeho regiónu.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na podujatie s názvom Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave, ktoré sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2019 v Zážitkovom centre SENTINEL.
Okrem komentovaných prehliadok expozícií si múzejníci pre najmenších návštevníkov prichystali tvorivé dielne a v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo Rožňava pre širokú verejnosť aj zaujímavé prednášky.
Komentovaná prehliadka výstavy „25 rokov MADUARU“
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
V dňoch 27. augusta a 13. septembra 2019 o 16.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia ďalšie komentované prehliadky výstavy „25 rokov MADUARU“. Výstavou bude sprevádzať člen skupiny Maduar – Juraj Matyinkó. Vstupné na prehliadku je 1€.
Výstava, venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine Maduar, vznikla pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.
Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoju konzervátorskú dielňu
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek. Z toho bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí. Zbierkové predmety sú z rôznych materiálov a rôznych rozmerov, od najmenších, ako mince či šperky, až po nábytok alebo poľnohospodárske náradie. Preto nielen od rozsahu zbierkových predmetov, ale aj od ich veľkosti a členitosti je závislý proces ich konzervovania. Je prirodzené, že z viacerých dôvodov je problematickejší proces odborného ošetrenia rozmernejších a členitejších zbierkových predmetov. Toto bola aj hlavná motivácia vypracovania a realizácie projektu Doplnenie vybavenia konzervátorskej dielne Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote určenej pre rozmerné zbierkové predmety, podporeného z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote upravuje otváracie hodiny. Počas augusta a septembra 2019 bude múzeum otvorené každý deň až do 18-tej hodiny, v pondelok až piatok od 8:00 do 18:00 a počas víkendov od 10:00 do 18:00. Od 1. októbra až do konca roka 2019 môžete múzeum navštíviť počas pracovných dní (pondelok – piatok) od 9:00 do 17:00.
Týmto krokom sa múzeum rozhodlo vyjsť v ústrety návštevníkom a zároveň podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne Gemer-Malohont.
V tejto pozmenenej otváracej dobe si môžu návštevníci pozrieť výstavy Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník, Príbeh reštaurovania.
Predmet mesiaca august - portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas augustovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Autorom olejomaľby je málo známy maliar 19. storočia C. Rollota. Obraz bude vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea od 1. do 31. augusta 2019.
Portrét profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, Istvána Baksayho, sa podarilo zreštaurovať vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia. Reštaurátorské práce vykonala Mgr. art. Andrea Ševčíková z Bratislavy, členka Komory reštaurátorov, v období od júla 2018 do júna 2019.
Viac...
Starostlivo pripravená detská múzejno-pedagogická aktivita RETROsvet v múzeu, v rámci ktorej sme sa zamerali na život v meste a regióne v 60. – 80. rokoch minulého storočia, sa v dňoch 8. – 12.júla 2019 uskutočnila v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Táborovej aktivite predchádzala RETROvýstava v Galérii Baníckeho múzea, ktorá v podobnom duchu otvorila svoju bránu ešte koncom mája. Naša 5-dňová aktivita bola každý deň špecifická a tematicky zameraná, čomu bol prispôsobený aj program jednotlivých dní. Na aktivitách sa zúčastnilo 20 detí z Rožňavy a okolia.
Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša navštívila Prvé slovenské evanjelické gymnázium
Napísal(a) Tamara Balcová
Dňa 25. júna 2019, pri príležitosti 200. výročia narodenia svojho rodáka, zorganizovalo OZ Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša zájazd „Po stopách A. H. Škultétyho“. Škultéty bol výraznou osobnosťou národno-buditeľského hnutia. Stál pri zrode Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia a zároveň sa stal aj jeho prvým riaditeľom.
Práve preto študenti, pedagógovia a členovia občianskeho združenia nemohli vynechať návštevu nášho múzea. Strávili u nás príjemné dopoludnie, kde sa počas prehliadky múzea dozvedeli viac o Škultétyho pôsobení na revúckom gymnáziu.
Portrét evanjelického farára od Petra Michala Bohúňa predmetom mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas júlovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét evanjelického farára od významného slovenského maliara Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorého s regiónom Gemer-Malohont spája jeho štúdium na gymnáziu v Gemerskej Hôrke. Patril do skupiny štúrovcov a radil sa k významným buditeľom národného života, s čím bola spájaná aj jeho maliarska činnosť. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v období od júla 2018 do júna 2019 podarilo zreštaurovať ďalšiu olejomaľbu zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna je namaľovaný portrét muža stredného až staršieho veku v bohoslužobnom odeve evanjelického a. v. kňaza. Autorom diela je slovenský maliar Peter Michal Bohúň.
Pozvanie na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava
Napísal(a) Róbert Šimko
V mene Baníckeho múzea v Rožňave Vás srdečne pozývam na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
V rámci sprievodného programu si budete môcť vychutnať aj unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.