Presne pred 150 rokmi sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo
Napísal(a) Vladimír Oravec
Do revúckych análov sa 14. október 1866 zapísal ako rok, kedy sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo. Hoci samozrejme nešlo o nejakú stabilnú profesionálnu scénu (v Čechách v tom čase už štyri roky fungovalo Prozatímní divadlo, teda akási dočasná scéna, kým nebude postavené Národní divadlo), pre taký národne cítiaci kraj
Potulky po Silici a jej okolí so seniormi zorganizovali v rámci Mesiaca úcty k starším
Napísal(a) LF
Aktívni seniori OOJDS Rožňava, pod vedením p. Gallu a p. Martina Markušovského zorganizovali podujatie, ktoré nazvali „Potulky Silicou a po okolí“. Akcia bola uskutočnená 5.10.216 s týmto programom: 8,30 hod. - Spoločný štart účastníkov objednaným autobusom na turistické trasy. 9,00 hod. - Trasa A: Horáreň Závozná - Silická ľadnica
Šlabikár zdravia alebo Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 19. októbra 2016 o 17:00 hod. sa pre širokú verejnosť uskutoční v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja na Lipovej ul. č. 3 prednáška Dr. Jána Zbojeka na tému Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov.
Drienčany dejiskom celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Obec Drienčany, OZ VALGATA, ECAV Drienčany, Dom Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote Vás srdečne pozývajú na XIII. ročník regionálnej súťaže a XI. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky, na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Súťaž sa uskutoční 18. - 19. októbra 2016 v obci Drienčany.
Bolo sa z čoho poučiť aj na „Rožňavskom veľtrhu seniorov“ z celého okresu
Napísal(a) JK
Hovorí sa, že sú tri etapy života. Mladý vek, stredný vek a vyzeráte dobre! Takto akosi by sme mohli charakterizovať ľudský život až do pokročilého veku. To posledné prirovnanie je však zložitejšie. To potvrdzuje, ako som sa to dozvedel na Rožňavskom veľtrhu seniorov dňa 12.10.2016, aj Lucius Annaeus Seneca vo svojom výroku „Staroba je ako konto v banke.
Na stretnutí vedenia KSK so zástupcami okresných organizácii Jednoty dôchodcov Slovenska ocenili desiatich seniorov
Napísal(a) K. Jantošovičová
Poďakovať sa za aktivity, ktoré celoročne organizujú pre seniorov v Košickom kraji a vzdať úctu k ich veku bol cieľ stretnutia vedenia kraja so zástupcami okresných organizácii Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS). Za dobrovoľnícku prácu v prospech seniorov bolo ocenených 10 dôchodcov. Stretnutie sa uskutočňuje pravidelne v októbri – v mesiaci úcty k starším.
Hlavný oltár z evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom odviezli na jeho rekonštruovanie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi významné kultúrno-historické pamiatky v hornogemerskej obci Rožňavské Bystré patrí okrem evanjelického kostola a. v. patrí aj oltár, ktorý sa nachádza v spomínanom kostole. Keď miestni cirkevníci v roku 1952 počas vykonávania funkcie vtedajšieho predsedu MNV Juraja Doboša sa pustili do budovania cesty do kostola,
Kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje návštevníkmi obľúbenou rodinnou nedeľou 16. 10. 2016 o 16.00 s dobrodružným animovaným príbehom Robinsona Crusoe, ktorý spolu so svojimi zvieracími kamarátmi poteší a zabaví malých aj veľkých.
V stredu 19. októbra 2016 o 18-tej hodine si priaznivci Gemerského osvetového strediska v Rožňave a jeho folklórnych stretnutí pod názvom „U nás taká obyčaj ...“ vychutnajú polnočnú svadobnú atmosféru. Medzi najkrajšie ľudové zvyky a tradície patria tie svadobné. Snímanie venca – party z hlavy mladej nevesty, zavíjanka,
V cezpoľnom behu sa Zocháčom darilo výborne
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
Vo štvrtok 6.10.2016 v Revúcej sa uskutočnilo obvodné kolo žiakov a žiačok ZŠ a SŠ v cezpoľnom behu pre školský rok 2016/2017. Účasť 20 družstiev s celkovým počtom 55 súťažiacich už od začiatku naznačovala, že boj o prvenstvo bude veľký a súťažiť o umiestnenia sa bude s plným nasadením napriek nepriazni počasia.
Viac...
Niekoľko postrehov Jerguša Barnáka z majstrovských futbalových zápasov MFK Dobšiná
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Naši dvaja zástupcovia v V. futbalovej lige - FK Gemerská Hôrka a MFK Dobšiná - majú po 10. kolách svorne dvanásť bodov. Obidve mužstvá vyhrali 3 zápasy, 3-krát remízy a 4 zápasy prehrali. V tabuľke je lepšie na tom FK Gemerská Hôrka, ktorá je na 8. mieste a Dobšiná na 10. Rozhodli o tom iba pomocné body v tabuľke pravdy,
Na mitrovaní aj tento rok fakľový sprievod bačov a valachov
Napísal(a) Mirka Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk, na ktorý pred piatimi rokmi nadviazali v obci Veľké Teriakovce podujatím Slovenské mitrovanie, počas ktorého čaká na verejnosť odborný program, ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava či drevené atrakcie pre deti.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Regina a Jaroslav Miska (12)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rúbanie Regina a Jaroslav Miska V druhej polovici októbra som mal rannú smenu. Stál som pri okienku a robil zápis, „cachování“. Prišiel ku mne Joska Měntel, usmieval sa ako vždy. Poslal ma do kancelárie vedúceho, že ma tam čaká Bratčenkov s Laureatem. Opýtal som sa, čo za Laureata tam na mňa čaká? „Vždyť uvidíš.“
Na Námestí Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote odhalili busty troch národných dejateľov
Napísal(a) MG od
Všimli sme si, že v Rimavskej Sobote 6. októbra 2016 pribudli v Aleji dejateľov na Námestí Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote busty troch národných dejateľov, ktorých život a dielo sú späté s regiónom Gemer-Malohont. Portál teraz.sk pri tejto príležitosti pripomenul, že k doterajším 13 sochám, bustám a skulptúram






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-