MIKULÁŠSKY TRÉNING mladých jelšavských hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
V školskom roku 2024/2025 sa na hasičských tréningoch na hasičskej zbrojnici v Jelšave stretávame vždy vo štvrtok. Štvrtok 5. decembra bol dňom, kedy sme sa stretli na tréningu v obvyklom čase. Skúšali sme zapájať hadice, oboznamovali sme deti s tým, čo nás ešte čaká v posledných dňoch tohto roku.
Štvrtok 5. decembra bol však trocha iný, ako obyčajný tréningový deň. Pripravili sme pre deti aj prekvapenie. Dostali medailu od Mikuláša a samozrejme aj balíček plný prekvapení. Deti boli netrpezlivé a zvedavo si balíček otvárali, chceli vedieť čo v ňom nájdu.
Dúfam, že sme deti trocha potešili a strávili príjemné popoludnie v kruhu dospelých dobrovoľných hasičov.
Ďakujem Vierke Bérešovej za pomoc pri realizovaní prekvapenia pre deti.
Egyptskú múmiu Tasherithnetiakh vyšetrili v rimavskosobotskej nemocnici cétéčkom
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“
Prednáškou Začnite s vystavovaním! sa spúšťa cyklus sprievodných podujatí k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prednáškou Začnite s vystavovaním! spúšťa cyklus sprievodných podujatí k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Prednáška nadväzuje na múzejno-pedagogickú aktivitu s rovnakým názvom, ktorá sa realizovala od septembra tohto roka v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pri príležitosti 80. výročia SNP. Záujemcovia sa počas prednášky oboznámia so základnými princípmi umeleckej činnosti slovenských autorov, ktorí sa po roku 1945 venovali tematike SNP. Prednáška má za cieľ podtrhnúť cieľavedomé využívanie umeleckej činnosti za účelom šírenia pozitívnych atribútov o SNP. Popretie historickej skutočnosti a vyobrazenie fikcie bolo obhajované vnímaním umelca. Umenie SNP bolo zobrazované vo všetkých formách umenia a zadefinovalo jednotnú šablónu. Na prednáške sa prednášajúca pokúsi poodhaliť základné princípy a zákonitosti umeleckej činnosti v časovom priereze od 1945 do 1989.
ADVENTNÝ VEČIEROK v Gemersko-malohontskom múzeu S KRÁSNOU TRADÍCIOU
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - V Gemersko - malohontskom múzeu by sme radi pokračovali v krásnej tradícii, preto sme sa aj tento rok rozhodli zorganizovať Adventný večierok. Radi by sme vkradli trošku adventnej atmosféry aj do našej inštitúcie, naplnili ju všetkým príjemným, čo k najkrajším sviatkom v roku patrí.
Adventný večierok otvoríme vystúpením Miešaného speváckeho zboru Blaha Lujza, ktorý funguje už 17 rokov pri rimavskosobotskej Základnej organizácii Csemadok. Po slávnostnom príhovore pani riaditeľky PhDr. Évy Kerényi, PhD. čakajú návštevníkov čarovné vianočné melódie v podaní študentov a pedagógov rimavskosobotského Súkromného hudobného a dramatického konzervatória. V tvorivej dielni, ktorú pripravujeme v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom, si budú môcť záujemcovia vyrobiť rôzne kreatívne vianočné ozdoby. Adventnú atmosféru podporia vianočný punč a pečené gaštany.
Rožňavčanov zaujala beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci zameraná na rómsku ženu – matku – tvorkyňu
Napísal(a) Iveta Čapóová
V priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 19. septembra 2024 uskutočnila beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci so zameraním na Rómsku ženu – matku – tvorkyňu. Hlavnou aktérkou podujatia bola Eva Horváthová, rómska matka piatich synov, ktorá ich vedie k remeselným zručnostiam spolu so svojím životným partnerom – všestranne talentovaným rómskym výtvarníkom Tiborom Gulykášom. Svoje staršie deti učia pliesť košíky a mama Eva ich zaúča do tvorby makramé za využitia korálikov a špeciálnych nití.
Predsedníčka občianskeho združenia Gemerskí umelci Iveta Čapóová privítala prítomných divákov a hostí besedy. Podujatia sa zúčastnil zástupca KSK, p. Horváth, poslanec KSK za Rómsku marginalizovanú skupinu, zástupca MsÚ Rožňava, redaktor, PR manažér Róbert Šimko, ktorý urobil fotodokumentáciu celého podujatia. Pán Ing. Jozef Garlík PhD. z Nitry, poet, predniesol príhovor v rómskom jazyku, ktorým veľmi upútal rómske publikum.
Originálne príbehy z Gemera napísala spisovateľka Ivona Ďuričová a autor a ilustrátor Štefan Burčo
Napísal(a) MM
Tento rok na Vianoce vďaka spisovateľke Ivone Ďuričovej (rodáčke z Rožňavského Bystrého), ilustrátorke Martine Belányiovej, a spisovateľovi a ilustrátorovi v jednej osobe Štefanovi Burčovi prinesie GemArt – Gemerský umelecký inštitút dve nové fantastické publikácie z gemerského prostredia: Štítnický hrad s Lackom a Ilustrované spomienky z Gemera. Obidva tituly bude možné nielen si pozrieť, kúpiť, vypočuť si úryvky, ale sa aj priamo s autormi stretnúť.
Štítnik žije! Posledné roky možno viac, ako kedykoľvek predtým. Teda až na stredovek, keď tam žil významný gemerský rod Bebekovcov. Lacko, duch jedného zo zakladateľov rodu Štítnických pánov, tam vraj žije dodnes. Môžete ho vidieť? To nevieme, ale malá Ivanka, hlavná hrdinka novej detskej knižky Štítnický hrad s Lackom spisovateľky Ivony Ďuričovej to šťastie mala... Príďte 21.12.2024 o 14:00 hod. do Vodného hradu v Štítniku, kde sa môžete stretnúť s autorkou knihy Ivonou Ďuričovou a ilustrátorkou Martinou Belányovou, ktoré spolu vdýchli život jednému malému Bebekovi.
Film z fotografií: "Gemer a jeho syn" získal na Filmfeste v Nižnej 2024 prvú cenu
Napísal(a) MG od
V Nižnej na Orave sa 8.11.2024 – 10.11.2024 uskutočnil 27. ročník celoštátnej prehliadky a súťaže nekomerčných filmov Filmfest Nižná 2024, ktorú pripravil Orfiklub, Obec Nižná a Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne. Podľa propozícií organizátori privítali amatérskych filmárov z celého Slovenska v súťaži rôznych kategórií – portrét, dokument, film o rodine, videoklip, experiment, animovaný film a viaceré ďalšie. Do súťaže sa zapojil aj náš spolupracovník z Revúcej Peter Poboček s Jurajom Genčanským, ktorí svoj projekt prihlásili do súťažnej kategórii Film z fotografií pod názvom Gemer a jeho syn. Porota v zložení Dr. hab. Jadwiga Hučková, prof. UJ, Mgr. Art. Tomáš Hučko ArtD., Mgr. Art. Mária Vašicová rozhodla, že spolutvorcovia tohto projektu získali v spomínanej súťažnej kategórii 1. cenu. Film zostavený z bohatstva technicky i kompozične zaujímavých pohľadov autora cez fotokameru dýchal cez zaujímavé fotografie nezvyčajnou atmosférou tohto čarokrásneho regiónu na Slovensku.
Vianočné ozdoby – Predmet mesiaca december 2024 v GMM
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 28. 11. 2024 – Vianoce patria k najvýznamnejším a najkrajším sviatkom roka, pričom je s nimi spätých mnoho zvykov, tradícií a symbolov. Jedným zo symbolov Vianoc je i vianočný stromček. Na naše územie sa dostal z rakúskeho a nemeckého prostredia v polovici 19. storočia, pričom sa najprv objavil v šľachtických a meštianskych domácnostiach. Do dedinského prostredia začal prenikať koncom 19. storočia, no väčšinou až po 1. svetovej vojne. Zväčša sa jednalo o menší stromček, ktorý býval upevnený na hrade nad stolom, prípadne postavený na stolci medzi oknami. Prv bol takýto stromček nazývaný jezulan, jezulej, jezuljatko.
Debut mladej talentovanej slovenskej autorky z Rožňavy hodný obdivu: Čo sme nepovedali
Napísal(a) T. Bachňáková
Kniha pôsobí v knižnici ako klenot hodný obdivu. Ostane s vami dlho aj po dočítaní. Klenot, ktorý bude zaradený do fondu Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, je fantastický debut mladej slovenskej autorky menom Tia Esme, vlastným menom Tímea Cseresznyésová. Pochádza z Rožňavy a jej cesta k písaniu začala už počas štúdia masmediálnej komunikácie, keď publikovala články v online médiách. V súčasnosti sa venuje analýze a úprave textov, skúma literárne diela z rôznych uhlov a vďaka svojej vášni dokázala pretaviť myšlienky do podoby knihy, ktorá oslovuje svojou úprimnosťou a hĺbkou.
Krst knihy je okamih, kedy sen, myšlienky a tvrdá práca dostávajú konkrétnu podobu, aby mohli ožiť v rukách čitateľov. Tento moment nie je len začiatkom kariéry talentovanej spisovateľky, ale aj novou kapitolou pre jej čitateľov.
Rok na Gemeri 2024 vyvrcholil ľudovou múdrosťou: "Peršie kostiel, potem postiel"
Napísal(a) MG od
Rok na Gemeri – dnes už netreba nikomu podrobne vysvetľovať, čo je to za podujatie, ktoré sa každoročne uskutočňuje, ani to, prečo a kde sa uskutočňuje. Každoročne však koncom roka ako vyvrcholenie zvykov a obyčají v tomto regióne bohatom na ľudovú kultúru zanecháva hlboké korene nielen u účinkujúcich, ale najmä u divákov.
Program tohtoročného podujatia Rok na Gemeri, ktorého hlavným organizátorom bolo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a patronát nad ním prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, na úvod patril Strídžim dňom, programu, ktorý bol venovaný najmladšej generácii. Dostal priestor v Dome tradičnej kultúry na Gemeri v Rožňave 20. novembra predobedom. Podvečer 20. a 21. novembra 2024 sa začal program v jednej z obcí bohatej na folklór, v Rejdovej. V Chiške u Kriški si užili účinkujúci i diváci po tieto dva dni program, v ktorom sa predstavili folklórne skupiny z obcí Honce a Rožňavské Bystré.
Viac...
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 16. časť – sezóna 2012/2013 – Víťaz 1. triedy postup neodmietol
Napísal(a) Š. Tomášik
V šestnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2012 / 2013. Vo 4. lige pôsobil MFK Rožňava, v 5. lige FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
Vo 4. lige – JUH pôsobila Rožňava, ktorá skončila po jeseni na 11. mieste. Na jar jej v útoku pomohol návrat F. Kovácsa, ktorého doplnili F. Pollák a J. Figúr. Trénerom na jeseň bol Branislav Kuzma, na jar už Štefan Koššuth. Po jeseni z kádra odišli B. Kuzma do Honiec a O. Vysoký do Rudnej. Napokon sa umiestnila na 10. mieste.
V 5. lige K – G sa najlepšie z ObFZ Rožňava umiestnila Gemerská Poloma, ktorá bola po jeseni na 7. mieste, ale po zlepšenej jarnej časti skončila štvrtá. Strata na štvrté Ťahanovce po jeseni bola iba jednobodová. Mužstvo sa dočkalo prvej výhry vonku, keď zdolalo Ruskov. Paradoxne tento súper pricestoval do G. Polomy na jar s ôsmymi hráčmi a došlo k očakávanému scenáru – pokles hostí pod 7. Ničmenej Gemerská Poloma v poslednom kole tiež zápas nedohrala.
Vianočné tvorivé dielne v múzeu obohatené o Malú vianočnú výstavu
Napísal(a) G. Herméliy Gecelovská
Už tradične aj tento rok v predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na podujatie Vianočné tvorivé dielne v múzeu. Tentoraz budú obohatené o Malú vianočnú výstavu, na ktorej budú prezentované vianočné a novoročné pohľadnice a pozdravy zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave prevažne z polovice 20. storočia doplnené o malú ukážku medovnikárskeho umenia Dany Lackovej.
Múzejníci žiakom najprv prezradia rôzne zaujímavosti o vianočných regionálnych zvykoch a tradíciách, o ktorých možno doteraz ani netušili, a následne môžu začať tvoriť.
Lesníci spúšťajú cezhraničný projekt pre zmiernenie klimatickej zmeny v regióne Gemer
Napísal(a) Odbor komunikácie a marketingu
Banská Bystrica 18.11.2024 – LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, plánuje obnoviť staré a vytvoriť podmienky pre vznik nových vodných biotopov, ktoré prispejú k zadržaniu vody v lesoch. Plán zahŕňa aj revitalizáciu lesných lúk a opatrenia proti erózii pri lesných cestách. Cieľom projektu je prezentovať efektívne spôsoby, ako udržateľne hospodáriť na pôde, zmierňovať vplyv klimatickej zmeny, pričom sa kladie dôraz na zvýšenie biodiverzity, a v neposlednom rade ako udržiavať lesné cesty v lepšom stave s menším odtokom vody z lesov.
LESY SR, š. p., v spolupráci s maďarskými štátnymi lesníkmi z EGERERDŐ Erdészeti Zrt. (EGERSKÉ LESY Lesnícka a. s.), spustili projekt „Lesníci pre prírodu a regióny“ (#foresters4nature) v pohraničnom regióne Gemera z programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
História MFK Rožňava v rokoch 1989 – 2007 – dospelí
Napísal(a) Š. Tomášik
V nadväznosti na článok o MFK Rožňava do roku 1988 pripravil náš spolupracovník Štefan Tomášik článok, ktorý je pokračovaním toho článku. V príspevku uvádza umiestnenia v konečnej tabuľke od roku 1989 a aj súpisky. Z dôvodu rozsahu príspevok končí rokom 2007.
Káder 1988 - 1989: Dorkin, Prívozník - Lörinc, Ruszó, Adamec, Sedmák, Kováč, Kelemen, Šalamon, Šlosár, Spišák, Bukovič, Benedikty, Kovalčík, Pollák, Žiak, Kapusta, Hlivák, Motyka, Világi, Benco, Breuer
tréner: Ladislav Németh
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-