Múzeá (726)
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi ďalšiu voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo – piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin takmer každý piatok v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako napríklad rozpojovanie a pozorovanie hornín, ryžovanie zlata alebo hľadanie fosílií v piesku.
„Všetky z aktivít sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme vlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Zreštaurovaný veľkorozmerný portrét cisárovnej Alžbety - Predmet mesiaca júl 2020
Napísal(a) A. Kolár
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený zreštaurovaný portrét cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi. Portrét o rozmeroch 268 x 155 cm bude v múzeu vystavený od 1. júla do 2. augusta 2020.
Reprezentatívny portrét cisárovnej Alžbety je komponovaný na vertikálne orientovanom predĺženom formáte plátna. Celofigurálna kompozícia je zasadená do interiéru s kulisovým pozadím, ktoré tvorí časť mohutného antického stĺpu s drapériou a vpravo zlátený stôl s bohatou rokajovou rezbou, na ktorom je položená váza s vädnúcimi ružami ako odkaz na Memento mori (Pamätaj, že zomrieš). Cisárovná Alžbeta je odetá v tmavých smútočných šatách so svetlými rukavicami, v ruke drží zložený čierny vejár. Takýto odev nosila cisárovná po smrti svojho syna Rudolfa, ktorý zomrel v roku 1889.
Múzejný tábor bude tento rok zameraný na poklady Unesca
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok pripravilo už v poradí tretí letný múzejný tábor pre deti vo veku od 6 do 10 rokov s názvom „Po stopách pokladov Unesca na Gemeri“.
Zámerom letného tábora je prezentácia prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO na území Gemera. Jeho hlavným cieľom je vhodným spôsobom vzdelávať a vzbudiť u najmladšej generácii záujem o poznanie prírodných pamiatok, jedinečných jaskýň a priepastí NP Slovenský kras, ktoré boli spolu s pamiatkami susedného Aggtelekského krasu zapísané v roku 1995 na zoznam UNESCO v roku 1995. V tomto roku si teda pripomíname 25. výročie tejto významnej udalosti. V tábore sa budú účastníci zaoberať aj témou modrotlače.
Banícke múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi leto s modrotlačou
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si na letné mesiace pripravilo pre rodiny s deťmi zaujímavé aktivity vo forme tvorivých dielní spojených s témou modrotlače.
Región Gemer je významnou etnografickou oblasťou Slovenska s bohatými ľudovými tradíciami a v jeho histórii tu zaznamenávame väčší výskyt farbiarskych a modrotlačiarenských dielní. Na národnej úrovni bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2015; druhá najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1784 z Dobšinej.
Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:
Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.
Výstava 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) I. Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je od 1. júna 2020 vystavených 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice múzea.
Návštevníci majú možnosť vidieť napríklad slávny lexikón Carla Rottecka a Carla Welckera: Staats = Lexikon oder Encyklopädie der Staatswissenschaften z roku 1836, meteorologický časopis Az Időjárás : Meteorológiai havi folyóirat z roku 1898, taktiež historické periodiká z pedagogiky, botaniky a iné. Súčasťou výstavy je i dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác. Periodiká budú po ukončení výstavy dostupné na prezenčné štúdium v knižnici múzea.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa pripojilo k ostatným kultúrnym organizáciám kraja a pripravilo pre deti podujatie s názvom „Deň detí v Baníckom múzeu v Rožňave“. To sa uskutoční 5. 6. 2020 (piatok) od 9:00 hod. do 17:00 hod. vo vonkajších priestoroch exteriérovej Geologickej bádateľne Zážitkového centra Sentinel, na Šafárikovej 43 v Rožňave.
„Teší ma, že v aktuálnej, o čosi náročnejšej dobe, sa nezabudlo na našich najmenších a aj Banícke múzeum v Rožňave sa rozhodlo spríjemniť im Medzinárodný deň detí. Veď kto by si nechcel vyskúšať napríklad ryžovanie zlata, ktoré je už každoročne v múzeu veľkým lákadlom.
Výstava v GMM, ktorá je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a poznatkov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V piatok 29. mája 2020 o 9.00 hod. sprístupní Gemersko-malohontské múzeum druhú výstavu po znovuotvorení s názvom Bionika – príroda na to prišla prvá. Výstavu pripravilo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši (www.smopaj.sk). Výstava je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a poznatkov pre techniku, architektúru a dizajn. Návštevníci sa dozvedia, ktoré živé organizmy stáli na počiatku pokusov pri skonštruovaní lietadiel, ponoriek, sonarov, ale aj to, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu. Výstavu je možné navštíviť od utorka do piatka v čase od 9.00 do 17.00 hod., cez víkend od 13.00 do 17.00 hod. Výstava potrvá do 20. septembra 2020. Bionika je vedný odbor, ktorý princípy fungovania živých systémov a ich štruktúr aplikuje do konkrétnych technických a technologických zariadení a využíva prírodné štruktúry ako určité modely a inšpiračné zdroje pri riešení konkrétnych problémov. „Bionicky“ funguje
Výstava Šarlota Bottová: Výber z tvorby – bude sprístupnená bez vernisáže
Napísal(a) Ľ.P.
Výstavu Šarlota Bottová: Výber z tvorby Gemersko-malohontské múzeum pripraví ako prvú po uvoľnení opatrení v súvislosti s pandémiou Covid 19. Bude sprístupnená bez vernisáže od 19. mája 2020.
Šarlota Bottová sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov. V rámci svojej tvorby ich namaľovala vyše sto, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav. Svoje diela vystavovala napríklad v Prahe (2016), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt v Košiciach (2017), v Hnúšti (2017) a v Rimavskej Bani.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, s radosťou oznamuje všetkým svojim návštevníkom a záujemcom, že otvára svoje brány v utorok 19. mája 2020.
„Pre širokú verejnosť sprístupňujeme areál Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej č. 43, avšak s určitými obmedzeniami pri používaní niektorých interaktívnych prvkov. Okrem toho môže verejnosť navštíviť aj Historickú expozíciu – prezentačný múzejný depozitár na Šafárikovej č. 31 a Galériu Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov č. 25. Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí zatiaľ ostáva pre verejnosť zatvorená,“ povedal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Uvedené prevádzky budú podľa pokynov Košického samosprávneho kraja, Ústredného krízového štábu aj Hlavného hygienika SR otvorené v obmedzenom režime, čiže od utorka do piatka,
Viac...
Medzinárodný deň múzeí s bezplatným vstupom do Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) MOM
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí – 18. mája 2020 bude vstup do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bezplatný. Aj v tejto neľahkej situácii sa múzeum rozhodlo neupustiť od tradície a vyšlo v ústrety návštevníckej verejnosti tým, že v pondelok 18. mája sprístupní stále expozície v čase od 8:00 do 16:00 hod.
„Múzeum bude otvorené mimoriadne aj v pondelok, napriek tomu, že býva v tento deň v týždni pre verejnosť uzatvorené. Návštevníkom ponúkame bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstavy Nieto majstra nad kováča...“: Martina Oštrom Mareková.
Medzinárodný deň múzeí je sviatkom všetkých múzejníkov od roku 1977, kedy tak rozhodla Medzinárodná rada múzeí ICOM počas generálnej konferencie v Moskve. Múzeá patria k inštitúciám,
(MOM) - Brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pre verejnosť sa opäť otvárajú dňa 12. mája 2020 o 9.00 hod. Vedenie múzea pripravilo milé prekvapenie. Každý individuálny návštevník, dvojica či rodina dostane pri návšteve múzea darček v podobe najnovšieho zborníka Gemer-Malohont, ročník 15.
Zborník prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov z archeológie, histórie a etnológie.
Gemersko-malohontské múzeum opäť otvorené pre verejnosť
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Od utorka 12. mája 2020 sa opäť otvárajú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Múzeum bolo pre verejnosť zatvorené celých 64 dní. Múzeum bude otvorené počas štandardných otváracích hodín – v pondelok zatvorené, v utorok až piatok otvorené od 9:00 do 17:00 a počas víkendu od 13:00 do 17:00.
Počas návštevy múzea však budú platiť určité opatrenia. Vstup do múzea bude povolený len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napr. rúškom, šatkou, šálom). Pri vstupe bude potrebné si dezinfikovať ruky pripraveným dezinfekčným prostriedkom. Počet návštevníkov vo výstavných a expozičných priestoroch v jednom okamihu bude limitovaný na jedného návštevníka na 25m2 (t.j. maximálne traja návštevníci v jednej miestnosti), táto podmienka sa nevzťahuje na deti.
Predmetom mesiaca máj je úlomok keltského skleneného náramku zo Včeliniec
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ predstavíme verejnosti fragment skleneného náramku zo Včeliniec – najstarší sklenený predmet vo viac ako stotísicovom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Nakoľko je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, prezentujeme zbierkové predmety prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram a tiež na internetovej stránke múzea.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.