Múzeá (723)
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa dostáva do svojej druhej fázy
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa v posledných dňoch dočkal finálnej fázy stavebných a rekonštrukčných prác – reštaurovania fasády, ktoré bolo realizované pod vedením certifikovaného reštaurátora, tieto práce boli nutne viazané na teplé jarné počasie. Ešte predtým sa historická budova
Na výstave v Bratislave stretnete panovníka neskorého stredoveku s názvom Cisár na štyroch trónoch
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Od 14. júla 2016 Slovenské národné múzeum v spolupráci s Českým centrom v Bratislave priblíži osobnosť najvýznamnejšieho európskeho panovníka neskorého stredoveku na výstave s názvom Cisár na štyroch trónoch. Životná púť Karola IV. v štrnástich obrazoch. Putovná výstava pri príležitosti osláv 700. výročia
Aktuality Podtatranského múzea: Aj my sme LEGENDARIUM!
Napísal(a) PTM PopradPredmet mesiaca júl "Drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu"
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Letným, júlovým predmetom mesiaca bude drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu, datovaný do polovice 16. storočia. Objavený bol počas archeologických výskumov v rokoch 2010 – 2011. Výskum vykonal archeológ PhDr. Alexander Botoš, z Gemersko-malohontského múzea na mieste bývalej mestskej tržnice, na ul. B. Bartóka v Rimavskej Sobote.
Tri vzácne celodrevené formy z neznámej modrotlačiarskej dielne predstavia v júni v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa nachádzajú tri vzácne celodrevené formy zdobené rastlinno-figurálnym ornamentom, pochádzajúce z 18. storočia z neznámej modrotlačiarskej dielne. Do múzea ich daroval jeden z jeho zakladateľov, Ľudovít Hüvossy, v roku 1882. Súčasťou zbierok je tiež forma zhotovená z mosadzných plieškov v tvare rastlinného úponku, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia,
Aká bola Noc múzeí a galérií 2016 v Bratislave a v múzeách SNM?
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovensko počas uplynulého víkendu žilo kultúrou viac ako po iné dni. Desiatky múzeí a galérií v 65 mestách a obciach na Slovensku boli otvorené do neskorých nočných hodín a na ich návštevu sa vybrali desaťtisíce ľudí. Noc múzeí a galérií je udalosťou, na ktorú sa mnohí tešia po celý rok. Nielen preto, že uvidia zaujímavé výstavy, ale najmä preto, že sa opäť dozvedia niečo z „kuchyne“ kultúrnych stánkov. Deň a noc si podávali kľučku na ich dverách a zažívali neopakovateľnú atmosféru.
Pozvánka na podujatia Podtatranského múzea v Poprade a v Spišskej Sobote počas Noci v múzeách
Napísal(a) Ondrej Doboš
Informácia, ktorú uverejňhujeme, sa týka najmä návštevníkov z Gemera, ktorí v týchto dňoch navštívia Vysoké Tatry, už ako turisti, alebo rekreanti, alebo tiež ako naši krajania žijúci v tomto regióne a sledujú stránku Maj Gemer. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2016, Noci múzeí 2016 a 140. výročia založenia múzea, Podtatranské múzeum v Poprade nám totiž poslalo pozvánku na túto udalosť, ktorou srdečne pozýva verejnosť na pripravené podujatia:
Múzeá, galérie i kaštiele po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené v noci 21. mája
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Brány slovenských múzeí a galérií po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené aj v noci – Noc múzeí a galérií 2016 je tu. Desiatky inštitúcií finišujú s prípravami na 12. ročník európskeho podujatia, ktoré tento raz padlo na sobotu 21. mája 2016. Noc múzeí a galérií je spojená s Medzinárodným dňom múzeí, ktorým je 18. máj. Počas tohto dňa a noci špeciálne programy a zaujímavé podujatia v múzeách a galériách doplní jedinečná možnosť nahliadnuť do ich depozitárov,
Nielen našich obdivovateľov histórie najmä v súvislosti vyhorením hradu Krásna Hôrka iste zaujala informácia o známej krásnohorskej múmii Žófii Šeredyovej, ktorá vyše 200 rokov ležala v kaplnke stredovekého hradu Krásna Hôrka, ktorý pred pár rokmi vyhorel. Mumifikované telo grófky po výskume v laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave previezli 11. mája 2016 do kaštieľa v Betliari. Telo bolo od októbra 2015 v Bratislave.
Preneste sa s nami do minulosti Gemera prostredníctvom Andrássyho dňa II
Napísal(a) BM
Dňa 20. mája 2016 od 9:00 hod. sa v areáli Baníckeho múzea v Rožňave (Šafárikova č.31) uskutoční už druhý ročník Andrássyho dňa. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu a v spolupráci so Združením Slovenskej železnej cesty a Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska. Podujatie, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravuje v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii,
Viac...
Čo ukrýva Zemiakový hrad (Grulyavár) v Joviciach
Napísal(a) Martin Kováč
Pred niekoľkými dňami začali v obci Jovice pri Rožňave s predbežnými vykopávkami, tzv. „sondami“ na mieste zvanom „Grulyavár“ (Zemiakový hrad). „Grulyavár“ bol letným sídlom jovického rodáka Andreasa Cházára, ku ktorému sa viaže založenie prvej hluchonemej školy v Maďarskom kráľovstve. Okrem mnohých iných skutočností, bol aj priekopníkom. Práve on udomácnil zemiaky v tomto kraji. Na mieste vykopávok sa pravdepodobne nachádzal jeho letohrádok, sklad zemiakov a rybníček. Preto ten názov „Grulyavár“ (grulya – grule – zemiaky, vár - hrad). Už dávnejšie v minulosti sa jovičania a členovia OZ Andreas Cházára snažili odhaliť, obnoviť a tým aj zachrániť túto pozostalosť po najslávnejšom jovickom rodákovi.
História a krása výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry sa predstaví na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
Pri príležitosti Dni mesta Rimavská Sobota - 5. mája 2016 o 15.00 hod. - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá návštevníkom priblíži históriu a krásu výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry. Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave. Prezentované budú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
V Gemersko-malohontskom múzeu vystavia súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je archív, ktorý je nevyhnutným zdrojom k poznávaniu a skúmaniu histórie múzea, mesta, ale aj širšieho regiónu. Postupným spracovávaním a evidovaním archívneho materiálu sa v priebehu roka 2015 podarilo identifikovať súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919). Listy adresoval svojmu priateľovi Oliverovi Gömörymu (1869 - 1920) zo Širkoviec, ktorý v tom čase býval v Budapešti. Do archívu múzea sa dostali ako súčasť pozostalosti rodiny Gömöry v roku 1955, po smrti Oliverovej manželky Margity Maróthy Gömöry.
Noc múzeí v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V sobotu, 21. mája 2016, už po dvanástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Dôvodom je prezentácia múzea počas Noci múzeí a galérií. Nočné prehliadky múzea, nové výstavy, zaujímaví hostia, bohatý program. Nočná atmosféra v priestoroch piateho najstaršieho múzea na Slovensku (založeného v roku 1882) bude pre každého neopakovateľným zážitkom a každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € (prijímame aj kultúrne poukazy) a deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Brány múzea sa zatvárajú v noci o 23.00 hodine.































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.