Drevené polychrómované skulptúry biblických postáv Mojžiša a Árona v Gemersko-malohontskom múzeu počas novembra
Dve drevené polychrómované skulptúry z prvej polovice 18. storočia, ktoré znázorňujú biblické postavy, Mojžiša a Árona, predstavuje v novembri publiku Gemersko-malohontské múzeum v rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“. Návštevníci si ich môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 1. a 30. novembrom 2024.
Dvojica sôch zobrazujúcich starozákonné postavy Mojžiša a Árona pochádza zo súboru 14 drevených, polychrómovaných skulptúr. Do muzeálnych zbierok ich v roku 1937 daroval Ľudovít Hűvössy. Hűvössy bol evanjelickým farárom a jedným zo zakladateľov Spolku Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote, respektíve aj samotného Gemersko-malohontského múzea, ktorý sa okrem duchovnej činnosti intenzívne zaujímal aj o archeológiu. V rokoch 1882 – 1930 ako evanjelický farár pôsobil vo Vyšnej Pokoradzi. V múzeu bol zástupcom vedúceho Oddelenia starožitností Edmunda Loyscha a zároveň bol poverený vedením prvých archeologických výskumov v župe Gemer-Malohont.
Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia
Mikuláš Rozložník na portáli majgemer.sk je všeobecne známy ako fundovaný odborník z oblasti baníctva, najmä na území horného Gemera. Aj teraz ponúka zaujímavé čítanie predovšetkým tým, ktorí sa zaoberajú históriou baníctva na našom území. V príspevku, ktorý má názov Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia poskytuje zaujímavý pohľad na túto problematiku. Pretože je dosť podrobný a s množstvom fotografií a kresieb, uverejňujeme ho vo formáte pdf. Teraz poďme pekne po poriadku tak, ako Ing. Mikuláš Rozložník začína: Gemer, ktorého je opisované územie súčasťou, je historickým územím, ktorého prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí. Územie bolo nazvané podľa rovnomenného hradu v historických dokladoch udávaného ako „Castrum Gumur“, ktorý bol sídlom gemerského župana. Charakteristickým pre Gemer je horský reliéf s bohatým lesným porastom a výskytom nerastných surovín, čo bolo základom rozvoja zodpovedajúcich druhov činností. Z hľadiska geologickej stavby je jedným z najzaujímavejších a zároveň najzložitejších území Západných Karpát."
Futbalisti rožňavskej rezervy MFK ani po 11. kole nepoznajú premožiteľa
Nečakané tri body si doviezli futbalisti MFK Rožňava, dospelí z ihriska v Rudňanoch, ktorí si merajú sily ako nováčik vo IV. lige Východ, keď v 15. kole doslova deklasovali svojho súpera 5:0. Škoda, že nič nového sme sa nedozvedeli z ihriska piatoligového Krásnohorského Podhradia, ktorého futbalisti naďalej rozdávajú body súperom aj na vlastnom ihrisku. Tak tomu bolo aj teraz, keď prehrali so súperom zo Sene 1:8. Hralo sa aj na ihriskách v nižšej súťaži dospelých – VII. ligy ObFZ Rožňava. Naďalej dobre si počína družstvo rezervy MFK Rožňava, ktoré ani po jedenástom kole nestratilo ani bod a suverénne si drží 1. miesto v tabuľke. So striedavými úspechmi si počínajú mládežnícke mužstvá súťažiace v III., IV. a v V. dorasteneckých ligách. Nevzdali sa súperov ani žiaci v III. a vo IV. lige, hoci s nižším počtom účastníkov ako ich starší ligisti.
Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota sa opäť stretli, aby pospomínali na svoje mladé časy a povedali si navzájom o sebe, ako plynú ich súčasné dni. Mesiac október, mesiac úcty k starším sme si pripomenuli dňa 22. októbra 2024 aj v našej ZO JDS Revúcka Lehota, keď za krásneho slnečného počasia vo vyzdobenej sále kultúrneho domu sa stretli všetci členovia (48 z 56) našej organizácie, ktorým to dovolil ich zdravotný stav. Účasť prijala aj pani starostka a pracovníčka obecného úradu.
Po príhovoroch predsedníčky ZO JDS a pani starostky sme pozdravili našich jubilantov, ktorí v poslednom období oslávili svoje okrúhle výročia.
Ďakujeme našim hosťom za štedré sponzorstvo vo forme bohatého občerstvenia a rovnako všetkým jubilantom, ktorí sa na ňom podieľali. Všetci sme sa tešili z krásnej akcie, ktorú sme si pripravili. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie, ktoré bude pri vianočnom stromčeku.
Mesiac úcty k starším v Čiernej Lehote
Nielen dnes, alebo iba v mesiaci október, ale aj počas celého roka si vážime našich seniorov, našich starších – mamky a otcov, staré mamky a deduškov. Ale práve v mesiaci október – Mesiaci úcty k starším, si aj my spoločne pripravujeme pre našich seniorov v obci posedenie s úctou k starším. Tak tomu bolo aj tento rok, kedy sme si 25.10.2024 spríjemnili deň potešením našich seniorov a posedením pri milých pozdravoch detí z MŠ Čierna Lehota, ktoré pani riaditeľka aj s učiteľkami naučili pesničky, básničky, a deti ich veľmi pekne odrecitovali svojim starým rodičom. Folklórna skupina Lehoťanka pozdravila našich milých seniorov pesničkami a básňami, pozdravmi, ktoré odrecitovala Ing. Darina Figúrová, vedúca FSk Lehoťanka. Otvorenie a úvodné slovo mala predsedníčka MO JDS a KD v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová.
História MFK Rožňava do roku 1988 – dospelí
Mestský futbalový klub (MFK) Rožňava je v súčasnosti najúspešnejší futbalový klub z okresu Rožňava. Preto si ho vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik a spracoval jeho históriu v kategórii dospelí. V príspevku uvádza umiestnenia v konečnej tabuľke od roku 1932, pričom je uvedená aj súťaž, ktorú v danom roku Rožňava hrala. Ďalej ponúka aj súpisky v niektorých sezónach a na záver osobnosti klubu. Z dôvodu rozsahu príspevok končí rokom 1988.
V roku 1919 vzniká Futbalový zväz pre Slovensko a organizuje prvé oficiálne súťaže.
V roku 1926 mal už Rozsnyói sport club (Rožňavský športový klub) – RSC A, B mužstvo dospelých a mužstvo dorastencov.
V roku 1927 bola RSC prijatá do súťaže Stredoslovenskej futbalovej župy, ktorá mala sídlo v Rimavskej Sobote. Súťažné, ale aj propagačné zápasy, hrávali s obcami a mestami ako Tornaľa, Fiľakovo, Plešivec, Dobšiná, Lučenec, Rimavská Sobota, Košice, Prešov, Poprad, Spišská Nová Ves.
Slovenská stopa v dejinách Gemera na náučnej historicko-etnografickej výstave
Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 7. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku.
Deväťdesiatročný jubilant Ján Debnár
Ján Debnár je osobnosť, ktorej život a kariéra môžu byť inšpiráciou pre mnohých, najmä pre mladú generáciu. Narodil sa v roku 1934 v obci Jamník na Liptove, a jeho cesta od detstva poznačeného vojnou až po úspešného manažéra a verejne činného človeka je dôkazom húževnatosti, odhodlania a neustálej túžby napredovať.
Jeho vzťah k práci možno charakterizovať ako životné poslanie.
Práca pre neho nikdy nebola len prostriedkom na obživu, ale skôr výzvou na neustále zlepšovanie a inovácie. Po vyštudovaní textilnej priemyslovky venoval 35 rokov svojho profesionálneho života textilnému priemyslu v podniku Tatraľan, kde zohral kľúčovú úlohu pri modernizácii výroby a dosahovaní zisku. No práca pre neho neznamenala len osobný úspech, ale aj službu komunite. Zaslúžil sa o výstavbu kultúrnych, športových i školských zariadení, aj o bytovú výstavbu v meste Revúca.
Slávnosť inštalácie zborového farára Petra Hlavatého v Rožňavskom Bystrom
V evanjelickom augsburského vyznania chráme Božom v Rožňavskom Bystrom dňa 12. októbra 2024 sa uskutočnila slávnosť inštalácie zborového farára Mgr. Petra Hlavatého. Pozvanie na slávnosť prijali mnohí bratia farári a sestry farárky nielen z Gemerského seniorátu, ale aj z iných seniorátov cirkvi. Slávnostným kazateľom bol brat farár Mgr. Ivan Mikuš, ktorý je toho času na dôchodku. Akt inštalácie odbavila vznešená sestra konseniorka Mgr. Karmen Želinská. Počas slávnosti s piesňou vystúpili a ucho i srdce potešili Mgr. Dominika Ďurská, Dis. Art. a Mgr. Stanislav Ďurský, Dis. Art. Prekvapením na slávnosti bolo vystúpenie spoluordinovaných oltárnych bratov i sestier, kolegov i priateľov, ktorí sa slovom i piesňou prihovorili inštalovanému bratovi farárovi. Vzácne slová zazneli aj od sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, od zástupcu zborového dozorcu Ing. Viliama Volnu (z cirkevného zboru Turany), od starostu obce Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa a od velebnej sestry farárky Mgr. Ľubice Štefanidesovej.
Prednášky a workshopy Od vlny k banneru v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave
Občianske združenie Medza pozýva na podujatie pod názvom Od vlny k banneru, ktoré bude pozostávať z prednášok a workshopov týkajúcich sa dvoch dnes málo využívaných materiálov – lokálnej ovčej vlny a odpadovej reklamnej banneroviny. Napriek tomu, že ide o dva tak rozdielne materiály, spája ich skutočnosť, že ich kriticky nízke využívanie má negatívny vplyv najmä na životné prostredie.
Cieľom podujatia je názorným príkladom ukázať jednu z ciest využívania týchto dvoch materiálov a záujemcov inšpirovať k rovnakému správaniu. Organizátori podujatia nielenže podnecujú na návrat ku kultúrnym hodnotám, ale kladú si za cieľ informovať chovateľov oviec o možnostiach využitiach nadbytočnej ovčej vlny zo strany drobných remeselníkov. Rovnako chcú pôsobiť na organizácie v regióne, aby odpadovú reklamnú bannerovinu nepovažovali primárne za odpad, ale skôr za materiál na ďalšie využitie. Povzbudzujú taktiež samotných jednotlivcov na využívanie týchto materiálov aj v domácom prostredí.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).