Múzeá (729)
Nielen našich obdivovateľov histórie najmä v súvislosti vyhorením hradu Krásna Hôrka iste zaujala informácia o známej krásnohorskej múmii Žófii Šeredyovej, ktorá vyše 200 rokov ležala v kaplnke stredovekého hradu Krásna Hôrka, ktorý pred pár rokmi vyhorel. Mumifikované telo grófky po výskume v laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave previezli 11. mája 2016 do kaštieľa v Betliari. Telo bolo od októbra 2015 v Bratislave.
Preneste sa s nami do minulosti Gemera prostredníctvom Andrássyho dňa II
Napísal(a) BM
Dňa 20. mája 2016 od 9:00 hod. sa v areáli Baníckeho múzea v Rožňave (Šafárikova č.31) uskutoční už druhý ročník Andrássyho dňa. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu a v spolupráci so Združením Slovenskej železnej cesty a Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska. Podujatie, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravuje v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii,
Čo ukrýva Zemiakový hrad (Grulyavár) v Joviciach
Napísal(a) Martin Kováč
Pred niekoľkými dňami začali v obci Jovice pri Rožňave s predbežnými vykopávkami, tzv. „sondami“ na mieste zvanom „Grulyavár“ (Zemiakový hrad). „Grulyavár“ bol letným sídlom jovického rodáka Andreasa Cházára, ku ktorému sa viaže založenie prvej hluchonemej školy v Maďarskom kráľovstve. Okrem mnohých iných skutočností, bol aj priekopníkom. Práve on udomácnil zemiaky v tomto kraji. Na mieste vykopávok sa pravdepodobne nachádzal jeho letohrádok, sklad zemiakov a rybníček. Preto ten názov „Grulyavár“ (grulya – grule – zemiaky, vár - hrad). Už dávnejšie v minulosti sa jovičania a členovia OZ Andreas Cházára snažili odhaliť, obnoviť a tým aj zachrániť túto pozostalosť po najslávnejšom jovickom rodákovi.
História a krása výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry sa predstaví na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Pri príležitosti Dni mesta Rimavská Sobota - 5. mája 2016 o 15.00 hod. - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá návštevníkom priblíži históriu a krásu výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry. Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave. Prezentované budú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
V Gemersko-malohontskom múzeu vystavia súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je archív, ktorý je nevyhnutným zdrojom k poznávaniu a skúmaniu histórie múzea, mesta, ale aj širšieho regiónu. Postupným spracovávaním a evidovaním archívneho materiálu sa v priebehu roka 2015 podarilo identifikovať súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919). Listy adresoval svojmu priateľovi Oliverovi Gömörymu (1869 - 1920) zo Širkoviec, ktorý v tom čase býval v Budapešti. Do archívu múzea sa dostali ako súčasť pozostalosti rodiny Gömöry v roku 1955, po smrti Oliverovej manželky Margity Maróthy Gömöry.
Noc múzeí v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V sobotu, 21. mája 2016, už po dvanástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Dôvodom je prezentácia múzea počas Noci múzeí a galérií. Nočné prehliadky múzea, nové výstavy, zaujímaví hostia, bohatý program. Nočná atmosféra v priestoroch piateho najstaršieho múzea na Slovensku (založeného v roku 1882) bude pre každého neopakovateľným zážitkom a každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € (prijímame aj kultúrne poukazy) a deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Brány múzea sa zatvárajú v noci o 23.00 hodine.
Zaujímavá múzejno-pedagogická hodina k výstave Faleristika pre každého
Napísal(a) Petronela Bodnárová
V rámci múzejno-pedagogickej hodiny k výstave Faleristika pre každého sa vo štvrtok a piatok (14. - 15. apríla 2016) konala v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave komentovaná prehliadka výstavy so zaujímavou prezentáciou. Výstava vznikla v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou.
Počas prvého dňa previedla výstavou žiakov osemročného gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave jej kurátorka Petronela Bodnárova. Žiaci sa dozvedeli o faleristike ako pomocnej historickej vede, ktorá sa zaoberá viditeľne nosenými vyznamenaniami, ich históriou, spôsobom udeľovania či nosenia. Zaujali ich nie len samotné vyznamenania, ale najmä originálne krabičky, v ktorých sú uložené a udeľovacie dekréty napísané novogotickým ozdobným písmom,
Zoznámme sa s hospodárením a činnosťou Slovenského národného múzea v roku 2015
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum (SNM) je vrcholnou štátnou zbierkotvornou, vedeckovýskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti na Slovensku. Svoju prácu realizuje prostredníctvom siete 18 po celom Slovensku, spravuje desiatky národných kultúrnych pamiatok a vo svojich depozitároch má uložených viac ako 4 milióny zbierkových predmetov zachytávajúcich historický vývoj Slovenska.
Najviac zbierkových predmetov spravujú špecializované múzeá ako napríklad:
Brána zrekonštruovaného Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej je otvorená
Napísal(a) Múzeum Prvého slovenského gymnázia
Gemer sa opäť môže pýšiť niečím výnimočným. Po krátkom odmlčaní sa začiatkom jari 31. marca 2016 opäť otvorili priestory Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, v ktorých takmer pred 154 rokmi zasadli do jeho lavíc malí chlapci. Dnes si už do síce pôvodných lavíc zasadnúť nemôžeme, ale predsa si návštevníci môžu vyskúšať ako sa v týchto laviciach kedysi sedelo a vyučovalo. Dávnu históriu návštevníkom približujú nová stála expozícia múzea, ktorú tvoria
Gemersko-malohontské múzeum predstaví Solennia verejnej knižnice Malohontského seniorátu
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote počas marca 2016 predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich zbierok, a to z historického knižného fondu. Predmetom mesiaca marec bude Solennia - zborník výročných správ verejnej knižnice
Viac...
„Po stopách Metercie“ - metodický deň v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 1. 2. 2015 sa uskutočnil netradičný metodický deň učiteľov I. stupňa, vychovávateľov a asistentov Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave. Nakoľko hlavnou témou podujatia bola unikátna neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia (Metercia, 1513) s dobovým realistickým
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2016 sa venuje antickému Grécku
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v roku 2016, venuje pozornosť kolíske európskej civilizácie - antickému Grécku. Autorom výstavy je cestovateľ a zberateľ Ján Hertlík. Otvorenie výstavy sa uskutoční 5. februára 2016 o
Gemersko-malohontské múzeu pozýva na prehliadku výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
„Hrady v Gemeri-Malohonte“, „(Opäť) Kovačická trojka – Cicka-Hajko“, „Zoltán Agócs – Kontrastné kontexty II.“ sú názvy výstav Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré si môžu návštevníci pozrieť do 31. januára 2016. Verejnosti boli postupne sprístupňované ešte v starom roku, počas mesiacov október až december. Koho zaujali témy výstav a nestihol nás navštíviť, má možnosť ešte nasledujúce dva týždne.
Gemersko-malohontské múzem vlastní slovenský kalendár z roku 1787
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Historická knižnica Gemersko-malohontského múzea vo svojich policiach ukrýva útlu knižku o rozmeroch 14,5 x 8,5 cm – 93-stranový kalendár na rok 1787, ktorý je najstarším slovenským kalendárom v knižnici múzea. Počas januára 2016 (4. – 29. 1.) bude vystavený v expozícii múzea ako predmet mesiaca.
Základnou funkciou kalendárov, a teda i dôvodom na ich vydávanie, je orientácia v čase. Tlač kalendárov v Uhorsku je známa od 17. storočia, avšak v susedných európskych krajinách boli kalendáre tlačené už v 15. storočí. Knižné periodické kalendáre patrili koncom 18. storočia medzi najvýznamnejšie a najrozšírenejšie knihy pre ľud.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).