DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja

Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov

Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.

Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného GEMERA (4)

Malá ilustrovaná história horného GEMERA. (7/50)

Vrátime sa do 14. storočia, kedy na našom území nastal rozvoj a každá dedina chcela mať kostol, ako miesto na stretávanie, miesto na vyznávanie svojho náboženstva a miesto, ktoré by malo pre ich duševný život obohatenie... Z ďalekého Talianska prišli majstri fresiek a s nimi i vyškolení remeselníci a zanechali v našej oblasti vyše 23 objektov s nádhernými nástennými maľbami. FRESKY – boli robené technikou "secco" t. j. na suchú omietku. Dnes na túto unikátnu a vyspelú stredovekú kultúru upozorňuje zriadená "Gotická cesta", po ktorej sa oplatí túlať a poznávať históriu. Mňa najviac fascinujú fresky v Koceľovciach a samotný kostolík "Všetkých svätých" v Henckovciach. Ten patrí k bohatému fondu vidieckych ranogotických kostolíkov, ktorých vznik súvisel s nemeckou kolonizáciou a od roku 2012 vďaka dobrovoľníkom i odborníkom je opravovaný a reštaurovaný.

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (19)

OSOBNOSTI OBCE RAKOVNICA

Každá obec má vo svojej histórii ľudí a osobností, ktorí väčšou či menšou mierou sa pričinili o povznesenie a spopularizovanie rodnej obce. Svojou usilovnosťou a vzdelaním vynikli z bežného priemeru obyvateľstva. Chcem spomenúť a vyzdvihnúť osobnosti obce Rakovnica, ktorí po 2. svetovej vojne preslávili Rakovnicu a cez nich sa dostala do širšieho povedomia na Slovensku, možno aj do sveta. Je to moje faktografické vyznanie a história potvrdí, či je to pravda alebo nie.

Pozvánka na Zochovu divadelnú Revúcu, už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla

Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samoprávneho kraja v spolupráci s Mestským kultúrnym stredisko v Revúcej usporiada v MsKS Revúca v termíne 14. – 16. októbra 2021 v poradí už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Divákom a odbornej porote sa predstavia s piatimi súťažnými inscenáciami kolektívy z celého banskobystrického kraja. Súčasťou prehliadky je vernisáž výstavy Kataríny Molnárovej Dvadsať maľovaných rokov v priestoroch bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia – budúca LITERRA.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava (vyhlasovateľ súťaže) a Banskobystrický samosprávny kraj.

Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (3)

Malá ilustrovaná história horného Gemera. (4/50)

Povesti sú zväčša založené na konkrétnej lokalite a niekedy aj na osobách. Každý pri vyslovení mien "Rómeo a Júlia" vie, že ide o pútavý príbeh veľkej lásky. V našom Gemeri máme viacero takýchto dvojíc.

Jedna z nich je Mária Séči (Széchy) a František Vešeléni (Wesselényi). Krásavica, vnučka Alžbety Báthoričky, si vyslúžila meno "Muránska Venuša". Príbeh si zaslúži Vašu pozornosť. Svojím príspevkom na nádhernú povesť – skôr reálnu históriu, len upozorňujem ilustráciou povesti o tom, ako František liezol na Muránsky hrad za svojou milou, ako jej vypisoval listy s oslovovaním "crarissima a dulcissima"... aký bol ich život a aký osud...?

pondelok, 11 október 2021 18:36

Jar nádeje. Tajomstvá v literatúre IV.

Napísal(a)
Jar nádeje. Tajomstvá v literatúre IV.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje v mesiaci október pre študentov i verejnosť niekoľko podujatí. V pondelok 18. októbra 2021 sa stredoškoláci zúčastnia besedy s Petrom Jašekom, PhD., pracovníkom Ústavu pamäti národa, ktorý prítomným priblíži osobnosť Alexandra Dubčeka. Podujatie sa bude konať v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia jednej z najvýznamnejších osobnosti novodobej histórie Slovenska – Alexandra Dubčeka, je v priestoroch knižnice výstava o demokratizačných snahách v Československu v roku 1968 a úlohe Alexandra Dubčeka v tomto procese.

Prvé víťazstvo štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie v tomto futbalovom ročníku

Fanúšikovia i futbalisti štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie sa v dvanástom kole súťaže konečne dočkali prvého víťazstva v tomto ročníku. Stalo sa tak v sobotu 9. októbra 2021 na domácej pôde v súboji s AFK Topoľany, a to dokonca rozdielom triedy. Pričinili sa o to najmä hráči, ktorí sa zapísali do streleckej listiny, v ktorej bolo doteraz napísané iba jedno meno – Július Benedik. Teraz sa k nemu pripísali dve ďalšie mená: Tomáš Revúcky a Martin Ďuríček. Obidvaja súperovi strelili po dva góly a vylepšili tak aspoň trochu nepriaznivé skóre mužstva 6:45 a o jednu priečku vyššie poskočil i klub v tabuľke. Nie je to bohviečo, ale po dlhom čase v Krásnohorskom Podhradí nastala aspoň nejaká zmena.

D O S P E L Í

Knižnica je verejné miesto pre všetkých, miesto zážitkov a poznávania

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa.) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, slávi v tomto roku 70. výročie vzniku. V terajších priestoroch sa knižnica nachádza od roku 2003. Do budovy „pod jednu strechu“ sa tak presťahovali všetky oddelenia. Napriek rekonštrukcii je stále čo vynovovať a zveľaďovať. Veď, ak je knižnica pekne zariadená a dobre vybavená, môže uspokojiť najrôznejšie potreby návštevníkov, a to od tých najmenších až po seniorov.
Ak ste v poslednom období pozabudli na preukaz do knižnice, skončilo Vám členské alebo ste si ho ešte nestihli vybaviť, nevadí, všetko sa dá zrealizovať. Pozývame Vás do našich priestorov v rámci výpožičných hodín a ponúkame zľavu 1,- €.

Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (2/50)

Malá ilustrovaná história horného Gemera 

pod týmto názvom sme začali uverejňovať pred niekoľkými dňami so súhlasom autora Štefana Burča, nášho známeho výtvarníka z Rožňavy, 50 častí kreslených obrázkov. Spoločne sme sa s autorom dohodli, že ich uverejníme aj na našej webovej stránke Maj Gemer. Má to iba jediný cieľ, čo najjednoduchšie, ale pritom umelecky zaujímavo priblížiť históriu i povesti nielen obyvateľom Gemera, ale všetkým, čo sa takýmto spôsobom zaujímajú o históriu nášho vďačného regiónu. Ilustrovaná história teda 

môže pokračovať ďalšou zaujímavou povesťou (2/50), a to z mestečka ROŽŇAVA nad riekou Slaná – jeden maďarský básnik ju prirovnal k dukátom v klobúku. Mestečko ležiace v kotline sa tiež pýši slávnou baníckou minulosťou. Ako toto mestečko k menu prišlo? Povesť spomína pastierika, ktorého kravička stratila zvonec. Šiel ho hľadať a našiel zlatú trojružu... na tom mieste jeho blízki kopali a naozaj našli zlato... a nielen to! To prilákalo ďalších a osade dali meno po ružiach ROSENAU (nem.) a neskôr Rozsnyó (maď.).

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (18)

VEREJNÁ SPRÁVA A STAROSTOVIA

Obec Rekeňa v roku 1900 patrila pod rakúsko-uhorskú monarchiu. Obec v tom čase mala 85 domov a 470 obyvateľov. I keď obyvatelia boli Slováci, násilné pomaďarčovanie malo na nich vplyv. Už i z toho dôvodu, že v úradoch boli maďarskí úradníci a zápisnice boli vyhotovené v maďarskom jazyku. Na čele obce stál starosta obce s obecným zastupiteľstvom. Po boku starostu a obecného zastupiteľstva bol obecný sluha, ktorý doručoval poštu v obci, vykonával služby a bubnovaním oboznamoval občanov o úradných záležitostiach. K udržiavaniu poriadku boli žandári. Ako starosta obce bol zaznamenaný Juraj CHLEBUŠ, dlhoročným bubeníkom bol Ján BELÁK-Pšocha. Školská dochádzka bola nariadením Márie Terézie z roku 1887 povinná. Škola bola cirkevná, postavená v 19.storočí a v roku 1906 bola vykonaná oprava strechy.