Kyjatické hračky majstra ľudovej umeleckej výroby Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian
Napísal(a) Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka podpore Fondu na podporu umenia podarilo získať súbor 21 kusov drevených kyjatických hračiek vyrobených majstrom ľudovej umeleckej výroby Ladislavom Hedvigim z Rimavských Zalužian. Vo výstavných priestoroch múzea ich môžu návštevníci vidieť ako Predmet mesiaca september. Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V roku 1977 už pôsobili v Kyjaticiach poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo. Na ich tvorbu nadviazal v 80. rokoch 20. storočia Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.
V jarných mesiacoch tohto roku Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) podal projekt s názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadení rizík súvisiacich s katastrofami, (skrátene InReReDiRM), výška podpory 506.811,20 Euro, vďaka ktorému sa budú budovať partnerstvá. Finálne zmluvy medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom, Novohradskou župou, Krajskou organizáciou DPO SR a organizáciou Ochrana pred katastrofami Novohradskej župy boli podpísané na Mestskom úrade v Jelšave dňa 5. 6. 2024. Dňa 31. augusta 2024 sa zorganizovalo prvé podujatie
Ohňová show na stredovekom festivale v Kraskove
Napísal(a) OOCR Gemer
Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v spolupráci s partnermi organizujú stredoveký festival pod názvom "Z histórie Gemera-Malohontu". Festival sa uskutoční 6. a 7. septembra 2024 v Kraskove od 11.00 hod. Jedným z vrcholov piatkového programu bude fascinujúca Ohňová show boja dobra a zla šermiarskej skupiny Cassanova, ktorá sa uskutoční v piatok, 6. septembra 2024, so začiatkom o 21.00 hod.
Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Po úspešnom prvom ročníku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje tento rok 2. ročník amatérskej súťaže výtvarnej fotografie. Témou súťaže pre tento rok, do ktorej sa môžu záujemcovia prostredníctvom svojich fotografií zapojiť, je Architektúra vo vašom čase. „Jedným z dôvodov, prečo sme vybrali toto zameranie je naša zvedavosť, ako účastníci súťaže prostredníctvom svojich fotografií zaznamenajú statickosť dnešnej rýchlo meniacej sa doby. Tešíme sa na ich fotografie v akomkoľvek spojení s témou architektúry,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
Tlačová správa, Revúca, 27.08.2024. V regióne Gemer a Malohont si pripomenú dôležité míľniky slovenskej histórie. Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania si Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer spolu s partnermi pripravila sériu podujatí s názvom “Povstalecká jeseň v Gemeri”. Cieľom je spoločne oživiť spomienku a priblížiť chvíle, kedy sa slovenský národ postavil za slobodu a dôstojnosť, zažiť návrat do minulosti a vydať sa po stopách SNP. V rámci programu budú mať návštevníci možnosť zažiť autentické spomienky na obdobie SNP, vrátane rekonštrukcie bojov, pietnych aktov, koncertov a ďalších kultúrnych akcií.
O Americkom sne Gusta Stibrányiho v záhrade Galérie BM
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza hneď na začiatku septembra s atraktívnou besedou. Jej hlavým hosťom bude cestovateľ Gusto Stibrányi, ktorý rád porozpráva o svojej ceste naprieč obomi americkými kontinentmi. Prinesie so sebou aj svoj elektrobicykel a dokonca si záujemcovia budú môcť na mieste kúpiť jeho knihu – cestopisný denník Americký sen. „Som presvedčená o tom, že svoju ,,Ameriku“ žije Gusto Stibrányi kdekoľvek, kde príde. Pravdepodobne nezáleží na tom, kde sa nachádzate, ale akú vášeň dokážete do svojho sna vložiť,“ pozýva na besedu kurátorka múzea Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
Dňa 7. augusta 2024 sa opäť uskutočnila v Štítniku vernisáž obrazov. Už nie v priestoroch Obecného úradu obce Štítnik ako vlani, ale v historickej bašte Vodného hradu v Štítniku. Išlo už o 2. ročník súťažnej výstavy, ktorú organizuje MO MS v Štítniku v spolupráci s DMS v Rožňave a obcou Štítnik s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Do súťaže sa prihlásilo viac účastníkov ako vlani a bašta sa celá zaplnila umením nielen profesionálnych, no i amatérskych umelcov všetkých vekových skupín. Zastúpené boli viaceré obce Štítnickej doliny: Kobeliarovo – Milan Laciak, Štítnik – Martina Belányiová, Erika Tomajková, Lenka Vranová, Nelka Belányiová, Ochtiná – Silvia Tomková, Rudná – Mária Kohuláková. Medzi zobrazenými motívmi najviac dominoval gotický Evanjelický kostol v Štítniku.
Slovanská kvapka krvi a spomienka k 80. výročiu SNP v Čiernom Potoku
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 19.8.2024 od 7.30 do 10.30 hod. sa v Kultúrnom Dome v obci Čierny Potok v spolupráci s Národnou transfúznou službou, pracovisko Banská Bystrica, Obecným úradom v Čiernom Potoku a ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, uskutočnil tradičný odber krvi Slovanská kvapka krvi SNP, bol to už jej 19. ročník pod mottom "Nech krv tečie k záchrane života v mieri a nie vo vojnových požiaroch".
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič
Napísal(a) Marta Mikitová
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič s názvom Na rejdovsku muštru. Realizácia zvukovej nahrávky prebiehala v dňoch 8. – 10.3.2024 s AGENT Media Plus, s. r. o. Banská Bystrica v Kultúrnom dome v Rejdovej. Hudobný doprovod realizovala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Dramaturgia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s poskytnutou dotáciou 6.500 € za účelom: Realizácia umeleckých aktivít a podujatí umeleckého zoskupenia v oblasti tradičnej kultúry. CD bolo uvedené do života na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 23. augusta 2024 a bol tam začatý aj jeho predaj.
Príbeh Revúčana Ladislava Martina Šeböka, účastníka bojov v SNP, ktorý je napísaný podľa historických dokumentov, fotografií a spomienok príbuzných.
Obloha bola tmavá, akoby sa slnko v ten deň uložilo predčasne spať. Deň plynulo prechádzal do noci, hoci jej čas ešte nenastal. Zdalo sa, že celý Gemer sa ukladá na spánok, len sem-tam v niektorých oknách zablikalo svetlo... Noc bola ešte ďaleko, ale deň bol už akýsi unavený, tak ako celý kraj, ako celý svet a ako všetci prostí ľudia z dlhotrvajúcej vojny, smútku, bolesti a hladu. Občas bolo cítiť beznádej nesúcu sa vzduchom ako vôňa koláča, ktorý už-už niekto rozkrája a vôňa sa rozplynie. Boli však mnohí, čo nádej nestrácali.
Viac...
Príbeh hrdinu SNP, Revúčana Ladislava Martina Šeböka. Pri osemdesiatom výročí významnej kapitoly slovenských dejín chceme pripomenúť príbeh človeka, na ktorého stále spomínajú príbuzní, hoci tiež neboli už jeho súčasníkmi. Zomrel veľmi mladý, život mal pred sebou, keď nešťastie ostatnej svetovej vojny doľahlo aj na neho. A predsa stihol tak veľa! Žil krátko, ale naplno a statočne vytrval tam, kde ho doba a vlastné svedomie postavili. Revúčan Ladislav Martin Šebök sa narodil v našom meste 28. júla 1921 a jeho život treba pripočítať k hrdinským obetiam Slovenského národného povstania.
Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Slavošovský tunel alebo Tunel pod Homôlkou je nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Slavošoviec, na pomedzí okresov Revúca a Rožňava. Jeho celková dĺžka je 2 401 metrov, pričom mal prekonávať hrebeň Revúckej vrchoviny medzi údolím riek Muráň a Štítnik masívom Homôlky.
Tunel bol naprojektovaný v období po Viedenskej arbitráži, keď niektoré južné časti Gemera vtedajšieho vojnového Slovenska neboli prístupné po železnici, v rámci projektu takzvaných Gemerských spojok. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP. Práce boli načas prerušené, no pokračovalo sa až do roku 1949, keď sa výstavba trate ukončila. Prvotná potreba zabezpečiť železničné spojenie Gemerom po ukončení 2. svetovej vojny a vrátení hraníc do pôvodnej podoby pominula, čím sa stratila aj potreba budovania Gemerských spojok.
Jehovovi svedkovia sa v Revúcej stretávajú na novom mieste
Napísal(a) Zoltán Erdelyi
Revúca, 15.08.2024 – Tlačová správa. Jehovovi svedkovia nedávno dokončili stavbu novej sály Kráľovstva (ako nazývajú miesta, kde sa stretávajú) na Železničnej ulici č. 21B. V piatok 23. augusta 2024 v čase od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00 môže široká verejnosť prísť na prehliadku tejto budovy počas dňa otvorených dverí.
Predchádzajúcu budovu využívali Jehovovi svedkovia v Revúcej od roku 1993 a pre ich potreby už nebola dostačujúca. Hovorca Jehovových svedkov Matúš Gablas dodal: „Miestni veriaci sa teraz sa veľmi tešia, že tieto nové kvalitné priestory budú môcť plne využívať. Okrem biblických prednášok v nich budú prebiehať aj ďalšie stretnutia, na ktorých sa rozoberajú praktické myšlienky z Biblie, ktoré môžu ľudia všetkých vekových kategórií využiť vo svojom živote.“
Ľahký guľomet ZB 30J (M 37) – Predmet mesiaca august 2024
Napísal(a) Ján Aláč
S mnohými zbierkovými predmetmi v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa spájajú zaujímavé príbehy. Tak je to aj s predmetom mesiaca august, ktorým je ľahký guľomet „ZB 30J (M 37)“. Spája sa s ním príbeh, v ktorom sa riaditeľ vtedajšieho Gemerského múzea Eugen Wágner snažil do zbierok, a hlavne do novej stálej expozície sprístupnenej v roku 1960, získať zbraň, a to ľahký alebo ťažký guľomet, ktorým by doplnil inštaláciu o protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. Tento zbierkový predmet zároveň rozpráva aj príbeh jednej z najlepších československých zbraní v období pred a počas druhej svetovej vojny.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-