Múzeá (707)
Rok 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote navštívilo v roku 2018 spolu 18 593 návštevníkov, čo je o takmer 5 tisíc viac ako v roku 2017. Prispel k tomu aj fakt, že sme v uplynulom roku pripravili pre návštevníkov mnoho sprievodných aktivít, a tie verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 4 475, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000 sme zaznamenali mesačne takmer vždy, v júli to bolo až 2 158 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2018. Počas letnej sezóny, na prelome mesiacov júl-august bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
V rožňavskej galérii opäť ožijú pamiatky
Napísal(a) Mgr. Edita Kušnierová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň.
Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna. Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok.
Vernisáž výstavy 4 pohľady z južného Borsodu spestril aj krojovaný pár
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo 7. februára 2019 o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prvú tohtoročnú výstavu 4 pohľady z južného Borsodu. Výstava predstavuje región južného Borsodu, a to zo svojrázneho pohľadu štyroch umelcov. Samotná vernisáž bola sama osebe netradičná, zaujímavá, pretože program spestrilo ľudové vystúpenie dvoch krojovaných párov z regiónu Borsod. Na vernisáži boli prítomní všetci štyria umelci, ktorí prezentovali svoje diela: Róbert Szikszai – grafik, ktorý prezentuje 38 svojich diel rôznej tematiky, pracuje s tušom. József Novák – maliar, okrem maľovania tvorí aj plastiky z hliny a dreva. István Papp – fotograf, ktorý už vystavoval svoje fotografie v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v roku 2010.
Československé opevnenia v regióne Gemer - prednáša Norbert Mogyorósi
Napísal(a) NM
V piatok 15.2.2019 končí výstava Gemer v období 1. ČSR, ktorú Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Na záver tejto výstavy sa uskutoční sprievodné podujatie, prednáška s názvom Československé opevnenia v regióne Gemer. V nej pracovník múzea Mgr. Norbert Mogyorósi predstaví systém bunkrov, ktoré boli stavané v 30. rokoch 20. storočia pozdĺž hraníc republiky s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom. Ich výstavba prebiehala systematicky a v priebehu niekoľkých rokov postavená sústava opevnenia patrila k najrozsiahlejším v Európe.
Práve históriu vzniku a ďalšie osudy týchto opevnení, ich rôzne varianty aj súčasný stav
Jarné prázdniny pre prázdninujúcich žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre všetkých prázdninujúcich žiakov podujatie Jarné prázdniny v Baníckom múzeu, ktoré sa uskutoční v dňoch 19. a 21.2.2019 o 15:00 v areáli Zážitkového centra Sentinel, Šafárikova 43 v Rožňave. Pre žiakov z materských škôl a prvého stupňa ZŠ majú pracovníci múzea pripravené zaujímavé komentované prehliadky Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, aktuálne vynovenú o autentické zvuky vtákov a iných zvierat, ktoré sa v nej nachádzajú. Malí návštevníci múzea následne absolvujú malé tvorivé dielne na tému: Vtáčiky v zime, kde budú môcť modelovať, vyrábať a maľovať krásne modely práve s touto tematikou.
Štyri pohľady z južného Borsodu uvidíte v Rožňave
Napísal(a) Papp István
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu s názvom 4 pohľady z južného Borsodu, ktorej vernisáž sa uskutoční dňa 7.2.2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25. Tvorivý kolektív z južného Boršodu, tzv. ŠTVORKA: Pap István - fotograf, Novák József – maliar, Szikszai Róbert – grafik, Nagy István – učiteľ maľby, maliar, sa spojili s tým cieľom, že prostredníctvom prostriedkov umenia, jeho technickými riešeniami predstavia verejnosti dedičstvo ľudí žijúcich pod Bukovými vrchmi. Prostredníctvom svojich diel predstavia život tam žijúcich ľudí, kroje – ich rozdielnosť a rozmanitosť v bohatstve motívov, ako aj snahu o zachovanie tradícií. Cez portrétnu tvorbu (tanec, dvorenie atď.) pripomenú minulosť.
BEDEKER- knižný sprievodca expozíciou baníctva a hutníctva Gemera
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Dňa 20.12.2018 v priestoroch Expozície baníctva a hutníctva Gemera v Baníckom múzeu v Rožňave v areáli SENTINEL, Šafárikova 31, prebehla komentovaná prehliadka, ktorá bola organizovaná pri príležitosti vydanie knižného BEDEKRA expozície baníctva a hutníctva Gemera, expozíciou sprevádzala kurátorka Jaroslava Neubauerová. Novovydaná publikácia poskytuje návštevníkovi, alebo čitateľovi ucelený obraz o obsahu expozície formou textu, ale aj formou fotografií znázorňujúcich zbierkové predmety nachádzajúce sa priamo v expozícii. Tiež je aj propagačným materiálom pre budúcich návštevníkov, aby vedeli čo môžu od múzejnej expozície s tematikou baníctva a hutníctva očakávať. Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote otvorí rok 2019 kultúrno-výchovným podujatím s názvom „Na baňu klopajú...“, ktoré bude prebiehať počas februára 2019. Ide o sériu komentovaných prehliadok výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“ a prezentáciu „Kino Gemer“, v rámci ktorej sa predstaví publikácia „Gemer je vesmír... grafikon 165 166 167“ z dielne organizácie Východné pobrežie. Počas februárových štvrtkov - 7. 2., 14. 2. a 21. 2. 2019 sa v priestoroch výstavy Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte uskutoční komentovaná prehliadka výstavy s jej autorkami - Mgr. Ľudmilou Pulišovou a Mgr. Martinou Oštrom Marekovou. Prehliadky sú určené školským skupinám v doobedňajších hodinách (o 9.00 a 11.00 hod.)
Banícke múzeum v Rožňave sa chystá zapojiť verejnosť do RETROvýstavy
Napísal(a) Banícke múzeum
VÝZVA pre širokú verejnosť
Prežite s nami spoločnú RETROvýstavu!
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si dovoľuje na základe tejto výzvy osloviť širokú verejnosť, ktorú chce aktívne zapojiť do prípravy plánovanej RETROvýstavy. Každé obdobie z našej prežitej minulosti má svojím osobitým spôsobom pre nás čaro. Mnohí z nás si spomíname s nostalgiou na obdobie 50.–90. rokov minulého storočia. V domácnostiach sa začali objavovať prvé televízory, premietali sme si diapozitívy na premietačke DIAX,
Kytička sušených kvetov z bitky o Branisko pri Prešove
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD.
Pri príležitosti 170. výročia bitky o Branisko na rozhraní Spiša a Šariša je v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote predmetom mesiaca február kytička sušených kvetov z úspešného boja. Stretnutie ozbrojených cisárskych a uhorských vojsk sa odohralo 5. februára 1849 na vrchole s názvom „Chválabohu“ (maď. Úristen). Víťazná kytička od Jánosa Pétermanna z Revúcej sa dostala do múzea darom 27. marca 1906 vďaka miestnemu zverolekárovi Nándorovi Palmovi z Rimavskej Soboty. Predmet bude vystavený v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 28. februára 2019.
Bitka o Branisko sa považuje za strategicky dôležitú udalosť zimnej výpravy revolučných rokoch 1848/49.
Viac...
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl prekvapenie. Všetky deti, ktoré sa 31. januára - 1. februára 2019 preukážu polročným vysvedčením za školský rok 2018/2019 získajú bezplatný vstup do múzea. Každý žiak a študent, bez ohľadu na známku na vysvedčení, môže vo štvrtok 31. januára 2019 a v piatok 1. februára 2019 bezplatne navštíviť stále expozície a aktuálne výstavy Gemersko-malohontského múzea.
Výstava Minerály pod lupou zaujme ukážkou 353 minerálov z celého sveta (USA, Brazília, Bolívia, Maroko, India, Madagaskar, Kongo, Austrália, Slovensko...), ale i z nášho regiónu (Hnúšťa, Konrádovce, Nižná Slaná...).
Banícke múzeum v Rožňave je prístupné aj pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu
Napísal(a) Pavol Horváth
Záslužnú prácu pre ľudí s ťažším prístupom do svojich priestorov robí na hornom Gemeri aj Banícke múzeum v Rožňave. Krátku informáciu o ich počine nám poslal pán Mgr. Pavol Horváth, ktorý je kurátorom militária. Aj z nej je zrejmé, že sprístupnenie zbierok, ktoré sa v tomto múzeu nachádzajú, chcú našim spoluobčanom sprostredkovať aj takýmto netradičným spôsobom. V informácii sa uvádza:
"Vďaka projektu Zážitkové centrum SENTINEL z roku 2016 sa podarilo debarierizovať svoje expozície pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu. V areáli Zážitkového centra SENTINEL pribudol bezbariérový prístup do objektu múzea, vrátane vstupu na poschodia – zdvíhacia plošina. Vďaka schodolezu sú prístupné pre imobilných návštevníkov aj všetky ostatné expozície Baníckeho múzea v Rožňave.
Vyšiel najnovší ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v uplynulom roku 2018 už 14. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer - Malohont. Najnovší 14. ročník zborníka obsahuje 15 odborných príspevkov, rozdelených do celkov podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia. Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok biologičky GMM Moniky Gálffyovej, ktorá sa venuje vtáčím spoločenstvám vodnej nádrže vo Včelinciach. Štúdia je výsledkom desaťročného výskumu na tejto lokalite a prispieva k poznaniu vtáctva Rimavskej kotliny.
Obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Koncom roka 2018 sme z historickej zbierky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia. Cieľom projektu bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola známa rimavskosobotská rodina fotografa Gejzu Pappa. Pappova rodina žila na dnešnej Šrobárovej ulici a táto sedacia súprava tvorila súčasť vybavenia interiéru ich obývačky. Zámerom projektu bolo reštaurovanie sedacej súpravy a doplnenie stálej expozície múzea o ukážku historického nábytku, ktorý doposiaľ nebol prezentovaný. Realizátorom reštaurovania bol Tibor Kováč z Liptovského Hrádku, člen Reštaurátorskej komory na Slovensku, ktorý v priebehu pol roka prinavrátil jej niekdajší vzhľad.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-