Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na jún 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na jún 2026.
Gratulujeme starším žiakom MFK Rožňava ku prvenstvu v II. futbalovej lige
Posledný májový víkend priniesol futbalovým fanúšikom na hornom Gemeri zmiešané pocity. Kým futbalisti Rožňavy stále bojujú o udržanie sa v IV. lige, starší žiaci ich klubu dosiahli v II. lige vynikajúci úspech. Obsadili konečné 1. miesto a so svojím trénerom Milošom Gallom, bývalým popredným hráčom MFK, môžu oslavovať. Siedmoligoví účastníci zaznamenali v 24. kole nebývalú divácku kulisu. S výnimkou jediného zápasu prišlo na všetky ostatné stretnutia minimálne sto divákov. Fanúšikovia si tiež všimli, že v tomto kole sa zrodila jedna z najvyšších prehier sezóny. V meraní síl medzi Dobšinou a Rakovnicou utŕžil posledný tím tabuľky nepríjemný debakel 1:14. V tomto ročníku to však nebola najvyššia porážka, keďže doterajší rekordný výsledok mal až 18-gólový rozdiel.
Betliar oslavoval 30 rokov od založenia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku
B e t l i a r - Oslavy 30. výročia založenia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku (ZO JDS) v Betliari sa uskutočnili 26. mája 2026 v priestoroch miestneho kultúrneho domu. Táto slávnosť pripomenula tri desaťročia aktívnej činnosti organizácie, ktorá v obci oficiálne vznikla 7. decembra 1996.
Slávnostné popoludnie bolo organizované v duchu úcty k seniorom, priateľstva a zachovávania tradícií. V ďalších riadkoch uvádzame základné údaje súvisiace s týmto podujatím:
- Program otvorila domáca spevácka skupina s tematickým hudobno-pásmovým vystúpením „Rodný môj kraj“.
TJ Papiereň Slavošovce v ročníku 2024/2025
Futbalový klub Papiereň Slavošovce obnovil mužstvo dospelých v roku 2024. Po jeseni bol klub v tabuľke 7. ligy posledný, v konečnej tabuľke skončil predposledný. V článku sa dočítame o jeho účinkovaní v tomto období, pričom k dispozícii sú výsledky, tabuľka a káder.
Káder: Jozef Karalo, Karol Karalo – Ervín Karalo, Filip Viola, Jakub Radič, Ján Boldi, Ján Gábor, Ján Vido, Karol Tomi, Ladislav Fabian, Radovan Šimko, Roman Šimko, Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Jozef Sklenár, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Ondrej Vavrek, Norbert Sendrey, Milan Balco, Nikolas Boldi, Nikolas Zsiga, Filip Tomi, Igor Karalo, Ľubomír Viola, Vladimír Lalik, Stanislav Gunár, Stanislav Dzureň, Samuel Karvay, Martin Karalo, Matej Lompart, Ladislav Tomi, Erik Gažik, Erik Sendrey, Andrej Kašpar.
Víkend otvorených parkov a záhrad v Rožňave: Objavte „Oči záhrady“
Rožňavské parky a záhrady opäť ožijú umením, hudbou, tvorivosťou a komunitnými aktivitami. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a o. z. Druživa v spolupráci s Gymnáziom P. J. Šafárika a Vzdelávacím centrom Včielka vás pozývajú na 18. ročník celoslovenskej iniciatívy Víkend otvorených parkov a záhrad.
Tohtoročná téma „Oči záhrady“ upriamuje pozornosť na vnímanie verejného priestoru. Pozýva návštevníkov objavovať detaily, príbehy a význam zelene pre oddych, vzdelávanie a budovanie vzťahu k prírode.
Novotvorená cyklotrasa Hutniansky potok spája obce Muránska Huta a Muránska Zdychava
Začiatkom mája t. r. sme vás informovali o otvorení Klinčiarne v rázovitej obci pod Muránskou planinou – Muránskej Hute.Dnes informáciu doplníme o novej cyklotrase, ktorá bola súčasťou spomínanej historickej Klinčiarne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Aj takouto zásluhou sa neustále stáva vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Cyklotrasa Hutniansky potok (oficiálne označovaná zelenou farbou ako cyklotrasa č. 5616) je jedným z najnovších prírastkov v regióne. Bola slávnostne otvorená 13. mája 2026 spolu s kompletne zrekonštruovanou historickou budovou Klinčiarne v obci Muránska Huta.
Regále Gemerskej knižnice praskajú vo švíkoch: Vďaka projektu nakúpili takmer tisíc nových kníh
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave výrazne obohatila svoju ponuku. Čitatelia všetkých vekových kategórií sa môžu tešiť na 953 nových knižných titulov v celkovej hodnote takmer 12-tisíc eur.
Knižnica, ktorá funguje ako kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala na nákup nových kníh finančnú injekciu z projektu Kniha ti dopraje. Projekt podporil Fond na podporu umenia grantom vo výške 10 000 €, pričom sumou 1 887,83 € prispela knižnica z vlastných zdrojov.
Pre každého niečo: Od rozprávok po univerzitnú literatúru
Hlavným cieľom bolo priniesť čitateľom aktuálne tituly a osviežiť knižničný fond. Novinky sú rozdelené do troch hlavných kategórií:
Na hornom Gemeri prišlo viac divákov na siedmu futbalovú ligu než na štvrtú
Tretí májový futbalový víkend bol poznačený majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. I napriek tomu sme zaznamenali vyššiu divácku návštevnosť na siedmej lige, ako na štvrtej, kde horný Gemer zastupuje rožňavský MFK. Tomu sa v tomto ročníku nedarí a drží sa na chvoste tabuľky. Tentoraz mali doma lídra ligy a napriek tomu, že sa snažil získať aspoň bod, nepochodil. Už dlhší čas si drží prvú priečku v 7. lige dospelých vyšnoslanský klub OFK a je už isté, že si aj tohto roku vybojuje prvé miesto v súťaži. Po uplynulom kole sa na poradí v tabuľke nič nezmenilo. Ponúkame vám teraz tiež výsledky mládežníckych súťaží v tomto regióne. Strelcom kola v 7. lige dospelých sa stal Gergö Djubók z Hrhova, ktorý trikrát v tomto kole skóroval. Tabuľku strelcov však aj naďalej vedie Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK s 36 gólmi.
Historicky prvé promócie U3V v Rožňave: Diplomy si prevzalo 42 seniorov
V piatok 22. mája 2026 sa v divadelnej sále Actores v Rožňave uskutočnili historicky prvé promócie absolventov Univerzity tretieho veku (U3V). Svoje diplomy a osvedčenia o úspešnom ukončení dvojročného štúdia so zameraním na Zdravotnícke a sociálne vedy slávnostne prevzalo 42 seniorov.
Vekové rozpätie tohtoročných absolventov potvrdilo, že učiť sa dá v každom veku – najstarší úspešný absolvent mal 83 rokov, zatiaľ čo najmladšia absolventka ročníka oslávila 55 rokov. V rovnaký deň si slávnostne prevzali diplomy aj mladší študenti z akademických programov ošetrovateľstva.
Štúdium v meste prebiehalo pod záštitou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, konkrétne jej rožňavského Detašovaného pracoviska bl. Sáry Salkaházi. Slávnostného aktu sa zúčastnili poprední predstavitelia akademickej obce a mesta:
Dobšiná oslavuje 700. výročie prvej písomnej zmienky
Mesto Dobšiná na hornom Gemeri oslavuje svoje 700. výročie prvej písomnej zmienky (1326 – 2026) prostredreodníctvom veľkolepých Dní mesta Dobšiná 2026 a XXXII. Dobšinských Turíčnych slávností, ktoré sa konajú v termíne od 20. do 24. mája 2026. Hlavné oslavy prebiehajú na Námestí baníkov v Dobšinej.
Oslavy prepájajú bohatú banícku históriu mesta s modernou kultúrou a zábavou pre celé rodiny:
- Tradičné Turíčne slávnosti: Oslava Turíc je v Dobšinej historicky spätá s baníctvom a myšlienkou bratstva. Súčasťou je slávnostný turíčny sprievod mestom za účasti baníkov a veriacich.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.