Múzeá (726)
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pútavú výstavu o kúpeľníctve v našom regióne s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú múzeum prevzalo od kolegov z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. februára 2020 o 15:30 hod.
Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje
Obce z regiónu Gemera, ktoré sa v minulom storočí stratili z mapy, nájdete na prednáške
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Mgr. Norberta Mogyorósiho s názvom Obce, ktoré zmizli z mapy.
Pracovník Baníckeho múzea, ktorý sa v minulosti touto málo známou témou odborne zaoberal predstaví záujemcom o najnovšiu históriu príklady obcí, ktoré v priebehu 20. storočia na Slovensku a v regióne Gemer z rôznych príčin zanikli a takto sa aj „stratili“ z máp. Dôvodom ich zániku bolo napríklad vysídlenie obyvateľov kvôli výstavbe vodných diel, ako aj ťažba nerastných surovín, vytvorenie vojenských výcvikových priestorov, prípadne aj ich zničenie počas vojenských konfliktov.
Prednáška sa uskutoční v utorok 28. januára 2020 so začiatkom o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25.
O čom píše Zborník Gemersko-malohontského múzea v 15. ročníku
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) v uplynulom roku 2019 už 15. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: archeológia, história a etnológia.
Odbor archeológia zastupuje príspevok archeológa GMM Alexandra Botoša zachytávajúci výsledky záchranného archeologického výskumu realizovaného počas
Nový závesný systém v Baníckom múzeu lepšie ochráni výtvarné diela
Napísal(a) R. Šimko
Nový systém v roku 2019 v rámci projektu Radšej visieť než ležať! zakúpilo a inštalovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. „Banícke múzeum patrí medzi kultúrne inštitúcie nášho kraja, ktoré pravidelne pripravujú a realizujú kvalitné a inovatívne aktivity pre svojich návštevníkov. Dôkazom toho je aj sprístupnenie novej vonkajšej expozície Geologickej bádateľne, ktorú sme otvorili na konci minulého roka. Múzejnícka práca zahŕňa aj ochranu zbierkového fondu, a preto sa veľmi teším, že aj v tejto oblasti je múzeum aktívne. Verím, že nový systém inštalovaný v depozitári múzea pomôže zvýšiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva regiónu Gemer,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.
Predkolumbovské silicitové hroty. Predmet mesiaca január 2020
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ vystaví Gemersko-malohontské múzeum unikátne predmety z archeologického fondu, a to predkolumbovské silicitové hroty pochádzajúce z Ameriky, datované do obdobia 7550 – 6500 rokov pred Kristom. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 7. januára do 2. februára 2020.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea, ktoré môžeme považovať za jedno z najstaršie založených múzeí na Slovensku, sú zachované aj exotické zbierkové predmety pochádzajúce nielen mimo územia zbernej oblasti múzea (Gemera-Malohontu), ale aj mimo územia Slovenska, alebo dokonca mimo územia európskeho kontinentu.
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sú opäť obrovským lákadlom
Napísal(a) G.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične prichystalo pre žiakov základných škôl Vianočné tvorivé dielne. Je dôležité zachovávať tradície a od malička vštepovať deťom odkaz a pravé hodnoty Vianoc. Sú to sviatky, ktoré patria rodine, ich hlavným cieľom nie je rozdávanie darčekov, aj to chcú priblížiť pracovníci múzea. Ako uviedla Gabriella Badin, múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave: „Vianoce sú časom pokoja, radosti a rodinnej pohody, preto sme sa rozhodli naučiť našich malých návštevníkov vyrobiť si tradičné, ale aj menej tradičné vianočné ozdoby, ako sú napríklad anjeliky, ozdobné vianočné tašky, stromčeky a podobné predmety, ktoré nám približujú čaro a atmosféru Vianoc“.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ako poďakovanie pre všetkých svojich návštevníkov a podporovateľov podujatie s názvom „Vianoce v múzeu“. Podujatie sa bude konať dňa 27. decembra 2019 od 9:00 do 14:00 hod. vo všetkých prevádzkach Baníckeho múzea v Rožňave.
„Aj týmto podujatím by sme chceli poďakovať všetkým našim návštevníkom za prejavenú dôveru v roku 2019, práve preto bude vstup do všetkých prevádzok úplne zdarma a pre všetkých, bez ohľadu na vek,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Aby múzeum prilákalo aj nových návštevníkov, vyhlásilo pre svojich fanúšikov na najväčšej sociálnej sieti súťaž s názvom „Vianočná zdieľačka“,
Geologickou bádateľňou rozšírili Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera v Rožňave
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 28. novembra 2019, slávnostne otvorilo Geologickú bádateľňu a exteriérovú časť Expozície baníctva a hutníctva Gemera, ktoré v posledných dňoch vyrástli v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Cieľom rozšírenej múzejnej infraštruktúry je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus v oblasti poznávania montánnej histórie na území Košického samosprávneho kraja. Podujatie svojimi príhovormi otvorili predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, primátor mesta Rožňava Michal Domik a riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi pozvanými hosťami boli poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, základných a stredných škôl ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov.
Príprava Geologickej bádateľne je v Baníckom múzeu v Rožňave v plnom prúde
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vybuduje v areáli Zážitkového centra Sentinel Geologickú bádateľňu a doplní Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera.
Cieľom bádateľne je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus na území Košického samosprávneho kraja v oblasti spoznávania montánnej histórie regiónu Gemer z pohľadu mladých ľudí, ktorí v regióne trvalo žijú alebo ním z rôznych dôvodov prechádzajú. Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni.
Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci november si aj Gemersko-malohontské múzeum pripomína 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Pri tejto príležitosti ponúka návštevníkom možnosť diskutovať o revolučných udalostiach v Rimavskej Sobote na jeseň 1989. O svojich osobných spomienkach a zážitkoch prídu porozprávať priami účastníci novembrových udalostí v našom meste, a to Jozef Tokár a Marian Lacko dňa 20. novembra o 9:00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Počas diskusie bude premietaný autentický dokumentárny film z dielne Jozefa Tokára. Pre podujatie platí jednotné vstupné 1 €.
Viac...
Súbor dobových fotografií zachytáva revolučné udalosti roku 1989 v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V rámci predmetu mesiaca november si Gemersko-malohontské múzeum pripomenie 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Návštevníkom predstaví vybraný súbor 11-tich dobových fotografií, ktoré zachytávajú revolučné udalosti z jesene 1989 v meste Rimavská Sobota. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019. Gemersko-malohontské múzeum spravuje okrem zbierkových fondov aj archívne dokumenty. Medzi nimi aj rozsiahly súbor dobových fotografií. Z nich bolo vybraných jedenásť takých, ktoré dokumentujú novembrové udalosti roku 1989 v meste. Tieto budú verejnosti vystavené v priestoroch stálej expozície počas mesiaca november.
Spomienkový deň k Novembru 89 v rožňavskej Galérii
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením ALENKA & BELO HEFLER PRODUCTION, Vás pozývajú na podujatie s názvom „Spomienka na November“, ktoré sa uskutoční dňa 15. novembra 2019 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. V rámci programu podujatia bude odprezentovaná prednáška Pavla Horvátha – November 1989, za ktorou bude nasledovať komentovaná prehliadka výstavy „Čo bolo pred 1989“. Výstava aj sprievodné podujatie je súčasťou série tematických aktivít Nežná – 30 rokov po, ktoré pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravil pre verejnosť Košický samosprávny kraj. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, a bolo podporené z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
Výkladom a prednáškou k výstave Havrany a ich príbuzní sa dozviete mnoho zaujímavostí z ich života
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Od 10. septembra 2019 do 31. decembra 2019 prebieha v priestoroch Gemersko-malohontského múzea výstava „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Súčasťou výstavy je aj cyklus prednášok a rozšíreného výkladu k výstave pre školské skupiny a verejnosť, počas ktorej sa návštevníci dozvedia zaujímavé detaily zo života týchto fascinujúcich vtákov. Výstavu z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom výstavy je Fond na podporu umenia.
Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedni z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov,
V Baníckom múzeu predstavia diela z letných sympózií Tvorivého spolku Rovás
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Tvorivým spolkom Rovás, prichystalo pre svojich návštevníkov ďalšiu výstavu s názvom Z diel letných sympózií Tvorivého spolku ROVÁS (eNRA) z roku 2019. Záujemcovia si ju môžu pozrieť do 31. januára 2020 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Výstava prezentuje materiál z Letnej akadémie v roku 2019, ktorá sa konala v Sedmohradsku, Maďarsku a na Slovensku. Umelcov v Tvorivom spolku Rovás združuje spoločná vlnová dĺžka a rovnaký hodnotový rebríček.
„Názov nie je odkazom na runové písmo, ale je odvodený od výrazov „zaznamenať, zobrať na vedomie, vryť do pamäte, zapamätať si.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.