Zaujímavosti (31)
Pribudol Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku
Napísal(a) Marta Mikitová
Na internetových stránkach sme zaznamenali nový vedecký časopis pod názvom Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku (Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia). Ponúkame ho do pozornosti čitateľom stránky Maj Gemer, aj preto, že časopis vydáva občianske združenie Quirinus v Revúcej, do ktorého portfólia hlavne v minulosti patrila obnova historických pamiatok Gemera a organizovanie koncertov - Revúcke adventné koncerty a Revúcke augustové koncerty. Hlavným editorom časopisu je významný vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy SAV Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje zaujímavý kurz ojedinelej tradičnej textilnej techniky, ktorý sa uskutoční sobotu 28. októbra 2017 od 9:00 do 16:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pod vedením odbornej lektorky Školy remesiel ÚĽUV Jarmily Rybánskej - majsterky ľudovej umeleckej výroby, účastníci sa oboznámia s výrobou zápästkov, ako aj s tradičným splietaním drobných textílií a tkaním tkaníc.
Historický pohľad na výrobu papiera v Slavošovciach
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slavošovské papierne. Pojem, ktorý na hornom Gemeri, ale najmä v období Rakúsko Uhorskej monarchie bol známy na jej celom území a možno i ďalej. Svedčia o tom historické dokumenty, ktoré sa z času na čas objavujú pri rôznych príležitostiach pripomínajúce ich slávnu históriu. Tak je tomu aj v tomto roku, keď si najmä obyvatelia Slavošoviec, bývalí i súčasní zamestnanci pripomínajú 200 rokov strojovej výroby papiera. Pri tejto príležitosti náš známy historik PaedDr. Milan Sajenko pripravil hodnotný i potrebný materiál o vzniku výroby papiera v Slavošovciach a na ich okolí.
Suchý strom v Rochovciach poslúžil na umelecké dielo pri Dome smútku
Napísal(a) MG od
Starosta obce Rochovce na hornom Gemeri Ing. Stanislav Levrinc mi poslal link na video, ktoré približuje realizáciu zámeru využitia starého stromu, nachádzajúceho sa v areáli obecného cintorína, na umelecké dielo. Predchádzala tomu žiadosť Obecného úradu v Rochovciach na Okresný úrad v Rožňave, odbor starostlivosti o životné prostredie ešte v decembri 2016 na výrub dreviny. Drevinu predstavoval 18 rokov starý smrek pichľavý (Picea abies), ktorý mal obvod kmeňa 190 cm vo výške 130 cm nad zemou.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kampaň Európskych solárnych dní na hvezdárni
Napísal(a) R. N.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave vás pozýva na kampaň Európskych solárnych dní. Podujatia sa uskutočnia v priebehu druhého májového týždňa 9. 5 - 12. 5. 2017 od 8:30 do 15:00 v priestoroch rožňavskej hvezdárne. Od roku 2011 sú májové týždne v Európe pravidelne venované téme využívania nevyčerpateľnej energie Slnka. Do kampane tzv. Európskych solárnych dní svojimi aktivitami zasahuje aj hvezdáreň v Rožňave s rozšírenou programovou ponukou propagujúcou využívanie solárnej energie na rôzne energetické účely.
Ako zmena spoločenského systému v roku 1989 dopadla na Slavošovské papierne
Napísal(a) SHP Slavošovce
V tomto roku si nielen zamestnanci bývalých Slavošovských papierní, ale aj ostatní Gemerčania pripomínajú 200 rokov od existencie tohto papierenského závodu v hornogemerských Slavošovciach. Ich nový majiteľ SHP Slavošovce nám poskytol informáciu o tom, čo sa v tomto závode v ostatných rokoch spravilo a aký to má dopad i na región Gemera. Nadväzuje tak na článok, ktorý sme v uplynulých dňoch uverejnili od nášho spolupracovníka PaedDr. Milana Sajenku pod názvom:
Pár slov k najstaršej papierni so strojovou výrobou v Uhorsku
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Dnes, keď si pripomíname 200. výročie vzniku Slavošovskej papierne, stojí za to pripomenúť si jej históriu, ktorá sa nedá opomenúť ani v prítomnosti.
Johanka Gyürkyová je pojem súvisiaci s papierom, bez ktorého by sme si v minulosti, ale aj v prítomnosti nevedeli predstaviť rozvoj vzdelanosti v Európe i vo svete. Johanka Gyürkyová je žena svetového formátu, ktorá sa zapísala nielen do histórie Slavošoviec, ale možno povedať, že jej meno sa od Slavošoviec nedá oddeliť.
Kameňolom na Soroške sa zmení na pozorovateľňu Lyríd
Napísal(a) A. Kleinová
Tohtoročné maximum meteorického roja Lyríd pripadá na noc z piatka na sobotu 21./22. apríla, preto sa pozorovatelia môžu tešiť na tento pravidelný nebeský ohňostroj v ideálnom období konca pracovného týždňa.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pripravilo pozorovanie pre verejnosť v areáli rožňavskej hvezdárne, ktoré sa začne v piatok 21. apríla o 21:00 a skončí východom
Alebo ako nekúpiť miesto mliečneho jahniatka iba predraženú starú baraninu Slovensko bolo v minulosti považované za malú ovčiarsku veľmoc, keď priemerné stavy oviec vysoko prekračovali ešte začiatkom deväťdesiatych rokov hranicu 0,5 milióna kusov. Po prechodnom období stagnácie a úpadku slovenského ovčiarstva sa dnes tieto čísla začínajú opäť dvíhať. Produkty z ovčieho mlieka a mäsa sú základom tradičnej slovenskej gastronómie a chov oviec má aj svoje
Kauza mangalica - o histórií a súčasnosti jedného z najpozoruhodnejších plemien ošípaných na svete
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
U nás a v Maďarsku je to mangalica, mangalitsa v Londýne a mangalitza v USA, v Srbsku mangulica a cyrillikou tiež Maнгулица, mangaliza v Rumunsku a v Nemecku Wollschwein. Ten názov ste počuli už asi všetci, ale už nie každý vie, čo za druh ošípanej to vlastne je a čím je taká zaujímavá, prečo je vlastne taká populárna a prečo výrobky nesúce prívlastok mangalicová sú drahšie ako tie z bežnej bravčoviny.
Viac...
Ladislav Škultéty - Gábriš v armáde slúžil neuveriteľných osemdesiatjeden rokov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Vo svete nevídaná a ojedinelá skutočnosť, aby v armáde akéhokoľvek štátu, či mocnosti slúžil vojak až osemdesiatjeden rokov. Potrebné je uviesť, že nižšie spomínaný vojak nepochádzal ani z horného, ani zo stredného Gemera, ba ani Gemera ako takého. Ale keďže ide o takú vzácnu informáciu týkajúcu sa územia dnešného Slovenska, bude dobre, ak sa s ňou oboznámia aj návštevníci našej stránky. Vec sa má v skutočnosti takto:
Rožňavská strážna veža je "odetá" stavbárskym lešením
Napísal(a) MG od
Hornogemerčania prichádzajúci od začiatku novembra 2016 do okresného mesta, ale i jeho obyvatelia zaiste zistili, že Strážna veža, ktorá sa nachádza v strede historického námestia, je v týchto dňoch "odetá" do stavbárskeho lešenia. To mesto Rožňava začalo s rekonštrukčnými prácami, na ktoré dostali 15 tisíc eur od Ministerstva
Zomrela stotriročná babka Terézia Jančošeková z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od
Dňa 16. augusta 2016 vo veku 103 rokov a desať mesiacov zomrela najstaršia občianka Rožňavského Bystrého Terézia Jančošeková. Bola prvou občiankou v rodnej obci, ktorá sa dožila takého vysokého veku. Takto sa zapísala aj medzi najstarších občanov nielen horného, ale celého Gemera. Babka Jančošeková pochádzala






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-