×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/labute
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/labute
nedeľa, 20 júl 2014 14:47

Po vypuknutí SNP sa vtedy 16-ročný Ondrej Palacko bez váhania a obáv zapojil do bojových akcií

Napísal(a) A. P.
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

palacka ondrej1asnp-logoOndrej Palacko (13. 10. 1928 –13. 12. 1998). Narodil sa v rodine lesníka v Kobeliarove (v okrese Rožňava). „Keď sa u nás v horárni na Muráni začali vo februári 1944 tajne stretávať partizáni, od prvých chvíľ som si povedal, že musím odísť s nimi. Otec ma spočiatku odhováral, sestry a mamka, pochopiteľne, nesmeli o ničom vedieť. Nakoniec súhlasil a tak som v jeden septembrový deň polotajne odišiel z domu." Záslužná činnosť Ondreja Palacka bola ocenená množstvo štátnych i zväzových vyznamenaní, pamätných medailí a odznakov: Za službu vlasti, Za zásluhy o obranu vlasti, Za zásluhy o výstavbu, Pamätná medaila p rezidenta ČSSR (k 20. výročiu SNP), Čestná medaila ÚV SZPB – Zaslúžilý bojovník proti fašizmu, zväzové vyznamenanie Za vernosť, Pamätná medaila k 30. výročiu SNP, sovietske vyznamenanie Za víťazstvo vo veľkej vlasteneckej vojne, Za zásluhy o rozvoj Zväzarmu, Za výstavbu Bratislavy, odznak Československý partizán, Československá partizánska brigády Jegorova, Za záslužnú funkcionársku službu v SZPB... Po vypuknutí SNP a po partizánskom výcviku sa 16-ročný bez váhania a obáv zapojil v Brezne do bojových akcií. So zbraňou v ruke, v partizánskej brigáde Stalin – Jegorov, v oddiele

nadporučíka Danilenka - Chovanca, zúčastnil sa bojov v okolí Štubnianskych Teplíc, Čepčína, Turčianskej Belej, Liptovskej Belej, Liptovskej Revúcej a Starých Hôr.
„V bojoch s fašistami som sa dostal do zajatia. Odvliekli ma do Nemecka. Po skončení vojny som sa odtiaľ po veľkých útrapách, na kosť vychudnutý, ale šťastný, vrátil domov 5. júna 1945,“ uvádza vo svojom životopise O. Palacko a dodáva: „Život, ten mierový, mi pripadal taký krásny, že som si ho túžil vyspievať. Aj to sa mi podarilo. Ako člen speváckeho súboru Lúčnice a neskôr Vojenského umeleckého súboru som spieval o mieri, o mladosti.“ Jeho vojenská dráha začala v roku1951 vo Vojenskom umeleckom súbore, vymenovaním do dôstojníckej hodnosti poručík. Následne pôsobil v ZKD Martin v hodnosti nadporučíka.

V rokoch 1963 až 1969 pracoval na KVS v Bratislave. V roku 1970 sa stal tajomníkom Rady obrany hlavného mesta SSR. Zároveň absolvoval aj štúdium Vojenskej politickej akadémie. Na svoju protifašistickú činnosti O. Palacko nadviazal ako člen Predsedníctva Mestského výboru SZPB. Súčasťou jeho aktivít sa stalo organizačné zabezpečovanie celomestských akcií pri významných výročiach. Ondrej Palacko bol odborným poradcom pri nakrúcaní viacerých filmov s vojnovou a odbojovou tematikou. Napríklad: Kapitán Dabač (Na fotografii je O. Palacko pri nakrúcaní filmu s jeho hlavným protagonistom L. Chudíkom.), Prerušená pieseň v gruzínsko-slovenskej koprodukcii, Jánošík, Smrť sa volá Engelchen, Bíla obloha, Kapitán Dabač, 1959 – spolupracovník, Pieseň o sivom holubovi, 1961 – odborná spolupráca, Predjarie, 1961 – vojenský poradca, Prerušená pieseň, 1960 – pyrotechnik, Stopy na Sitne, 1968 – odborná spolupráca, Jánošik, Bílá obloha, Smrť sa volá Engelchen, Predjarie, Jakubko, a iné.

A.P.

 picasa_albumid=6038132936375041537

 

Čítať 3863 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:36

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!