Múzeá (707)
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sú opäť obrovským lákadlom
Napísal(a) G.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične prichystalo pre žiakov základných škôl Vianočné tvorivé dielne. Je dôležité zachovávať tradície a od malička vštepovať deťom odkaz a pravé hodnoty Vianoc. Sú to sviatky, ktoré patria rodine, ich hlavným cieľom nie je rozdávanie darčekov, aj to chcú priblížiť pracovníci múzea. Ako uviedla Gabriella Badin, múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave: „Vianoce sú časom pokoja, radosti a rodinnej pohody, preto sme sa rozhodli naučiť našich malých návštevníkov vyrobiť si tradičné, ale aj menej tradičné vianočné ozdoby, ako sú napríklad anjeliky, ozdobné vianočné tašky, stromčeky a podobné predmety, ktoré nám približujú čaro a atmosféru Vianoc“.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ako poďakovanie pre všetkých svojich návštevníkov a podporovateľov podujatie s názvom „Vianoce v múzeu“. Podujatie sa bude konať dňa 27. decembra 2019 od 9:00 do 14:00 hod. vo všetkých prevádzkach Baníckeho múzea v Rožňave.
„Aj týmto podujatím by sme chceli poďakovať všetkým našim návštevníkom za prejavenú dôveru v roku 2019, práve preto bude vstup do všetkých prevádzok úplne zdarma a pre všetkých, bez ohľadu na vek,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Aby múzeum prilákalo aj nových návštevníkov, vyhlásilo pre svojich fanúšikov na najväčšej sociálnej sieti súťaž s názvom „Vianočná zdieľačka“,
Geologickou bádateľňou rozšírili Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera v Rožňave
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 28. novembra 2019, slávnostne otvorilo Geologickú bádateľňu a exteriérovú časť Expozície baníctva a hutníctva Gemera, ktoré v posledných dňoch vyrástli v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Cieľom rozšírenej múzejnej infraštruktúry je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus v oblasti poznávania montánnej histórie na území Košického samosprávneho kraja. Podujatie svojimi príhovormi otvorili predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, primátor mesta Rožňava Michal Domik a riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi pozvanými hosťami boli poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, základných a stredných škôl ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov.
Príprava Geologickej bádateľne je v Baníckom múzeu v Rožňave v plnom prúde
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vybuduje v areáli Zážitkového centra Sentinel Geologickú bádateľňu a doplní Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera.
Cieľom bádateľne je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus na území Košického samosprávneho kraja v oblasti spoznávania montánnej histórie regiónu Gemer z pohľadu mladých ľudí, ktorí v regióne trvalo žijú alebo ním z rôznych dôvodov prechádzajú. Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni.
Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci november si aj Gemersko-malohontské múzeum pripomína 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Pri tejto príležitosti ponúka návštevníkom možnosť diskutovať o revolučných udalostiach v Rimavskej Sobote na jeseň 1989. O svojich osobných spomienkach a zážitkoch prídu porozprávať priami účastníci novembrových udalostí v našom meste, a to Jozef Tokár a Marian Lacko dňa 20. novembra o 9:00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Počas diskusie bude premietaný autentický dokumentárny film z dielne Jozefa Tokára. Pre podujatie platí jednotné vstupné 1 €.
Súbor dobových fotografií zachytáva revolučné udalosti roku 1989 v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V rámci predmetu mesiaca november si Gemersko-malohontské múzeum pripomenie 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Návštevníkom predstaví vybraný súbor 11-tich dobových fotografií, ktoré zachytávajú revolučné udalosti z jesene 1989 v meste Rimavská Sobota. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019. Gemersko-malohontské múzeum spravuje okrem zbierkových fondov aj archívne dokumenty. Medzi nimi aj rozsiahly súbor dobových fotografií. Z nich bolo vybraných jedenásť takých, ktoré dokumentujú novembrové udalosti roku 1989 v meste. Tieto budú verejnosti vystavené v priestoroch stálej expozície počas mesiaca november.
Spomienkový deň k Novembru 89 v rožňavskej Galérii
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením ALENKA & BELO HEFLER PRODUCTION, Vás pozývajú na podujatie s názvom „Spomienka na November“, ktoré sa uskutoční dňa 15. novembra 2019 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. V rámci programu podujatia bude odprezentovaná prednáška Pavla Horvátha – November 1989, za ktorou bude nasledovať komentovaná prehliadka výstavy „Čo bolo pred 1989“. Výstava aj sprievodné podujatie je súčasťou série tematických aktivít Nežná – 30 rokov po, ktoré pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravil pre verejnosť Košický samosprávny kraj. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, a bolo podporené z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
Výkladom a prednáškou k výstave Havrany a ich príbuzní sa dozviete mnoho zaujímavostí z ich života
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Od 10. septembra 2019 do 31. decembra 2019 prebieha v priestoroch Gemersko-malohontského múzea výstava „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Súčasťou výstavy je aj cyklus prednášok a rozšíreného výkladu k výstave pre školské skupiny a verejnosť, počas ktorej sa návštevníci dozvedia zaujímavé detaily zo života týchto fascinujúcich vtákov. Výstavu z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom výstavy je Fond na podporu umenia.
Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedni z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov,
V Baníckom múzeu predstavia diela z letných sympózií Tvorivého spolku Rovás
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Tvorivým spolkom Rovás, prichystalo pre svojich návštevníkov ďalšiu výstavu s názvom Z diel letných sympózií Tvorivého spolku ROVÁS (eNRA) z roku 2019. Záujemcovia si ju môžu pozrieť do 31. januára 2020 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Výstava prezentuje materiál z Letnej akadémie v roku 2019, ktorá sa konala v Sedmohradsku, Maďarsku a na Slovensku. Umelcov v Tvorivom spolku Rovás združuje spoločná vlnová dĺžka a rovnaký hodnotový rebríček.
„Názov nie je odkazom na runové písmo, ale je odvodený od výrazov „zaznamenať, zobrať na vedomie, vryť do pamäte, zapamätať si.
Na rožňavskom námestí dav spieval „Sľúbili sme si lásku“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 17.10.2018 otvorilo výstavu s názvom „Čo bolo pred 1989“. Vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Podujatia sa zúčastnil aj podpredseda KSK Daniel Rusnák, ktorý pripomenul nielen odvrátenú tvár socialistického zriadenia, ktorý prenasledoval a väznil jeho starého otca, ale aj význam dnešných hodnôt, za ktoré naša spoločnosť vďačí práve Nežnej revolúcii. O hudobnú časť programu sa postaral zamestnanec múzea, Róbert Šimko zo skupiny Massriot, ktorý spolu s návštevníkmi vernisáže zaspieval pomyselnú hymnu Nežnej revolúcie na Slovensku od Ivana Hoffmana – Sľúbili sme si lásku. Po piesni oboznámil prítomných s obsahom výstavy jej kurátor, Pavol Horváth. Vernisáž symbolicky ukončila spustená siréna na aute – veterána s nápisom VB, ktoré parkovalo bezprostredne pred galériou.
Viac...
Historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave má 20 rokov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 20. výročia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára, pripravilo pre žiakov tvorivé predpoludnia. Študenti si mohli v utorok vypočuť prednášku „Ako vznikla Historická expozícia“, ktorú im predniesla historička múzea Sylvia Holečková. Okrem toho si vychutnali aj netradičnú prehliadku expozície, so zameraním na jedinečné predmety a remeslá, ktoré preslávili Gemer, s dôrazom na hrnčiarstvo. „Pre študentov sme s kolegami, okrem prednášky a prehliadky, prichystali aj premietanie filmu o gemerskom hrnčiarstve, popritom si mohli v skupinkách vyzdobiť maľbou dva hlinené džbány a tabuľku so znakmi čižmárskeho remesla,“ uviedla pani Holečková.
Výstavu "Biblia a reformácia" v GMM predĺžili do 20. októbra
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 17. septembra 2019 sa uskutočnila vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Trvanie výstavy sa predĺžilo do 20. októbra 2019.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra – biblie, modlitebné knihy, knihy kázní, spevníky.
Medzinárodný deň archeológie v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Dňa 18. októbra 2019 pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci s Katedrou muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre prednášky, počas ktorých budú predstavené najnovšie archeologické výskumy múzea a ako sa využívajú moderné počítačové technológie v archeológii. Prednášky budú viesť archeológ Gemersko-malohontského múzea PhDr. Alexander Botoš a Mgr. Daniel Bešina, PhD. z Katedry muzeológie FF UKF v Nitre. Podujatie bude zahájené o 9:00 hod., následne sa prednášky zopakujú o 10:30 hod. Vstupné na podujatie je zdarma.
Medzinárodný deň archeológie sa oslavuje od roku 2011, keď sa prvýkrát oslavoval ako národný sviatok na americkom kontinente (USA, Kanada a zámorské územia).
Sapropelitové náramky zo Včeliniec v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v rámci aktivity „predmet mesiaca“ predstaví sapropelitové náramky zo Včeliniec datované do 2. storočia pred Kristom. Vystavené budú v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 31. októbra 2019.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi. Kelti vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo Včelinciach.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-