Múzeá (726)
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo vo štvrtok 25.4.2019 výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve, ktorú prichystalo v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom.
Po úvodnom slove riaditeľa P. Lackaniča a príhovore kurátorky výstavy M. Szombathyovej, zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, si prítomní mohli pozrieť jedinečnú výstavu, ktorá prezentuje vývoj spracovania banskej mapy, ako aj unikátne patenty vo výrobe meračských pomôcok a prístrojov.
Výstava potrvá do 31. júla 2019 a budete si ju môcť vychutnať v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
V Galérii Baníckeho múzea si pripomenieme poprednú postavu našich dejín
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Pavla Lackaniča s názvom MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK, ktorá sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, vo štvrtok 2. mája 2019 o 15.30 hod.
Prednáška sa uskutoční pri príležitosti 100. výročia úmrtia generála Štefánika, poprednej postave našich dejín, slovenského astronóma, fotografa, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska a prvého ministra vojny ČSR, diplomata a politika, ktorý mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas
Rožňavskí múzejníci pripravili ku Dňu zeme ďalšie zaujímavé podujatie
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň zeme, ktoré sa uskutoční dňa 27. apríla 2019 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 45.
Podujatie bude prebiehať od 9:00 do 17:00 hod. a je určené pre deti a mládež. Na podujatí sa návštevníci naučia zábavnou formou správne triediť odpad, záujemcov okrem toho čakajú aj rôzne súťaže, prednášky a takisto prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Vyhodnotenie veľkonočných tvorivých dielní v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Veľká noc patrí medzi najkrajšie sviatky v roku. Spája sa s rôznymi kresťanskými a ľudovými tradíciami. Pletenie korbáčikov, šibanie a oblievanie dievčat, maľovanie kraslíc sú neodmysliteľnou súčasťou tohto sviatku. O týchto zvyklostiach, ale aj o iných symboloch jari sme sa rozprávali na našich tohtoročných veľkonočných tvorivých dielňach, ktoré sa konali v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Účastníci dielní si po záživnom rozhovore mohli vyskúšať svoju šikovnosť a vyhotoviť si krásne veľkonočné dekorácie. Galerijnú návštevu deťom spestrili aj prehliadky našich aktuálnych výstav.
Úsmev a dobrá nálada sprevádzali celý priebeh tvorivých dielní.
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo unikátnu výstavu - Ako sa mapovalo v baníctve
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom, prichystalo unikátnu výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve.
Prezentovaná problematika postupne odkrýva čo mapa je, aké mapy využíva baníctvo, historické mapovania a pomôcky, ktoré banský merač používal. Svoje miesto majú na výstave témy – kompas, vytýčenie Bratislavského poludníka, smerové ružice, čo na mape nájdeme – mierka, historické dĺžkové miery, alchýmia na mapách... Úroveň banských máp ovplyvnil vznik banských škôl a vyučovanie banského meračstva.
Banícke múzeum v Rožňave sprístupní exkluzívnu atrakciu - banský vláčik
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 sezónnu prevádzku originálneho banského vláčika. Táto atraktívna služba v rámci prehliadky múzea bude k dispozícii návštevníkom počas celej sezóny už od 16. apríla 2019. Tešíme sa na vašu návštevu aj s vašimi malými bádateľmi.
Úspešnú reštaurátorskú výstavu uzavrú historička aj samotní autori prednáškou
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, kde sa v pondelok 15. apríla 2019 uskutoční prednáška historičky a zároveň kurátorky výstavy Znovuzrodené pamiatky II, Edity Kušnierovej. Okrem nej vystúpia aj samotní autori výstavy – Árpád Mézes a Alexander Koreň, ktorí zúčastnených zasvätia do detailov ich práce, ktoré nemohli vidieť na výstave samotnej, keďže ich práca, činnosť a výsledky sú širokosiahle.
Keďže spomínaná výstava trvá do 15. apríla,
Gemersko-malohontské múzeum otvára turistickú sezónu 2019
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 1. apríla 2019 zahajuje turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa, ale aj v sobotu a nedeľu. Už počas víkendu 6. - 7. apríla 2019 môžete navštíviť múzeum v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Múzeum bude otvorené aj počas veľkonočných prázdnin, a to v nasledovné dni – 18. apríla 2019 (štvrtok) od 8.00 do 16.00 hod., počas víkendu 20. - 21. apríla 2019 od 9.00 do 17.00 a v utorok 23. apríla 2019 od 8.00 do 16.00 hod. Na Veľký piatok a Veľkonočný pondelok bude zatvorené.
Čerstvo zreštaurovaná listina jezuitského rádu z roku 1739 je predmetom mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V apríli 2019 bude v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea prezentovaná pozoruhodná, čerstvo zreštaurovaná listina vystavená a podpísaná pätnástym generálnym predstaveným jezuitského rádu. Listina bude vystavená od 1. do 30. apríla. Ide o zakladajúcu listinu Mariánskej kongregácie s názvom Mariánska kongregácia Preblahoslavenej Nanebovzatej Panny Márie na jezuitskom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Listina je podpísaná Generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej Franzom Retzom v Ríme, 6. mája 1739. Jezuiti prišli do Liptovského Mikuláša už v roku 1729. Pôsobili tu ako „pohybliví“ misionári. Robili misie, spovedali, kázali a slúžili omše a ostatné sviatosti. Mariánska kongregácia bola osobitné spoločenstvo laikov
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov základných škôl na Veľkonočné tvorivé dielne 2019, na ktorých budú mať účastníci možnosť vyrábať jarné a veľkonočné ozdoby z rôznych materiálov.
Aktivity sa budú konať v termíne od 26. marca do 17. apríla 2019 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. V prípade záujmu je potrebné sa vopred nahlásiť a dohodnúť si termín.
Kontakt pre záujemcov:
Viac...
Rožňavskí múzejníci odprezentujú novú publikáciu priemyselného dedičstva
Napísal(a) R. Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, vydalo na sklonku minulého roka zaujímavú dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú chce prezentovať širokej verejnosti. Dňa 21.3.2019 o 15:30 sa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 v Rožňave uskutoční prezentácia tejto knihy, ktorá bola vydaná vďaka programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Maďarsko – Slovensko 2014 – 2020, v rámci projektu s názvom „Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného dedičstva“. V rámci pripravovaného podujatia majú zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave vo forme prednášok prichystané prezentácie zaujímavých regionálnych tém, ako sú: lanové dráhy na Gemeri
Galéria v Rožňave so zaujímavým podujatím pre žiakov a študentov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre žiakov II. stupňa základných škôl a študentov stredných škôl sprievodné podujatie k výstave s názvom Znovuzrodené pamiatky II.
V rožňavskej galérii si žiaci a študenti budú môcť vychutnať formou prednášky a komentovaných prehliadok s Mgr. Editou Kušnierovou, práce dvoch vynikajúcich reštaurátorov Árpáda Mézesa a Alexandra Koreňa. Okrem toho si vyskúšajú reštaurátorstvo na vlastnej koži formou tvorivej dielne, kde budú vyrábať formou vitráže tzv. rozety, alebo okenné ružice.
OZ MEDZA a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 1.3.2019 spoločne uverejnili na svojom YouTube kanáli s názvom Banícke múzeum v Rožňave 17-minútový dokumentárny film s názvom Rožňava Baňa, ktorý okrem historického obsahu a záberov na lokalitu zahŕňa aj príspevky miestnych pamätníkov, ktorí na Rožňava Bani žili alebo pracovali.
Projektový dokumentárny film OZ MEDZA, pôsobiaceho pri Baníckom múzeu v Rožňave, bol jedným z výstupov projektu jeho cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovakia Hungary "Spolupráca a vytváranie sietí na ochranu spoločného priemyselného dedičstva "CONIN"
Reprezentatívne vydanie básní Sándora Petőfiho z roku 1907 ako predmet mesiaca v GMM
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je dvojzväzkové reprezentatívne vydanie súborného diela Sándora Petőfiho z roku 1907 z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V priestoroch múzea je vystavené od 1. do 29. marca 2019. Összes költeményei (Súborné dielo) Sándora Petőfiho bolo vydané v roku 1907 v Budapešti v reprezentatívnom dvojzväzkovom vydaní, v maďarskom jazyku. Dielo je doplnené početnými ilustráciami. Väzba je potiahnutá špeciálnou bavlnenou tkaninou zhotovenou technikou ripsovej väzby s úpravou moaré (pripomína vlnenie na vodnej hladine alebo mramor). Tkanina je zdobená farebným rastlinným motívom a zlátením. Zlátená je i oriezka kníh. Vo väzbe je centrálne umiestnený kovový reliéf spodobňujúci autora.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.