Múzeá (726)
Na rožňavskom námestí dav spieval „Sľúbili sme si lásku“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 17.10.2018 otvorilo výstavu s názvom „Čo bolo pred 1989“. Vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Podujatia sa zúčastnil aj podpredseda KSK Daniel Rusnák, ktorý pripomenul nielen odvrátenú tvár socialistického zriadenia, ktorý prenasledoval a väznil jeho starého otca, ale aj význam dnešných hodnôt, za ktoré naša spoločnosť vďačí práve Nežnej revolúcii. O hudobnú časť programu sa postaral zamestnanec múzea, Róbert Šimko zo skupiny Massriot, ktorý spolu s návštevníkmi vernisáže zaspieval pomyselnú hymnu Nežnej revolúcie na Slovensku od Ivana Hoffmana – Sľúbili sme si lásku. Po piesni oboznámil prítomných s obsahom výstavy jej kurátor, Pavol Horváth. Vernisáž symbolicky ukončila spustená siréna na aute – veterána s nápisom VB, ktoré parkovalo bezprostredne pred galériou.
Historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave má 20 rokov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 20. výročia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára, pripravilo pre žiakov tvorivé predpoludnia. Študenti si mohli v utorok vypočuť prednášku „Ako vznikla Historická expozícia“, ktorú im predniesla historička múzea Sylvia Holečková. Okrem toho si vychutnali aj netradičnú prehliadku expozície, so zameraním na jedinečné predmety a remeslá, ktoré preslávili Gemer, s dôrazom na hrnčiarstvo. „Pre študentov sme s kolegami, okrem prednášky a prehliadky, prichystali aj premietanie filmu o gemerskom hrnčiarstve, popritom si mohli v skupinkách vyzdobiť maľbou dva hlinené džbány a tabuľku so znakmi čižmárskeho remesla,“ uviedla pani Holečková.
Výstavu "Biblia a reformácia" v GMM predĺžili do 20. októbra
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 17. septembra 2019 sa uskutočnila vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Trvanie výstavy sa predĺžilo do 20. októbra 2019.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra – biblie, modlitebné knihy, knihy kázní, spevníky.
Medzinárodný deň archeológie v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Dňa 18. októbra 2019 pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci s Katedrou muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre prednášky, počas ktorých budú predstavené najnovšie archeologické výskumy múzea a ako sa využívajú moderné počítačové technológie v archeológii. Prednášky budú viesť archeológ Gemersko-malohontského múzea PhDr. Alexander Botoš a Mgr. Daniel Bešina, PhD. z Katedry muzeológie FF UKF v Nitre. Podujatie bude zahájené o 9:00 hod., následne sa prednášky zopakujú o 10:30 hod. Vstupné na podujatie je zdarma.
Medzinárodný deň archeológie sa oslavuje od roku 2011, keď sa prvýkrát oslavoval ako národný sviatok na americkom kontinente (USA, Kanada a zámorské územia).
Sapropelitové náramky zo Včeliniec v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v rámci aktivity „predmet mesiaca“ predstaví sapropelitové náramky zo Včeliniec datované do 2. storočia pred Kristom. Vystavené budú v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 31. októbra 2019.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi. Kelti vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo Včelinciach.
Výstava Kálmána Tichyho od októbra v Rimavskej Sobote
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, reprízu výstavy s názvom Kálmán Tichy (1888 – 1968). Autorkami výstavy sú pracovníčky Baníckeho múzea v Rožňave – Eva Lázarová a Sylvia Holečková.
Výstavu tohto významného rožňavského umelca, ktorej premiéra sa uskutočnila minulý rok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, bude možné navštíviť do 29. novembra 2019. Vernisáž sa uskutoční v utorok, 1. októbra 2019 o 15:00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2019, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 8:00 do 18:00 hod. Témou tohtoročného Svetového dňa cestovného ruchu je „Moderne v múzeu“. Pre verejnosť a školy ponúkame netradičné a moderné prehliadky stálych expozícií a fotenie v replike uniformy z prvej svetovej vojny. O 15:00 a 16:30 hod. sa uskutoční komentovaná prehliadka stálej vlastivednej expozície, ktorá bude obohatená o zaujímavú aktivitu QR kódy a história... čo majú spoločné?. Aktivita je obsahovo venovaná histórii Gemersko-malohontského múzea, o ktorej sa návštevník dozvedá cestou modernej technológie.
Výstava "István Hatváni" venovaná tristému výročiu narodenia polyhistora z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD.
Dňa 25. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „István Hatvani (1718 - 1786)“. Výstava je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca a rodáka z Rimavskej Soboty. Vznikla pri príležitosti 300. výročia narodenia polyhistora a je vôbec prvou výstavou svojho druhu na území Slovenska a rovnako aj v Rimavskej Sobote. Kurátorkou výstavy je PhDr. Éva Kerényi PhD. (historička Gemersko-malohontského múzea). Spoluorganizátorom výstavy je Reformované kolégium v Debrecíne, na ktorom rimavskosobotský polyhistor pôsobil. Na výstave odborne spolupracoval Dr. Gáborjáni Szabó Botond PhD., riaditeľ Múzea a Knižnice Reformovaného kolégia v Debrecíne. Výstava potrvá do 31. januára 2020.
Dokumenty o Ľudovítovi Feldovi prilákali do Andrássyho obrazárne desiatky záujemcov
Napísal(a) R. Šimko
Podujatie s názvom Feld vo filme, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.9.2019 v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutočnilo sa v rámci výstavy Ľudovít Feld a prilákalo desiatky záujemcov.
Spomínané podujatie otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič, potom už nasledovalo samotné premietanie dokumentárnych filmov (Maliar doktora smrti, 2013 a Štetcom a perom, 1979) o živote, tvorbe, ale aj útrapách tohto výnimočného človeka a maliara, ktorý bol počas 2. svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau.
17. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Výstava potrvá do 30. septembra 2019. Návštevníci ju môžu vidieť každý deň (pondelok - nedeľa) až do 18.00 hodiny.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra –
Viac...
Stovky návštevníkov múzea na Deň baníkov svedčia o úspešnom podujatí
Napísal(a) R. Šimko
Dňa 6. septembra 2019 sa v Zážitkovom centre Sentinel uskutočnilo celodenné podujatie v rámci Dňa európskeho kultúrneho dedičstva s názvom Deň baníkov, ktoré zorganizovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Ako uviedol Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave: „Tri stovky návštevníkov boli len dôkazom toho, že toto podujatie malo úspech a je potrebné ho realizovať aj nasledujúce roky.“
Návštevníci mali možnosť vidieť všetky expozície v ZC Sentinel, okrem toho si pre menších návštevníkov pracovníci múzea prichystali aj tvorivé dielne a prednášky na tému baníctva.
Výstava „Havrany a ich príbuzní“ predstaví krkavcovité vtáky žijúce na Slovensku
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 10. septembra 2019 (utorok) o 15.00 hodine uskutoční vernisáž výstavy „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Kurátorkou výstavy je RNDr. Monika Gálffyová, biologička múzea. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Výstava potrvá do 31. decembra 2019.
Krkavcovité vtáky patria do radu spevavcov, podobne ako napríklad vrabce alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, majú silný zobák a väčšinou sú sfarbené čierno, ale mnoho z nich má aj pestré perie. Do čeľade patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec.
Behúnik plstnatý (Pseudoophonus rufipes) - predmet mesiaca september
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zbierkové predmety z oblasti zoológie. Patria k nim aj suché entomologické preparáty behúnikov plstnatých (Pseudoophonus rufipes), ktoré sú predmetom mesiaca september. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 2. do 30. septembra 2019.
Možno ste si v auguste a začiatkom septembra aj v Gemeri-Malohonte všimli podlhovasté čierne chrobáky, dlhé približne 1,5 cm, ktoré sa snažili vliezť do domu alebo lozili po múroch budov. Veľmi pravdepodobne to boli práve behúniky plstnaté.
Chrobák behúnik plstnatý patrí do čeľade bystruškovitých. Patrí k najhojnejším bystruškovitým chrobákom polí, lúk, ruderálov (zanedbaných pozemkov) a okrajov lesov. Je rozšírený v takmer celej Európe.
Spoločná tvorba domácich umelcov a partnerských miest Rožňavy sa predstaví na výstave Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy výstavu Mlyn Baska Malom 2019, ktorá bude výstupom z Medzinárodného tábora MLYN 2019 Rožňava. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 16 výtvarných umelcov nielen z Rožňavy a okolia, ale aj z celého Slovenska a partnerských miest Rožňavy – maďarských miest Szerencs, Budapešť a Miškovec, poľského Cieszyna, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni. Základnou ideou projektu MLYN Rožňava bola spoločná tvorba umelcov z partnerských miest Rožňavy spolu s výtvarnými umelcami Rožňavy a jej okolia, ako aj prezentácia a porovnanie smerovania výtvarného umenia v okolitých štátoch stredoeurópskeho regiónu.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.