Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v spolupráci so Spojenou školou Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici pripravilo výstavu a workshop reštaurovania papiera a knižnej väzby. Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby.
Lanové dráhy v oblasti Gemera súvisiace s historickým baníctvom
Napísal(a) Mikuláš Rozložník
Horská, členitá oblasť Gemera, s výskytom bohatých a rôznorodých ložísk nerastných surovín, si počas histórie ich ťažby vyžiadala uplatňovanie čím efektívnejších metód, nielen v samotnej ťažbe, ale aj pri preprave surovín do spracovateľských prevádzok, pričom bolo nevyhnutné prekonať všetky ťažkosti spôsobené horským terénom s výskytom surovín. Koncom 19. storočia sa v banských prevádzkach v území začína využívať nové dopravné zariadenie – lanovky, ktorých prevádzka mala viacej výhod. Náklady na ich postavenie boli primerané a nezávislé od členitého terénu prekonávaného lanovkou, budovanie lanovkových trás si nevyžadovalo vyvlastnenie veľkých plôch, vplyv miestnych klimatických podmienok na ich prevádzku bol pomerne malý, nakladanie i vykladanie prepravovaných surovín bolo jednoduché a náklady na prevádzku relatívne nízke.
Najčastejšie mená, ktoré rodičia vybrali pre bábätká v roku 2024
Napísal(a) Bianka Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok uskutočnilo 536 pôrodov. Na svet prišlo 277 chlapcov a 261 dievčat. Až sedem mamičiek priviedlo na svet dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Ján a Jakub. U dievčat zase dominovali mená Ema, Viktória, Laura, Natália, Stela či Anna. Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Gedis, Nazira, Lorenzo, Sandžar, Miran, Larina, Nolen, Zente, Omer, Metehan, Sigrid, Chuan, Mirella, Amy, Ozan, Lussy, Nov či Daisy.
Nové publikácie Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Eva Kerényi
Gemersko-malohontské múzeum už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote – Gemer-Malohont. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa podarilo vydať už jeho 20. ročník, ktorý sa zameriava na prezentáciu prírodného prostredia, archeologických nálezov, histórie a dejín umenia historickej župy Gemer-Malohont, ako aj jej regionálnych hodnôt, hospodárstva a jednotlivých etník multietnického regiónu, ktoré hodnoty a sféry sú prezentované príspevkami odborníkov Gemersko-malohontského múzea a príspevkami odborníkov a výskumníkov, ktorí sú nejakým spôsobom s múzeom spojení.
Pietne spomienkové zhromaždenie k 80. výročiu oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 20.12.2024 primátor mesta Rimavská Sobota Jozef Šimko zorganizoval pietne spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 80. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou a v rámci nej aj Rumunskej kráľovskej armády. Pietneho zhromaždenia sa napriek nepriaznivému počasiu zúčastnilo takmer 200 občanov aj zo širokého okolia. Spomienkového aktu sa zúčastnil aj mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku pán Igor Bratčikov. Po zaznení slovenskej a ruskej hymny nasledovali príhovory primátora a hostí.
Mesto Rožňava, pri príležitosti prvej písomnej zmienky z roku 1291, otvára svoje brány pre milovníkov histórie a kultúry v rámci podujatia Dni mesta 2025, ktoré sa uskutočnia od 5. do 9. februára. Tento ročník prinesie bohatý program plný prednášok, kultúrnych vystúpení, ocenení, či iných atraktívnych aktivít, ako sú tvorivé dielne či spomienky na bohaté dejiny mesta.
Nemennou súčasťou aj naďalej zostáva slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva, slávnostné stretnutie s Rožňavským mládežníckym parlamentom či privítanie začínajúcich pedagógov materských a základných škôl, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Okrem toho sa však účastníci dočkajú aj odovzdávania ocenení bezpríspevkovým darcom krvi za rok 2024, ako aj najlepším športovcom a športovým kolektívom Mesta Rožňava za rok 2024.
Písací stôl z obdobia historizmu z 19. storočia
Napísal(a) Igor Kerepesi
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v januári predstavuje verejnosti reštaurovaný písací stôl s nadstavbou z obdobia historizmu, z druhej polovice 19. storočia. Návštevníci si ho môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 2. a 31. januárom 2025. Písací stôl z obdobia historizmu je cenným kúskom múzejnej zbierky a krásnym, honosným príkladom kultúry a životného štýlu ľudí daného obdobia.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 18. časť – sezóna 2014/2015
Napísal(a) Štefan Tomášik
V osemnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2014/2015. V 4. lige – JUH pôsobil MFK Rožňava, v 5. lige – K – G FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná, FK Tatran Betliar a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede. Bola to úspešná sezóna pre Rožňavu, Gemerskú Hôrku a Drnavu.
Alexander Valuch šiestykrát víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Alexander Valuch, slovenský stolnotenisový reprezentant sa stal víťazom 33. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce Gemerská Poloma, ktorý sa uskutočnil 4. januára 2025 v Gemerskej Polome. Informovala o tom na portáli obce gemerskapoloma.sk starostka obce Lillian Bronďošová. Víťazstvo na turnaji si A. Valuch vybojoval už po šiestykrát a stal sa tak najúspešnejším účastníkom turnaja v jeho histórii, keď vo finále porazil svojho súpera Martina Marka, reprezentanta VSTK Vranov nad Topľou. Za účasti predsedu Slovenského stolnotenisového zväzu Antona Hamrana a ďalších hostí sa na turnaji zúčastnilo 45 popredných hráčov z celého Slovenska. Hralo sa na piatich stoloch dvojstupňovým systémom. Turnaj je nielen prvým turnajom v tomto roku na Slovensku, ale súčasne aj najstarším turnajom, ktorý si svoju históriu začal písať už v roku 1993 za účasti 12 účastníkov z troch oddielov okresu Rožňava.
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2024
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2024 spolu 57 zásahov, z toho 25 požiarov, 10 technických zásahov, 20 iných technických zásahov, 1 dopravnú nehodu a 1 požiarno-asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v stredu a v sobotu po 10-krát, potom v pondelok a v utorok po 9-krát, v piatok a v nedeľu po 7-krát a vo štvrtok 5-krát.
Viac...
Novoročné bábätká roku 2025 v Rimavskej Sobote a v Rožňave
Napísal(a) Bibiána Ovečková
Začiatok nového roka vždy prináša nádej na lepšiu budúcnosť. Nový život, čistú stránku a nekonečný potenciál, ktorý nový rok môže priniesť, symbolizujú aj prvé bábätká roku 2025. Snáď práve tento moment bude predzvesťou krásnych vecí, ktoré nás čakajú.
Ako informovala marketingová špecialistka siete nemocníc Penta Hospitals SK Bibiána Ovečková prvé bábätko sa v Rimavskej Sobote narodilo 1. januára 2025 o 00:10 hod. Je to dievčatko, ktoré dostalo meno Mária. "Dievčatko dostalo meno Mária a narodila sa o 00:10 hod. mamičke z obce Janice. Jej pôrodná hmotnosť je 2550 gramov a meria 47 centimetrov. Mamička aj dievčatko sú zdravé a v poriadku," potvrdila Ovečková.
Gemerská Poloma usporiada začiatkom januára 2025 už 33. ročník stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce
Napísal(a) MG od
Stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Gemerská Poloma už dlhé roky patrí medzi prvé novoročné turnaje svojho druhu na Slovensku a v sobotu 4. januára 2025 si zapíše už svoj 33. ročník. Vyplýva to z informácie uverejnenej na portáli obce gemerskapoloma.sk. Prvenstvo z 32. ročníka bude obhajovať popredný slovenský stolný tenista Alexander Valuch, štartujúci za nemecký klub TTC Bietigheim-Bissingen, ktorý na stupni víťazov tohto zápolenia stál už päťkrát. Spolu s Petrom Šeredom, ktorý je v súčasnosti stolnotenisovým trénerom slovenskej reprezentácie, sa tak stali najúspešnejšími hráčmi tohto turnaja v jeho histórii. V predchádzajúcich ročníkoch víťazili, alebo sa na ňom zúčastnili poprední stolní tenisti zo Slovenska, ale aj z Čiech.
Turnaj sa uskutoční v telocvični pri miestnej Základnej škole Petra Kellnera Hostinského od 9.30 hodiny. Jeho usporiadateľmi sú Obec Gemerská Poloma a agilný Stolnotenisový klub
Betlehemské svetlo je krásnou tradíciou, ktorá sa každoročne vracia aj na Gemer, aby priniesla pokoj a harmóniu do našich životov
Napísal(a) G Jakubecová
Betlehemské svetlo – prineste si počas Vianoc do svojej domácnosti symbol pokoja, lásky a nádeje – sa odovzdáva osobným odpálením plamienka zo sviečky na sviečku.
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Vzhľadom na situáciu na Blízkom východe sa v roku 2024 prvýkrát odpaľovalo Betlehemské svetlo z predchádzajúceho ročníka, ktoré skauti udržiavali počas celého roka. Skautky a skauti ho prevzali na medzinárodnej ekumenickej slávnosti 14. decembra 2024 vo Viedni.
"Mokrenský bosorácky jarmok" už patrí k predvianočnému koloritu obce Mokrá Lúka
Napísal(a) MG od
„Mokrenský bosorátsky jarmok“, ktorý sa každoročne organizuje v predvianočnom období, obyčajne okolo Lucie, si za krátke obdobie získal veľmi slušnú klientelu. Veru sa aj tentokrát oplatilo vedeniu obce Mokrá Lúka dodržať to, že sa každoročne na túto akciu zodpovedne pripravuje. Tento nezvyčajný kolorit, ktorý zažívajú občania tejto malej obci blízko Revúcej, zaujal nielen domácich, ale tiež obyvateľov z blízkeho, ale aj ďalekého okolia, predovšetkým Revúčanov, ktorých delí od okresného mesta do Mokrej Lúky iba pár sto metrov. V snahe udržať toto podujatie zaujímavým, pozývajú každoročne zo širokého okolia aj podnikateľov, aby svojimi výrobkami zaujali a prilákali záujemcov o ich zaujímavý artikel. Tak tomu bolo aj tohto roku . Po obci sa pohybovali nielen domáci občania, ale tiež nezvyčajné postavy z ľudových rozprávok, ale predovšetkým za bosorky prestrojené predovšetkým veselé mokrolúcke devy.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).