Múzeá (729)
Pripravujú akcie pripomínajúce 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Predstavitelia popredných kultúrnych inštitúcií Českej a Slovenskej republiky sa 26.9.2016, pri príležitosti spoločného zasadnutia vlád Slovenskej a Českej republiky, stretli v Bratislave na pôde Slovenského národného múzea, aby podpísali Memorandum o spolupráci pri príprave akcií pripomínajúcich 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave je hotové
Napísal(a) Gabriella Badin
Vo štvrtok 15. septembra 2016 v Rožňave slávnostne otvorili Zážitkové centrum SENTINEL, ktoré je súčasťou Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie prebiehalo za účasti zástupcov investora (Košický samosprávny kraj), zhotoviteľa, primátora Mesta Rožňava, zástupcov miestnej samosprávy, rožňavských základných a stredných škôl.
Gaviála indického (Gavialis gangeticus) vystavia v GMM v októbri
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gaviál indický (Gavialis gangeticus) je blízky príbuzný krokodílov. Kedysi obýval všetky veľké riečne systémy indického subkontinentu. V súčasnosti je však kriticky ohrozený. Vo voľnej prírode žije dnes už len približne 235 jedincov tohto druhu. Drastické zníženie jeho početnosti bolo a je spôsobené ničením jeho životného prostredia,
Predmet mesiaca september - Hlinená fajka z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Počas archeologického výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote, v rokoch 1993 – 1997 bolo objavených mnoho významných archeologických nálezov. Objavená bola aj pozoruhodná kolekcia 8 hlinených fajok, medzi ktorými má osobité postavenie prezentovaná hlinená dvojdielna fajka. Výnimočnosť fajky spočíva vtom,
Taniere s motívom vtáčika z muránskej manufaktúry
Napísal(a) Sylvia HolečkováVychádzková palica Lajosa Kossutha je v GMM predmetom mesiaca august
Napísal(a) Mgr. Anita TóthováProjekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa dostáva do svojej druhej fázy
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa v posledných dňoch dočkal finálnej fázy stavebných a rekonštrukčných prác – reštaurovania fasády, ktoré bolo realizované pod vedením certifikovaného reštaurátora, tieto práce boli nutne viazané na teplé jarné počasie. Ešte predtým sa historická budova
Na výstave v Bratislave stretnete panovníka neskorého stredoveku s názvom Cisár na štyroch trónoch
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Od 14. júla 2016 Slovenské národné múzeum v spolupráci s Českým centrom v Bratislave priblíži osobnosť najvýznamnejšieho európskeho panovníka neskorého stredoveku na výstave s názvom Cisár na štyroch trónoch. Životná púť Karola IV. v štrnástich obrazoch. Putovná výstava pri príležitosti osláv 700. výročia
Aktuality Podtatranského múzea: Aj my sme LEGENDARIUM!
Napísal(a) PTM PopradPredmet mesiaca júl "Drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu"
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Letným, júlovým predmetom mesiaca bude drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu, datovaný do polovice 16. storočia. Objavený bol počas archeologických výskumov v rokoch 2010 – 2011. Výskum vykonal archeológ PhDr. Alexander Botoš, z Gemersko-malohontského múzea na mieste bývalej mestskej tržnice, na ul. B. Bartóka v Rimavskej Sobote.
Viac...
Tri vzácne celodrevené formy z neznámej modrotlačiarskej dielne predstavia v júni v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa nachádzajú tri vzácne celodrevené formy zdobené rastlinno-figurálnym ornamentom, pochádzajúce z 18. storočia z neznámej modrotlačiarskej dielne. Do múzea ich daroval jeden z jeho zakladateľov, Ľudovít Hüvossy, v roku 1882. Súčasťou zbierok je tiež forma zhotovená z mosadzných plieškov v tvare rastlinného úponku, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia,
Aká bola Noc múzeí a galérií 2016 v Bratislave a v múzeách SNM?
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovensko počas uplynulého víkendu žilo kultúrou viac ako po iné dni. Desiatky múzeí a galérií v 65 mestách a obciach na Slovensku boli otvorené do neskorých nočných hodín a na ich návštevu sa vybrali desaťtisíce ľudí. Noc múzeí a galérií je udalosťou, na ktorú sa mnohí tešia po celý rok. Nielen preto, že uvidia zaujímavé výstavy, ale najmä preto, že sa opäť dozvedia niečo z „kuchyne“ kultúrnych stánkov. Deň a noc si podávali kľučku na ich dverách a zažívali neopakovateľnú atmosféru.
Pozvánka na podujatia Podtatranského múzea v Poprade a v Spišskej Sobote počas Noci v múzeách
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Informácia, ktorú uverejňhujeme, sa týka najmä návštevníkov z Gemera, ktorí v týchto dňoch navštívia Vysoké Tatry, už ako turisti, alebo rekreanti, alebo tiež ako naši krajania žijúci v tomto regióne a sledujú stránku Maj Gemer. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2016, Noci múzeí 2016 a 140. výročia založenia múzea, Podtatranské múzeum v Poprade nám totiž poslalo pozvánku na túto udalosť, ktorou srdečne pozýva verejnosť na pripravené podujatia:
Múzeá, galérie i kaštiele po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené v noci 21. mája
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Brány slovenských múzeí a galérií po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené aj v noci – Noc múzeí a galérií 2016 je tu. Desiatky inštitúcií finišujú s prípravami na 12. ročník európskeho podujatia, ktoré tento raz padlo na sobotu 21. mája 2016. Noc múzeí a galérií je spojená s Medzinárodným dňom múzeí, ktorým je 18. máj. Počas tohto dňa a noci špeciálne programy a zaujímavé podujatia v múzeách a galériách doplní jedinečná možnosť nahliadnuť do ich depozitárov,
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).