Múzeá (726)
Múzejný deň bude na tému prírodné pamiatky zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave sa ani tento rok nezaobíde bez tradičného Múzejného dňa, ktorý sa skutoční v piatok 18. septembra od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej 43. Témou budú prírodné pamiatky, zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. „Múzejný deň každoročne pripravujeme pre žiakov materských, základných aj stredných škôl. Štandardne sa koná v polovici mája, vždy v piatok pred Nocou múzeí a galérií. Tohtoročná Noc múzeí však bola pre pandémiu preložená a jej nový termín je až v polovici novembra. Aj vzhľadom na počasie sme sa preto rozhodli zorganizovať Múzejný deň UNESCO samostatne v septembri,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Múzejníci pripravili bohatý program, v ktorom si okrem prednášok, prehliadok expozícií a Geologickej bádateľne budú môcť účastníci vyskúšať jazdu banským vláčikom a mnoho interaktívnych aktivít.
Rukopisné dielo z roku 1874 Gusztáv Liszkay: Náuka o baníctve vystavia v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 30. septembra 2020 vystavené rukopisné dielo o teórii baníctva „Náuka o baníctve“ z roku 1874. Autorom rukopisu je banský inžinier Gusztáv Liszkay.
Rukopis Náuka o baníctve, pozostávajúci z päťdesiattri listov, sa podarilo objaviť v rámci dokumentácie baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte, potrebného k príprave rovnomennej výstavy otvorenej v priestoroch múzea v roku 2018, vo vyše sedemnásťtisícovej zbierke dokumentov v archíve Gemersko-malohontského múzea. Do archívu múzea ho daroval v roku 1906 evanjelický farár v Rimavskom Brezove Ján Liszkay.
V rožňavskej galérii vystavia diela účastníkov tábora MLYN BASKA MALOM
Napísal(a) R. Šimko
Ak ste zvedaví, čo na prelome júla a augusta vytvorili účasníci Medzinárodného tábora MLYN 2020 Rožňava, príďte sa pozrieť do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu s názvom 21. Mlyn Baska Malom 2020 pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy. Vernisáž sa uskutoční 10. septembra 2020 o 17:00 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Tento rok sa na výtvarnom tábore pre obmedzenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 zúčastnilo len deväť výtvarných umelcov. Okrem umelcov z Košického kraja tvorili v tábore aj umelci z maďarských partnerských miest mesta Rožňava – Szerencsa, Budapešti a Miškovca.
Podujatím „Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave“ si Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo, už tradične pripomenie významný sviatok baníkov. Uskutoční sa 11. septembra 2020 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ul. 43 od 9:00 do 17:00 h.
„Okrem zvýhodneného vstupného do Expozície baníctva a hutníctva Gemera, máme pre verejnosť pripravený slávnostný sprievod zo ZC Sentinel k Pamätníku baníckej práce. Po návrate je na programe prezentácia novej interaktívnej časti expozície múzea „Visuté lanové dráhy“, ktorá bude spojená s členskou schôdzou miestneho baníckeho spolku a prednáškou Norberta Mogyorósiho s názvom Lanovky,“ informovala Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Banícke múzeum v Rožňave spúšťa pre školákov geologický krúžok
Napísal(a) R. Šimko
Skvelá správa pre malých bádateľov. Banícke múzeum v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizuje pre žiakov v školskom roku 2020/2021 geologický krúžok. Určený je pre školákov, ktorých zaujímajú horniny, minerály, fosílie, horotvorné procesy alebo vznik neživej prírody a celej našej Zeme.
Košický samosprávny kraj prostredníctvom svojich zariadení chce takto podporiť záujem detí vo veku 8 až 12 rokov o poznávanie sveta okolo seba a rozvíjať ich logické a vedecké zmýšľanie. Žiaci sa v krúžku primerane svojmu veku oboznámia so základnými poznatkami z geológie, petrografie, paleontológie, speleológie a biológie. Naučia sa aj o bohatej baníckej minulosti regiónu Gemer.
„Krúžok prebieha pod vedením skúseného múzejného pedagóga formou interaktívnych prednášok, ktoré sú spojené s praktickými ukážkami a zábavnými experimentami. Pri prednáškach žiaci získajú teoretické znalosti v študovanej oblasti.
Začiatok augusta patril tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Prvý augustový týždeň patril v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku už tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní pod názvom Šikovné ruky a veselá myseľ. Účastníci tvorivých dielní mali pestrý a bohatý program už od prvého dňa, kedy nás navštívili Ľubka Žilková a Martin Felbaba z Kokavy nad Rimavicou, ktorí detičky priučili tkaniu a výrobe švihadiel. V ten istý deň si detičky ešte vyrobili lapače snov, vlnené srdiečka, či krásne bodkované ornamenty. Ďalší deň patril hrnčiarstvu s hrnčiarkou Dankou Bakšovou z Hrnčiarskych Zalužian a návšteve Gemersko-malohontského múzea. V stredu sme medzi nami privítali Jarka Zvaru z Klenovca, ktorý naučil deti pliesť košíky z pedigu a Milana Stieranku tiež z Klenovca, ktorý s deťmi vyrezával krásne obrázky do dreva. Štvrtok ráno sme začali návštevou Hvezdárne v Rimavskej Sobote a poobede sme pokračovali v pletení kapsičiek a bičov s Ľubomírom Majanom a zdobením medovníkov.
Leto s modrotlačou v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, sa tohtoročné leto nesie v duchu modrotlače. Modrotlač - naše kultúrne dedičstvo, ktorá bola zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2018, pritiahla do galérie veľký počet záujemcov. Múzeum navštívili detské skupiny z letných táborov, rodiny s deťmi aj klienti rekvalifikačného kurzu. V „modrotlačiarenskej tvorivej miestnosti“, ktorá bola účelovo vytvorená špeciálne na túto sezónu, si našli to svoje rôzne vekové kategórie. V miestnosti si naši návštevníci mohli pozrieť modrotlačové formy, odevné prvky ako modrotlačové sukne, šatky, zásteru, ale aj posteľnú bielizeň. Vystavené predmety boli zo zbierok múzea aj od súkromných zberateľov. Prezentáciu doplnili predmety inšpirované modrotlačou a vzory textílií ÚĽUV-u zo 70. - 80. rokov minulého storočia. S históriou a samotnou výrobou modrotlače sa nahlásené skupiny oboznámili na prednáške, v rámci ktorej si rozšírili svoje vedomosti o pracovných postupoch a zložitých metódach tohto odvetvia.
Predmetom mesiaca august je vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu
Napísal(a) É. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 4. do 30. augusta 2020 vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu. Časť železného zábradlia sa podarilo pracovníkom múzea zachrániť v roku 1978 z asanovaného župného domu, ktorý kedysi stál na rohu dnešných ulíc Hatvaniho a Jánošíkovej.
Nasledovný predmet si zaslúži trochu histórie z regiónu. Územie Malohontu v 13. storočí patrilo kaločskému arcibiskupovi. Od roku 1334 vlastníkom údolia Rimavy sa stáva sedmohradský vojvoda Tomáš Szecsényi. Počas 14. storočia sa územie stáva súčasťou Hontianskej župy a v 15. storočí sa stáva samosprávnym dištriktom pod názvom Malohont.
Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí je otvorená
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre širokú verejnosť dňa 11. 7. 2020 aj brány Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Tento rok je v nej inštalovaná výstava rodáka z Krásnohorského Podhradia, Dávida Baffiho, s názvom „Numeros Flecti“. Výstavu otvorila sobotňajšia vernisáž, ktorá sa tešila veľkému záujmu laickej, ako i odbornej verejnosti. Spojenie výstavy Numeros Flecti s obrazárňou je výnimočná hlavne tým, že ide o moderné abstraktné umenie, ktoré ešte v Andrássyho obrazárni nebolo nikdy prezentované. Autor je sám rodákom z Krásnohorského Podhradia, ktorý študoval na renomovaných školách doma i v zahraničí a má za sebou výstavy aj v európskych metropolách ako Budapešť, Praha, či Rím.
„Autor uprednostňuje, keď jeho plátna hovoria samé za seba, tie ale hovoria jazykom abstrakcie, jazykom, ktorý sa vymyká bežnému významu slov, takže sa zoči-voči nim môžeme, alebo skôr musíme začať pýtať:
Banícke múzeum sa rozhodlo preskúmať divadelníctvo v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v tomto roku rozhodlo preskúmať a prezentovať verejnosti súčasnosť rožňavského divadelníctva. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku. V tomto roku si pripomíname dvojité jubileum slovenského divadla, a to 100. výročie založenia Slovenského národného divadla (1. marec 1920) a 190. výročie uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na našom území, v Liptovskom Mikuláši (22. august 1830). Okrem toho Rožňava má z ochotníckeho aj profesionálneho hľadiska rovnako bohatú divadelnú minulosť, ako aj súčasnosť. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia začalo župné múzeum od mája riešiť projekt s názvom Divadelná Rožňava – múzejno-pedagogické bádanie, workshop a prezentácia. Pri implementácii projektu sleduje predovšetkým výchovno-vzdelávací charakter, a z tohto dôvodu pristúpilo múzeum k téme z múzejno-pedagogického hľadiska.
Viac...
Vlastivendú expozíciu doplnili o zreštaurované historické župné zástavy z 18. storočia
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 08. 07. 2020 - Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla doplnili o historické župné zástavy z 18. storočia, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835).
Tvorbu Dávida Baffiho predstaví Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) R. Šimko
Sezónnu výstavu Dávida Baffiho – Numeros Flecti v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí pripravilo pre svojich návštevníkov Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Výstavu otvorí vernisáž dňa 11. 7. 2020 o 17:00 hod. a verejnosti bude sprístupnená až do 13. 9. 2020.
Dávid Baffi je rodák z Krásnohorského Podhradia a jeho výstava bude obsahovať diela, ktoré tvoril približne od začiatku tohto roka. Okrem nich sa na výstave objaví aj niekoľko starších diel, pričom poukazujú na princíp jej názvu, ktorý v latinčine znamená „ohyb čísel“. Autor uvažuje o paradoxoch prijatia do tejto doby, hraniciach medzi videným a nevideným, o vizuálnom smogu či výzve strácajúceho sa pokoja a rovnováhy. Zaoberá sa tiež tzv. slepým vizuálom, ktorý sa nerodí z videného, ale predsa dokáže vizuálne žiť.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí počas víkendu 4. až 5. júla 2020 sa preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť počas víkendu otvorené 13:00 do 18:00.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť štyri tematicky pestré výstavy - Nieto majstra nad kováča..., Bionika - príroda na to prišla prvá, Šarlota Bottová. Výber z tvorby a najnovšia výstava Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho.
V utorok 30. júna 2020 sprístupní Gemersko-malohontské múzeum novú výstavu - Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho. Výstava bude sprístupnená bez vernisáže a v priestoroch múzea potrvá do 30. augusta 2020.
Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V Kyjaticiach i v susednom Babinci sa venovali už od prelomu 18. a 19. storočia výrobe ľudového nábytku. Z bukového štiepaného dreva tu zhotovovali skrine a zásobnice na obilie, tzv. súseky, zdobené charakteristickým rytým ornamentom zhotovovaným špeciálne upraveným kružidlom ukončeným rydlom. Tieto výrobcovia predávali na jarmokoch vo svojom okolí, no i na Dolnej zemi. Okrem toho zhotovovali i zmenšené podoby nábytku a hračky pre deti. Po prvej svetovej vojne, v súvislosti s výrobou lacného továrenského nábytku, no i po zmene hraníc, začala táto výroba zanikať.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.