Múzeá (735)
Brána zrekonštruovaného Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej je otvorená
Napísal(a) Múzeum Prvého slovenského gymnázia
Gemer sa opäť môže pýšiť niečím výnimočným. Po krátkom odmlčaní sa začiatkom jari 31. marca 2016 opäť otvorili priestory Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, v ktorých takmer pred 154 rokmi zasadli do jeho lavíc malí chlapci. Dnes si už do síce pôvodných lavíc zasadnúť nemôžeme, ale predsa si návštevníci môžu vyskúšať ako sa v týchto laviciach kedysi sedelo a vyučovalo. Dávnu históriu návštevníkom približujú nová stála expozícia múzea, ktorú tvoria
Gemersko-malohontské múzeum predstaví Solennia verejnej knižnice Malohontského seniorátu
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová„Po stopách Metercie“ - metodický deň v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 1. 2. 2015 sa uskutočnil netradičný metodický deň učiteľov I. stupňa, vychovávateľov a asistentov Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave. Nakoľko hlavnou témou podujatia bola unikátna neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia (Metercia, 1513) s dobovým realistickým
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2016 sa venuje antickému Grécku
Napísal(a) PhDr. Alexander BotošGemersko-malohontské múzeu pozýva na prehliadku výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
„Hrady v Gemeri-Malohonte“, „(Opäť) Kovačická trojka – Cicka-Hajko“, „Zoltán Agócs – Kontrastné kontexty II.“ sú názvy výstav Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré si môžu návštevníci pozrieť do 31. januára 2016. Verejnosti boli postupne sprístupňované ešte v starom roku, počas mesiacov október až december. Koho zaujali témy výstav a nestihol nás navštíviť, má možnosť ešte nasledujúce dva týždne.
Gemersko-malohontské múzem vlastní slovenský kalendár z roku 1787
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Historická knižnica Gemersko-malohontského múzea vo svojich policiach ukrýva útlu knižku o rozmeroch 14,5 x 8,5 cm – 93-stranový kalendár na rok 1787, ktorý je najstarším slovenským kalendárom v knižnici múzea. Počas januára 2016 (4. – 29. 1.) bude vystavený v expozícii múzea ako predmet mesiaca.
Základnou funkciou kalendárov, a teda i dôvodom na ich vydávanie, je orientácia v čase. Tlač kalendárov v Uhorsku je známa od 17. storočia, avšak v susedných európskych krajinách boli kalendáre tlačené už v 15. storočí. Knižné periodické kalendáre patrili koncom 18. storočia medzi najvýznamnejšie a najrozšírenejšie knihy pre ľud.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote má čínsky meč, ktorý lieči
Napísal(a) Mgr. Anita Medeová
Súčasťou historického zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je meč vytvorený zo 119 čínskych mincí, z prelomu 18. – 19. storočia. Je symbolom ochrany a podľa poverových predstáv mal magickú moc. Otázky kto a za akých okolností daroval predmet múzeu ostávajú nezodpovedané. V rámci predmetu mesiaca si môžete čínsky liečivý meč pozrieť od 1. do 31. decembra 2015 v priestoroch múzea.
Sprístupnili panelovú výstavu "Po stopách Rákócziho"
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Podvečer 4. novembra 2015 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili panelovú výstavu pod názvom Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk. Autorom tejto putovnej výstavy je Košický občiansky klub pod vedením pani Ildó Palenčárovej, ktorá samotnú výstavu aj otvárala. Výstava vznikla za podpory maďarskej organizácie Nemzeti Kulturális Alap, nadácie pre podporu rozvoja kultúry Maďarov doma i v zahraničí. Hostí privítal krátkym príhovorom riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi hosťami bol aj generálny konzul Maďarska v Košiciach Szesztai Ádáma, ktorý si na otvorenie výstavy pripravil príhovor v maďarskom aj slovenskom jazyku.
Zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obohatili aj vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rokoch 1981 a 2012 obohatili zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova. Spolu s plastikami, zachytávajúcimi pracujúci a zabávajúci sa dedinský ľud, sa v múzeu nachádza aj súbor fotografií, dokumentujúcich rezbára pri práci. Od 2. novembra 2015 si ukážku plastík a fotografií rezbára Juraja Mertuša môžete pozrieť v stálej expozícii múzea v rámci novembrového predmetu mesiaca.
Ing. Juraj Mertuš (1925 – 1994) sa narodil v obci Gočovo. Po štúdiách pracoval ako zootechnik na miestnom družstve, neskôr ako rezbár pre Komunálne služby v Dobšinej. Vzťah k práci s drevom získal od svojho otca - tesára, ktorému už v mladosti pomáhal.

































Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v roku 2016, venuje pozornosť kolíske európskej civilizácie - antickému Grécku. Autorom výstavy je cestovateľ a zberateľ Ján Hertlík. Otvorenie výstavy sa uskutoční 5. februára 2016 o
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a