Ján Debnár je osobnosť, ktorej život a kariéra môžu byť inšpiráciou pre mnohých, najmä pre mladú generáciu. Narodil sa v roku 1934 v obci Jamník na Liptove, a jeho cesta od detstva poznačeného vojnou až po úspešného manažéra a verejne činného človeka je dôkazom húževnatosti, odhodlania a neustálej túžby napredovať.

Jeho vzťah k práci možno charakterizovať ako životné poslanie.

Práca pre neho nikdy nebola len prostriedkom na obživu, ale skôr výzvou na neustále zlepšovanie a inovácie. Po vyštudovaní textilnej priemyslovky venoval 35 rokov svojho profesionálneho života textilnému priemyslu v podniku Tatraľan, kde zohral kľúčovú úlohu pri modernizácii výroby a dosahovaní zisku. No práca pre neho neznamenala len osobný úspech, ale aj službu komunite. Zaslúžil sa o výstavbu kultúrnych, športových i školských zariadení, aj o bytovú výstavbu v meste Revúca.

V evanjelickom augsburského vyznania chráme Božom v Rožňavskom Bystrom dňa 12. októbra 2024 sa uskutočnila slávnosť inštalácie zborového farára Mgr. Petra Hlavatého. Pozvanie na slávnosť prijali mnohí bratia farári a sestry farárky nielen z Gemerského seniorátu, ale aj z iných seniorátov cirkvi. Slávnostným kazateľom bol brat farár Mgr. Ivan Mikuš, ktorý je toho času na dôchodku. Akt inštalácie odbavila vznešená sestra konseniorka Mgr. Karmen Želinská. Počas slávnosti s piesňou vystúpili a ucho i srdce potešili Mgr. Dominika Ďurská, Dis. Art. a Mgr. Stanislav Ďurský, Dis. Art. Prekvapením na slávnosti bolo vystúpenie spoluordinovaných oltárnych bratov i sestier, kolegov i priateľov, ktorí sa slovom i piesňou prihovorili inštalovanému bratovi farárovi. Vzácne slová zazneli aj od sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, od zástupcu zborového dozorcu Ing. Viliama Volnu (z cirkevného zboru Turany), od starostu obce  Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa a od velebnej sestry farárky Mgr. Ľubice Štefanidesovej.

Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.