Múzeá (731)
Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Ukážkou potápačských hodiniek začína Gemersko-malohontské múzeum napĺňať svoj výstavný plán pre rok 2020. Na úvod roka múzeum pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou, v rámci ktorej je prezentovaný vývoj a podoby rôznych typov potápačských hodiniek, spolu s načrtnutím zaujímavej problematiky vývoja merania času pod vodou. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. februára 2020 (t. j. streda) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 29. marca 2020. Kurátorom výstavy je zberateľ a potápač Peter Ferdinandy z Revúcej.
Formy na predtlač výšivky sú predmetom mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené formy na predtlač výšivky. Vystavené budú od 3. februára do 1. marca 2020.
Pre výšivku na Slovensku je príznačná pestrá škála ornamentov, odrážajúcich vzájomné vplyvy domáceho a zahraničného prostredia. „V priebehu druhej polovice 19. storočia sa pomôckou pri vyšívaní stali, popri množstve tlačených vzorníkov, tiež drevené formy slúžiace na predtlač výšivky. Formy majú podobu drevených hranolov nepravidelného tvaru, do ktorých vrchnej plochy sú vbité tenké pliešky ohýbané do tvarov jednotlivých ornamentov.
Rok 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu so zvýšenou návštevnosťou
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2019 spolu 19 728 návštevníkov. Oproti roku 2018 sa návštevnosť zvýšila o viac ako tisíc návštevníkov, a môžeme povedať, že v posledných rokoch má tento ukazovateľ stúpajúcu tendenciu. Prispieva k tomu aj fakt, že počas roka pripravujeme pre návštevníkov aj mnoho sprievodných aktivít a tie minuloročné verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj. V roku 2019 to bolo až 7 141, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“ (v uplynulom roku to bolo takmer 800 návštevníkov). Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali počas piatich mesiacov v roku, v júni to bolo až 3 824 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2019.
Deti s polročným vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 31. januára až 2. februára 2020 preukážu aktuálnym polročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť výstavu „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá je venovaná vývoju kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte. Výstava sa zameriava na prezentáciu kováčskeho náradia, technológií, prácu vo vyhni, no i na sociálne a spoločenské postavenie kováča v dedinskom a mestskom spoločenstve. Návštevníka určite zaujmú keltské zbrane a nástroje nájdené pri obci Drňa, železné nálezy (sekery, motyka, torzo meča a iné) objavené na bývalom komitátnom hrade Gemer,
V galérii predstavia publikáciu o rožňavských študentoch v 19. storočí
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Rímskokatolíckou cirkvou, Biskupstvom Rožňava, vás dňa 4. februára 2020 o 16:00 hod. srdečne pozývajú do Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave, na prezentáciu publikácie „Študenti vyšších vzdelávacích inštitúcii v Rožňave. 1814 – 1852, Biskupský seminár a Filozofické lýceum“.
Publikácia je už 19. pokračovaním cyklu o histórii vyšších vzdelávacích ústavov v Uhorsku. Jej autorom je uznávaný maďarský historik a archivár Prof. Dr. habil. László Szögi, CSc., ktorý pôsobil ako riaditeľ Univerzitnej knižnice Eötvös Lóránd Tudományegytem v Budapešti. Autor sa vo svojej práci zameriava na všestrannú analýzu študentov seminára
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pútavú výstavu o kúpeľníctve v našom regióne s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú múzeum prevzalo od kolegov z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. februára 2020 o 15:30 hod.
Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje
Obce z regiónu Gemera, ktoré sa v minulom storočí stratili z mapy, nájdete na prednáške
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Mgr. Norberta Mogyorósiho s názvom Obce, ktoré zmizli z mapy.
Pracovník Baníckeho múzea, ktorý sa v minulosti touto málo známou témou odborne zaoberal predstaví záujemcom o najnovšiu históriu príklady obcí, ktoré v priebehu 20. storočia na Slovensku a v regióne Gemer z rôznych príčin zanikli a takto sa aj „stratili“ z máp. Dôvodom ich zániku bolo napríklad vysídlenie obyvateľov kvôli výstavbe vodných diel, ako aj ťažba nerastných surovín, vytvorenie vojenských výcvikových priestorov, prípadne aj ich zničenie počas vojenských konfliktov.
Prednáška sa uskutoční v utorok 28. januára 2020 so začiatkom o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25.
O čom píše Zborník Gemersko-malohontského múzea v 15. ročníku
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) v uplynulom roku 2019 už 15. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: archeológia, história a etnológia.
Odbor archeológia zastupuje príspevok archeológa GMM Alexandra Botoša zachytávajúci výsledky záchranného archeologického výskumu realizovaného počas
Nový závesný systém v Baníckom múzeu lepšie ochráni výtvarné diela
Napísal(a) R. Šimko
Nový systém v roku 2019 v rámci projektu Radšej visieť než ležať! zakúpilo a inštalovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. „Banícke múzeum patrí medzi kultúrne inštitúcie nášho kraja, ktoré pravidelne pripravujú a realizujú kvalitné a inovatívne aktivity pre svojich návštevníkov. Dôkazom toho je aj sprístupnenie novej vonkajšej expozície Geologickej bádateľne, ktorú sme otvorili na konci minulého roka. Múzejnícka práca zahŕňa aj ochranu zbierkového fondu, a preto sa veľmi teším, že aj v tejto oblasti je múzeum aktívne. Verím, že nový systém inštalovaný v depozitári múzea pomôže zvýšiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva regiónu Gemer,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.
Predkolumbovské silicitové hroty. Predmet mesiaca január 2020
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ vystaví Gemersko-malohontské múzeum unikátne predmety z archeologického fondu, a to predkolumbovské silicitové hroty pochádzajúce z Ameriky, datované do obdobia 7550 – 6500 rokov pred Kristom. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 7. januára do 2. februára 2020.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea, ktoré môžeme považovať za jedno z najstaršie založených múzeí na Slovensku, sú zachované aj exotické zbierkové predmety pochádzajúce nielen mimo územia zbernej oblasti múzea (Gemera-Malohontu), ale aj mimo územia Slovenska, alebo dokonca mimo územia európskeho kontinentu.
Viac...
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sú opäť obrovským lákadlom
Napísal(a) G.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične prichystalo pre žiakov základných škôl Vianočné tvorivé dielne. Je dôležité zachovávať tradície a od malička vštepovať deťom odkaz a pravé hodnoty Vianoc. Sú to sviatky, ktoré patria rodine, ich hlavným cieľom nie je rozdávanie darčekov, aj to chcú priblížiť pracovníci múzea. Ako uviedla Gabriella Badin, múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave: „Vianoce sú časom pokoja, radosti a rodinnej pohody, preto sme sa rozhodli naučiť našich malých návštevníkov vyrobiť si tradičné, ale aj menej tradičné vianočné ozdoby, ako sú napríklad anjeliky, ozdobné vianočné tašky, stromčeky a podobné predmety, ktoré nám približujú čaro a atmosféru Vianoc“.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ako poďakovanie pre všetkých svojich návštevníkov a podporovateľov podujatie s názvom „Vianoce v múzeu“. Podujatie sa bude konať dňa 27. decembra 2019 od 9:00 do 14:00 hod. vo všetkých prevádzkach Baníckeho múzea v Rožňave.
„Aj týmto podujatím by sme chceli poďakovať všetkým našim návštevníkom za prejavenú dôveru v roku 2019, práve preto bude vstup do všetkých prevádzok úplne zdarma a pre všetkých, bez ohľadu na vek,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Aby múzeum prilákalo aj nových návštevníkov, vyhlásilo pre svojich fanúšikov na najväčšej sociálnej sieti súťaž s názvom „Vianočná zdieľačka“,
Geologickou bádateľňou rozšírili Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera v Rožňave
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 28. novembra 2019, slávnostne otvorilo Geologickú bádateľňu a exteriérovú časť Expozície baníctva a hutníctva Gemera, ktoré v posledných dňoch vyrástli v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Cieľom rozšírenej múzejnej infraštruktúry je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus v oblasti poznávania montánnej histórie na území Košického samosprávneho kraja. Podujatie svojimi príhovormi otvorili predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, primátor mesta Rožňava Michal Domik a riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi pozvanými hosťami boli poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, základných a stredných škôl ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov.
Príprava Geologickej bádateľne je v Baníckom múzeu v Rožňave v plnom prúde
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vybuduje v areáli Zážitkového centra Sentinel Geologickú bádateľňu a doplní Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera.
Cieľom bádateľne je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus na území Košického samosprávneho kraja v oblasti spoznávania montánnej histórie regiónu Gemer z pohľadu mladých ľudí, ktorí v regióne trvalo žijú alebo ním z rôznych dôvodov prechádzajú. Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.