Gemerská Poloma usporiada začiatkom januára 2025 už 33. ročník stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce
Stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Gemerská Poloma už dlhé roky patrí medzi prvé novoročné turnaje svojho druhu na Slovensku a v sobotu 4. januára 2025 si zapíše už svoj 33. ročník. Vyplýva to z informácie uverejnenej na portáli obce gemerskapoloma.sk. Prvenstvo z 32. ročníka bude obhajovať popredný slovenský stolný tenista Alexander Valuch, štartujúci za nemecký klub TTC Bietigheim-Bissingen, ktorý na stupni víťazov tohto zápolenia stál už päťkrát. Spolu s Petrom Šeredom, ktorý je v súčasnosti stolnotenisovým trénerom slovenskej reprezentácie, sa tak stali najúspešnejšími hráčmi tohto turnaja v jeho histórii. V predchádzajúcich ročníkoch víťazili, alebo sa na ňom zúčastnili poprední stolní tenisti zo Slovenska, ale aj z Čiech.
Turnaj sa uskutoční v telocvični pri miestnej Základnej škole Petra Kellnera Hostinského od 9.30 hodiny. Jeho usporiadateľmi sú Obec Gemerská Poloma a agilný Stolnotenisový klub
Betlehemské svetlo je krásnou tradíciou, ktorá sa každoročne vracia aj na Gemer, aby priniesla pokoj a harmóniu do našich životov
Betlehemské svetlo – prineste si počas Vianoc do svojej domácnosti symbol pokoja, lásky a nádeje – sa odovzdáva osobným odpálením plamienka zo sviečky na sviečku.
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Vzhľadom na situáciu na Blízkom východe sa v roku 2024 prvýkrát odpaľovalo Betlehemské svetlo z predchádzajúceho ročníka, ktoré skauti udržiavali počas celého roka. Skautky a skauti ho prevzali na medzinárodnej ekumenickej slávnosti 14. decembra 2024 vo Viedni.
"Mokrenský bosorácky jarmok" už patrí k predvianočnému koloritu obce Mokrá Lúka
„Mokrenský bosorátsky jarmok“, ktorý sa každoročne organizuje v predvianočnom období, obyčajne okolo Lucie, si za krátke obdobie získal veľmi slušnú klientelu. Veru sa aj tentokrát oplatilo vedeniu obce Mokrá Lúka dodržať to, že sa každoročne na túto akciu zodpovedne pripravuje. Tento nezvyčajný kolorit, ktorý zažívajú občania tejto malej obci blízko Revúcej, zaujal nielen domácich, ale tiež obyvateľov z blízkeho, ale aj ďalekého okolia, predovšetkým Revúčanov, ktorých delí od okresného mesta do Mokrej Lúky iba pár sto metrov. V snahe udržať toto podujatie zaujímavým, pozývajú každoročne zo širokého okolia aj podnikateľov, aby svojimi výrobkami zaujali a prilákali záujemcov o ich zaujímavý artikel. Tak tomu bolo aj tohto roku . Po obci sa pohybovali nielen domáci občania, ale tiež nezvyčajné postavy z ľudových rozprávok, ale predovšetkým za bosorky prestrojené predovšetkým veselé mokrolúcke devy.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 17. časť – sezóna 2013/2014 – Historický úspech Družstevníka Gemerská Poloma
V sedemnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2013 / 2014. V 5. lige – JUH pôsobil MFK Rožňava, v 6. lige – K – G FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná, FK Tatran Betliar a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
V 5. lige – JUH pôsobila Rožňava. Z mužstva pred jesennou časťou odišli P. Gere a M. Gere. Trénerom bol Branislav Kuzma. V rámci letnej prípravy mužstvo odohralo dva prípravné zápasy – s Hranovnicou 9:2 a s Revúcou 2:1. Po jeseni zimovala na 9. mieste. Pred jarnou časťou hrala prípravné zápasy s Revúcou a Haniskou. Celkovo skončila na 8. mieste so ziskom 44 bodov.
Ako budú vyzerať Vianoce 2024 v rimavskosobotskej nemocnici
Rimavská Sobota – Každý hospitalizovaný pacient si v akomkoľvek období roka praje, aby bol čím skôr zdravý. Obdobie Vianoc je charakteristické tým, že ľudia na chvíľu spomalia a majú viac času na svoje rodiny, priateľov i spoločne strávené chvíle. Aj preto býva pobyt v nemocnici počas vianočných sviatkov pre pacientov ešte o niečo ťažší, obzvlášť pre najmladších pacientov i seniorov. K zlepšeniu ich nálady dopomáhajú návštevy blízkych, ale príjemnú sviatočnú atmosféru pre nich vytvárajú aj zdravotníci.
Samozrejmosťou je aj špeciálny jedálny lístok počas štedrovečernej večere. V tento deň sa bude pacientom (ktorým to zdravotný stav a diétne obmedzenie dovolia) podávať sviatočné jedlo, pričom nebude chýbať tradičná ryba so šalátom, kapustnica s klobásou či opekance s makom. Mamičky si v pôrodnici zas pochutnajú na pečenom lososovi, pacienti s diétou na rybe na masle.
Vianočné sviatky v Nemocnici Penta Hospitals Rožňava
Rožňava – Každému pacientovi počas vianočných sviatkov chýba najviac prítomnosť blízkych ľudí. Zamestnanci rožňavskej nemocnice sa im snažia tieto chvíle čo najviac spríjemniť, či už je to počúvaním vianočných kolied, prinesením betlehemského svetla, alebo vianočnou výzdobou vo forme vianočných stromčekov a papierových hviezd, ktoré pripravili pacienti. Zdravotníci v službe budú mať na výber z tradičného vianočného menu, ktoré bude pripravené aj pre pacientov, samozrejme, v úpravách pre rôzne formy diét. Nebude chýbať kapustnica, pupáky s makom alebo tvarohom, či rybie filé so zemiakovým šalátom a ovocie. Aj keď je toto sviatočné obdobie strávené v nemocnici často náročné, veríme, že vďaka všetkým maličkostiam prinesie každému pokoj, radosť a úsmev na tvári.
Prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov!
Pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme v Revúcej
Vážení partneri, priatelia, priaznivci kultúry v Revúcej, pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme:
nedeľa 22. decembra 2024 | 14.00 | Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona
PRÍCHOD BETLEHEMSKÉHO SVETLA DO REVÚCEJ
Mesto Revúca, rímskokatolícka cirkev a evanjelická cirkev pozývajú na ekumenickú slávnosť príchodu Betlehemského svetla, ktoré do mesta opäť prinesie vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená s rodinou...
Zverejnené v Revúca
Prvých nositeľov značky Tradičný výrobok Košického kraja i Regionálny produkt Košického kraja má aj horný Gemer
Ešte 5. decembra 2024 uverejnili na portáli Košického samosprávneho kraja informáciu, ktorá poteší najmä tých, ktorí sa zaoberajú rôznou remeselnou výrobou a jej propagáciou v tomto regióne, do ktorého patrí i časť Gemera. Pre úplnosť uverejňujeme celú informáciu v plnom znení:
„Košický kraj prichádza s veľkou novinkou. Poznáme remeselníkov, ktorí sa ako prví môžu pochváliť značkou Tradičný výrobok Košického kraja alebo značkou Regionálny produkt Košického kraja. Župa uzatvorila historicky prvú výzvu k predkladaniu žiadostí na udelenie práv na používanie týchto dvoch značiek. Vyhlásila ju ešte v septembri so zameraním na remeselné a prírodné produkty. Krajským koordinátorom je Remeselnícky inkubátor RINK Košického kraja, začlenený pod Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS).
Dvadsaťročnica tanečného štúdia Happy Dance z Revúcej
ŠŤASTNÉ A TANEČNÉ!
Podľa prvej známej fotografie, začal tanečný klub Happy Dance v Revúcej oficiálne svoju činnosť prvým „Večerom tanca“, ktorý uviedli 17. marca 2005 v divadelnej sále MsKS. Avšak stretávať sa mladí nadšenci tanca začali už na jeseň 2004, potom pod vedením trénera Júliusa Schvarcza celú zimu poctivo trénovali, aby sa na jar oficiálne predstavili v samostatnom programe.
Na prvej fotografii (z knihy D. Dubovského „Pamätnica mesta Revúca“, 2007) sú prví tanečníci (zľava hore) Zuzana Nagypálová, Erik Alexa, Kinga Kereková, Richard Nagypál, Patrik Chlebák, Radka Ormisová, Zuzana Kováčová, Ján Dušák, Katarína Kočárová a Ján Lacjak ml. Všetky ďalšie fotografie sú už zo slávnostného večera, ktorý Tanečné štúdio Happy Dance pripravilo na 20. výročie svojho fungovania vo štvrtok 12. decembra 2024 v divadelnej sále MsDK v Revúcej.
Otvorili výstavu Revúcka fotografia 2024
Vo výstavnej sieni Mestského domu kultúry v Revúce otvorili 10. decembra 2024 najtradičnejšiu z revúckych tradičných výstav v rámci celomesačného programu Advent 2024 v Revúcej. "Revúcki amatérski fotografi priniesli so svojimi fotografickými dielami aj vlastnú „kožu na trh“ len preto, aby potešili oko návštevníka," napísal na facebookovej stránke pán Juraj Genčanský pri otvorení výstavy, ktorej dali názov Revúcka fotografia 2024 a pokračoval takto: "Fotografia. Čas by bol bez nej ochudobnený minimálne o jeden rozmer svojho obrazu. Bola by len prítomnosť; minulosť by sa stratila v nedohľadne. V tom je prapôvodný zmysel fotografie – zastaviť čas, v zlomku sekundy mu nastaviť zrkadlo. Dozaista však môže byť aj ušľachtilou zábavou. To je bonus, ktorý dáva fotografia všetkým svojim vyznávačom k dokumentárnej a výtvarnej hodnote obrazu. Takto chápeme fotografiu aj my..."
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-