Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie

Plagáty

NOVEMBER * 2 0 2 6 * v Revúcej

Mestské kultúrne stredisko v Revúcej

pozýva na tieto podujatia: 

* * * * * 

streda 11. novembra 2026 | 11.00 | vojnové hroby na mestskom cintoríne

DEŇ ČERVENÝCH MAKOV alebo DEŇ VOJNOVÝCH VETERÁNOV 

Medzinárodná pietna spomienka, ktorá v tom istom čase obehne za jediný deň planétu a historicky sa viaže na udalosti 11. novembra 1918, keď bolo vo francúzskom Compiègne podpísané prímerie ukončujúce dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách. Symbolom tohto dňa je červený mak, pripomínajúci padlých vojakov.

Pozývame vás pripomenúť si tento deň významný pre celé ľudstvo.

* * * * * 

Písmo...

Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Múzeá

Múzeá (735)

piatok, 04 január 2013 17:44

Čenstochovská čierna Madona s dieťaťom – obraz, ktorý patril levočskej bielej pani

Napísal(a) Éva Kerényi
Zverejnené v Múzeá
Čítať ďalej...
sobota, 02 marec 2013 16:30

Bronzový nákrčník zo Včeliniec je typickým šperkom ľudu tzv. belobrdskej kultúry

Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Zverejnené v Múzeá
Čítať ďalej...
streda, 18 marec 2015 16:22

Bojnický zámok, Spišský hrad a Modrý Kameň zhasnú. Zapoja sa do Hodiny Zeme

Napísal(a) Silvia Turnerová
Zverejnené v Múzeá
Čítať ďalej...
pondelok, 16 marec 2015 17:03

Biblie našich predkov našli miesto v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote

Napísal(a) Mgr. Milica Bojnová
Zverejnené v Múzeá
Čítať ďalej...
nedeľa, 28 júl 2013 11:38

Bakchanálie - olejomaľbu na plátne od Eugena Makovitsa vystavia v auguste

Napísal(a) Mgr. Angelika Matušková
Zverejnené v Múzeá
Čítať ďalej...
pondelok, 09 september 2013 14:24

Ako plavky pani Marty Krállovej prežili druhú svetovú vojnu

Napísal(a) Artur Šturmankin
Zverejnené v Múzeá
Čítať ďalej...
pondelok, 05 august 2013 15:42

20. výročie zápisu prvých lokalít na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO Levoča - Spišský hrad

Napísal(a) A.Š.
Zverejnené v Múzeá
Čítať ďalej...
  • 44
  • 45
  • 46
  • 47
  • 48
  • 49
  • ...
  • 51
  • 52
  • 53
Strana 53 z 53

V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME

Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia

1. november  – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg. 
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v  katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM- 

Marína Maliaková – 165. výročie narodenia

4. november  –  Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici,  absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka  krajčírskej dielne v Revúcej. Potom  žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- 

Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia

10. november  –  Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 

Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia

11. november  –  Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 

Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia

16. november  –  Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 

Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia

16. november  –  Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.

Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM- 

Samuel Hojč – 220. výročie narodenia

16. november  –  Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril  medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM- 

Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia

18. november  –  Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM- 

Pavol Terray –  100. výročie úmrtia

20. november  –  Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 

Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia

27. november  –  Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný,  ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM- 

Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia

28. november  –  Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM- 

Späť hore

© 2026 Maj Gemer