Jedenásti revúcki fotografi vystavujú svoje najnovšie práce
Napísal(a) Martina Urbanová
V piatok 9. decembra 2016 o 17:00 hod. sa vo výstavnej sále revúckeho MsDK uskutočnila vernisáž výstavy Revúcka fotografia. Svoje rôznorodé fotografie vystavili jedenásti revúcki fotografi - Beata BELÁKOVÁ, Lýdia BODNÁROVÁ, Milan BUKÓCI, Maroš DETKO, Alena GERŠICOVÁ, Monika HALÁKOVÁ, Miqo CASH, Dušan PETRO, Peter POBOČEK, Viktor POBOČEK a Ján POLIAK.
Ako vnímajú červenú stužku "Zocháči" z Revúcej
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV alebo AIDS. Červená stužka je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Počas 1. decembra – medzinárodného dňa HIV a AIDS,
Dekrét čestného člena In memoriam Klubu generálov SR patrí aj armádnemu generálovi Ludvikovi Svobodovi
Napísal(a) J. Pupala
V našej pamäti skôr narodených, keď sa vysloví generál Svoboda, tak sa vynorí obraz hrdinu protifašistických bojovníkov na východnom fronte. Keď sa povie svobodovci, vynoria sa nám v mysli stovky našich rodákov z Gemera, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja už počas vojny proti ZSSR, kde ich vyslal prezident tzv. Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso už v roku 1941.
Výstava fotografií FOTOROMA z Gemera si našla miesto v Oslo, v Bratislave a teraz aj v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Projekt FOTOROMA - Zvyšovanie povedomia o kultúrnej rozmanitosti Rómov a budovanie interkultúrneho dialógu prostredníctvom fotografie sa už pomaly, ale isto dostáva do povedomia ľudí. Tu, v najbližšom okolí, odkiaľ pochádzajú amatérski fotografi, aj v okolí Trnavy, lebo odtiaľ sú tí profesionálni. Od 17. novembra 2016 aj v Osle, kde bola práve v ten deň otvorená výstava tých istých fotografií,
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa opäť tancovalo
Napísal(a) M. Ferenczová
Druhé Podoby tanca zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 3. decembra 2016 so zameraním na tance stredného Gemera. V sobotu popoludní sa priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zaplnili folkloristami z rôznych kútov Gemera, aby si v rámci stretnutia vymenili skúsenosti a v neposlednom rade získali nové informácie pre svoju ďalšiu činnosť.
Spomienka na partizánov spred 72 rokov v Studenom Potoku
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 25.11.2016 ZO SZPB a obec Cinobaňa pripravili pri príležitosti 72. výročia bojov partizánov proti fašistom v tomto regióne slávnostné odhalenie pamätnej tabule, osadenej v prírodnom kameni v osade Hrnčiarky-Studený Potok. Sú to miesta, kde od potlačenia SNP fašistami pôsobilo niekoľko partizánskych skupín a oddielov povstaleckej armády.
Revúcej dominujú vianočné trhy, výstava kolekcií i večer s Mikulášom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V piatok 2. a v sobotu 3. decembra 2016 bol pre obyvateľov Revúcej a jej návštevníkov okrem vianočných trhov, tradičnej kapustnice, výborného punču, vareného vínka a horúcej medoviny, pripravený aj pestrý predvianočný kultúrny program, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca a MsKS v Revúcej.
V piatok o 9:30 sa pred budovou Súkromnej strednej odbornej školy uskutočnila prezentácia
Všetko to začalo v stredu 16.11.2016 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole, si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže žiačky 9. ročníka ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej a naozaj sa im vydarili.
Stretnutie seniorov pri vianočnej kapustnici v Revúckej Lehote
Napísal(a) Margita Mladšia
Vianočná atmosféra, ktorá je v týchto dňoch už v plnom prúde, panovala dnes popoludní - 5.12.2016 - aj medzi dôchodcami, členmi ZO JDS v Revúckej Lehote. Do krásne vyzdobenej sály prišli naozaj takmer všetci, aby tak prežili spolu pár pekných chvíl. Už pri príchode rozvoniavala chutná kapustnica, ale aj výborné pečené domáce klobásky. O prípitok, ale i "doliatie" pri posedení,
Ku knihe Jána Dávida "Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" - históriu vietor neodveje a voda neodplaví
Napísal(a) -sa-
Pre pochopenie obsahu knihy, pohnútok k jej napísaniu je pre čitateľa výstižné vlastné autorove motto: „Osvojil som si pravdivosť a význam slov, ktoré hovoria o tom, že históriu vietor neodveje a voda neodplaví. Aby však jej prvotina ostala pravdivá i nemenná, ktorú poskytneme ďalším generáciám, musí byť niekým napísaná. Preto o jednej z nich som sa rozhodol napísať s vedomím,
Viac...
Učitelia dejepisu sa stretli vo vynovených priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V posledný novembrový deň sa vo vynovených priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo zasadnutie okresnej predmetovej komisie učiteľov dejepisu. Stretnutie učiteľov vyučujúcich dejepis v základných školách bolo tentokrát zamerané na baníctvo, ktoré bolo v minulosti rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v našom meste.
Predmetom mesiaca december v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor hlinených tabačníc
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová, Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas decembra si budú môcť návštevníci pozrieť ďalší zaujímavý predmet z bohatých zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Predmetom mesiaca december je súbor hlinených tabačníc, pochádzajúcich zo západnej oblasti hrnčiarskej produkcie regiónu Gemer–Malohont, nachádzajúceho sa v údolí riek Suchá, Rimava a Blh.
V Rožňave oficiálne otvorili výstavu akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 25. novembra 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo oficiálne otvorenie výstavy akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia. Roland Neupauer žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor maľba, ateliér profesora J. Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe,
Stolnotenisové loptičky cez sieťku v Revúcej najpresnejšie lietali žiačkam ZŠ I. B. Zocha a žiakom z Lubeníka
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Dňa 22.11.2016 sa v Centre voľného času Revúca uskutočnilo obvodné kolo žiakov a žiačok ZŠ v stolnom tenise pre školský rok 2016/2017. Tohto turnaja sa zúčastnili žiaci a ich vedúci zo ZŠ Jelšava, ZŠ S. Tomášika Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca. Organizátori – CVČ Revúca pripravili toto podujatie na vysokej úrovni.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-