Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravujú: Každé nárečie má čo ponúknuť... Život a dielo profesora Štefana Tóbika
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove pripravili pre študentov a širokú verejnosť dňa 13.9.2023 prednášku na tému „P. J. Šafárik a Štefan Tóbik“ a výstavu posterov „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“.
Prof. PhDr. Štefan Tóbik, CSc. (1909 - 1969), rodák z Hnúšte, bol významný slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský profesor. Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Už počas vysokoškolských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zapájal do výskumu gemerských nárečí. „Výsledkom jeho celoživotnej témy je kompendium Gemerské nárečia (2018 – 2021), najväčší dialektologický spis v slovenskej dialektológii,“ rozhovorila sa Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc. „Z rôznych subjektívnych a objektívnych príčin však rukopis kompendia (1391 strán) dlho ležal v archíve a svojho vydania sa dočkal vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove po neuveriteľných
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.
Amatérska súťaž výtvarnej fotografie 2023: Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
S radosťou Vám oznamujeme, že Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje súťaž amatérskej výtvarnej fotografie pod názvom Tvoj objektív, tvoj príbeh... s podtitulom Umelecké záblesky.
V 90. rokoch 20. storočia Galéria Baníckeho múzea v Rožňave pravidelne vystavovala najlepšie amatérske fotografie z regiónu, a preto sme sa rozhodli pri príležitosti svetového dňa fotografie v mesiaci august obnoviť túto tradíciu. V súčasnosti popularita fotografie neustále rastie a naším záujmom je poskytnúť aj verejnosti priestor pre vlastné sebavyjadrenie prostredníctvom výtvarnej fotografie.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-