V Baníku Rakovnica majú aktívnych futbalistov vo veku od 41 rokov po šestnásť
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbalisti Baníka Rakovnica v tomto ročníku majstrovstiev okresu II. triedy zdá sa nám, že trochu zaostávajú výkonmi i umiestnením oproti vlaňajšku. Na konci súťažného ročníka sme ich zaregistrovali na 5. mieste tabuľky s 19. bodmi, keď v 14. zápasoch 5 vyhrali, v 4 remizovali a 5 prehrali. V tomto roku sme zaregistrovali
Futbalisti Krásnohorského Podhradia si priviezli z Parchovian tri body
Napísal(a) MG od
Jeseň v našich zemepisných šírkach kde tu pripomína leto, ale na väčšine územia prichádza chladnejšie počasie. Tak je to i s našimi mužstvami, ktoré súperili počas druhého októbrového týždňa. Najhoršie dopadli mužstvá nášho regiónu hrajúce v piatej lige. Hoci mali zdolateľných súperov, aj keď hrali na súperových ihriskách, domov sa vrátili s prehrami.
Milý Juraj,
vo svojom liste, v súvislosti s cestovným ruchom, si až nepríjemne a razantne skeptický. Tvrdíš, že cestovný ruch sa nedá robiť bez peňazí, pomoci štátnych a samosprávnych orgánov. Nuž, nemôžem s tvojim názorom súhlasiť. Sú predsa aktivity, aj v rámci cestovného ruchu, ktoré vyžadujú viac, niektoré menej a iné,
Život hraboša severského panónskeho odtajnený pomocou interaktívnych prvkov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
„Život hraboša severského panónskeho“ je názov výstavy, ktorej slávnostné otvorenie sa uskutoční 12. októbra 2016 o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Prostredníctvom interaktívnych prvkov (model hrabošej nory, hľadanie pachovej stopy alebo určovanie drobných cicavcov
Zo zbierok a finačnej pomoci zo zahraničia odvodnili základy evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Marta Lajčáková
Náš evanjelický kostol v Rožňavskom Bystrom bol posvätený dňa 12. októbra 1844 a už viac rokov „trpel“ nadmerným zavlhnutím múrov následkom priesakov vody, ktorá prenikala pomedzi škáry a vzlínala sa po vonkajšom betónovom sokli. Zamokal už aj interiér kostola, hlavne zo strany od miestnej komunikácie, ktorá je situovaná na severnú stranu. V kostole sú vytvorené plesne na podlahe pod lavicami aj na vnútorných obvodových múroch. Pred dvomi rokmi sme už čiastočne odstránili mokrú omietku za oltárom až do kamenného muriva, aby sa vysušil najviac postihnutý priestor.
Agentúra pre rozvoj Gemera spúšťa projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Po úspešnom úvodnom podujatí v Revúcej spúšťa Agentúra pre rozvoj Gemera svoj jedinečný projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote. V rimavskosobotskom okrese projekt slávnostne otvoríme dvojdňovou konferenciou 11.10. a 12.10.2016 od 9:00 hod v MsKS v Rimavskej Sobote. V spolupráci s organizáciou CESC
Čarovná studnička priblížila vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v rámci projektu Čarovná studnička organizovalo 10. septembra 2016, v meste Jelšava vzdelávanie v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Odborný seminár na tému tému: Vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu viedla lektorka Mgr. Ľudmila Pulišová
Banícke múzeum v Rožňave organizuje seminár v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Pavol Horváth
V Andrássyho obrazárni, na ulici Lipovej 122 v Krásnohorskom Podhradí, v piatok 14.10.2016 o 17:00 hod. privítame verejnosť na seminári s názvom „Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň“. Podujatie pre záujemcov histórie, kultúry a umenia vo svojich priestoroch pripravuje Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Spevácke domy na Gemeri s folkloristami okresov Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava
Napísal(a) Ondrej Doboš
29.9.2016 - Krásnohorská Dlhá Lúka - Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia zorganizovalo dňa 29. septembra po prvýkrát spevácky workshop. Podujatie sa konalo v Krásnohorskej Dlhej Lúke v Hostinci Buzgó a bolo zamerané na spevácke techniky pre členov folklórnych kolektívov, ale aj nečlenov, pre spevákov, ale aj „nespevákov“, ktorých ľudová pieseň zaujíma.
Viac...
Tretie kolo KICKBOX LIGY sa uskutočnilo v Lučenci aj za účasti Revúčanov
Napísal(a) KICKBOX LEON REVÚCA
V sobotu 1. októbra 2016 sa v lučeneckej mestskej športovej aréne uskutočnilo 3. záverečné kolo Open ligy SZKB, ktoré za účasti 121 štartujúcich z 12 klubov určilo konečné poradie klubov v lige pre rok 2016. Revúca skončila na 4. mieste v rámci hodnotenia 3. kola ligy s počtom 39 bodov. Na 1. mieste skončil ŠK Prešov KBC Panter (66 bodov). V celkovom hodnotení ligy 2016 Revúca skončila na 5. mieste (104 bodov), na 1. mieste skončil šk Guard Košice (232 bodov). Reprezentanti mesta získali na 3. kole 2x zlato, 7x striebro a 5x bronz spolu 14 medailí.
Najúspešnejšieho slovenského spisovateľa Jozefa Banáša privítajú v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana BachňákováRevúca bude dejiskom festivalu detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016
Napísal(a) Mgr. Kristína LendvorskáPamiatka posvätenia chrámu Božieho v Rakovnici, spojená s posviackou modlitebne
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľa 2. októbra 2016 sa zapíše do kroniky filiálky Rakovnica, prináležiacej k Evanjelickému cirkevnému zboru a. v. Rožňavské Bystré, veľkými písmenami. Po požehnanej dopoludňajšej slávnosti posviacky obnoveného ev. a. v. chrámu Božieho v Betliari, pri 230. výročí jeho posvätenia, prijal dôstojný brat dištriktuálny biskup Slavomír Sabol pozvanie i do Rakovnice, na slávnostné služby Božie pri príležitosti 178. výročia posvätenia chrámu Božieho, ktoré boli v Rakovnici spojené s posviackou obnovenej modlitebne.






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-