Jelšavskí dobrovoľní hasiči sa pracovne stretli s kolegami v Tótkomlóši. A prázdninový deň strávili s mladými hasičmi – plameniakmi na Hrebienku
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po roku sa opäť stretli v Tótkomóši v sobotu 1. marca 2025 dobrovoľní hasiči – z rumunského Nadlaku (traja členovia), zo slovenskej Jelšavy (štyria členovia) a z maďarského Tótkomlóša – na výročnej členskej schôdzi. Počas oficiálnej časti sme si vypočuli: hodnotiacu správu za uplynulé obdobie, správu o hospodárení, správu revíznej komisie, plán práce na rok 2025. Bola vykonaná voľba predsedu zboru, výboru a členov revíznej komisie.
AMFO a Výtvarné spektrum. Vyhodnotenie regionálnych talentových súťaží
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu obrazov a fotografií z regionálneho kola súťaží Výtvarné spektrum a AMFO, ktoré už mnoho rokov predstavujú dôležitú platformu pre neprofesionálnych autorov. Príďte objaviť tvorbu neprofesionálnych umelkýň a umelcov z rožňavského regiónu, ktoré/ktorí vo svojich dielach zachytili jedinečné príbehy, okamihy, emócie a osobité pohľady na svet okolo nás. Rozmanitosť vizuálnych prác odzrkadľuje pestrosť nápadov, štýlov a inšpirácií, a tým sa tvorí možnosť nielen nájsť si niečo svoje, ale aj rozšíriť si obzory. Množstvom početnejšie maľby sprevádza niekoľko fotografií.
Vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v knižných dokumentoch
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sú vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v starých tlačiach z knižnice Gemersko-malohontského múzea. Vlastnícke záznamy v knižných dokumentoch sú prameňom pre poznanie osudov každej konkrétnej knihy v spojitosti s jej majiteľmi. Môžeme povedať, že spoločným menovateľom všetkých predchádzajúcich vlastníkov starých tlačí bola ich vzdelanostná a kultúrna vyspelosť, vďaka ktorej si knihy cenili ako duchovné bohatstvo hodné uchovávania. A keďže knihy „žijú“ častokrát dlhšie ako trvá priemerný ľudský život, genéza osudov historických knižničných dokumentov v spojitosti s ich viacerými, vekmi sa meniacimi majiteľmi, je prinajmenšom zaujímavá.
Pripomíname si výročia gemerských osobností, pripadajúce na marec 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti nielen miestneho, ale aj celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na marec 2025.
História čistoty a hygieny v šľachtických sídlach
Napísal(a) Múzeum Betliar
SNM – Múzeum Betliar srdečne pozýva na špecializovanú prehliadku, ktorá vás pod názvom Hygiena modrej krvi zavedie do histórie hygieny a kúpeľňovej kultúry v šľachtických sídlach. 7. marca 2025 o 17.00 hodine v kaštieli Betliar spoločne objavíme fascinujúci vývoj sanitárnych priestorov, spoločných toaliet, nočníkov, kláštorných latrín, hygienických zvykov a technológií od staroveku až po moderné obdobie.
Výstava výtvarnej tvorby rodiny Rešovských
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.
26. ročník Týždňa slovenských knižníc prinesie pestrý program pre všetky vekové kategórie aj v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Knižnice po celom Slovensku sa aj tento rok zapoja do tradičného Týždňa slovenských knižníc, ktorý sa uskutoční od 3. – 9. marca 2025 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. V dnešnej digitálnej dobe je dôležité nezabúdať na klasické knihy, ktoré prinášajú jedinečný zážitok a hodnotu, ktorú digitálne médiá nemôžu plne nahradiť. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila bohatý program plný inšpiratívnych stretnutí, tvorivých aktivít a zaujímavých výziev, ktoré oslovia malých aj veľkých čitateľov.
Spomíname na vynikajúceho gemerského folkloristu, speváka a hudobníka Miroslava Barana
Napísal(a) Marta Mikitová
Koncom februára 2025 si pripomíname nedožité 75. výročie narodenia folkloristu, speváka ľudových piesní, hráča na kontrabas, spracovateľa ľudových piesní, pedagóga, redaktora – Miroslava Barana (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča), ktorý sa narodil na Gemeri a celý život Gemer ospevoval. Zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti slovenského folklóru, jeho originálny a jedinečný hlas v spojitosti s gemerským nárečím si podmanil celé Slovensko. Dlhé roky bol dôstojným pokračovateľom a nositeľom ľudovej kultúry Gemera na Slovensku a uctieval krásu gemerských ľudových piesní, ktoré približujú minulosť, zachovávajú kultúrny odkaz našich predkov a hovoria príbehy o živote slovenského ľudu. Venoval sa aj gemerským nárečiam a bol naozaj skutočným Gemerčanom.
Ukážky gemerských nárečí ako príspevok k Medzinárodnému dňu materinského jazyka
Napísal(a) Marta Mikitová
Medzinárodný deň materinského jazyka vyhlásila 30. generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999 a od roku 2000 si ho 21. februára pravidelne pripomína celý svet. Aj tento deň je jedinečná príležitosť pripomínať si význam, hodnotu a dôležitosť materinského jazyka a zároveň príležitosť na zvyšovanie povedomia v oblasti jazykovej kultúry, ktorej cieľom je pripomenúť, poznávať, uchovávať a rozvíjať materinské jazyky ako vzácnu súčasť svojej identity. Pripomíname si v tento deň dôležitosť vlastného jazyka, zároveň ale aj menšinových jazykov a kultúrnych čŕt malých aj väčších národov.
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 8. februára 2025 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie zástupca primátora Attila Žilka, zahraniční hostia z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku, Ladislav Jakab, ako zástupca Územnej organizácie DPO SR (ÚzO DPO SR). Primátor mesta MVDr. Milan Kolesár sa ospravedlnil zo schôdze. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. Pavlom Zapletalom, MBA bola pustená prezentácia činnosti za rok 2024.
Viac...
Po gemerskej stope, tentokrát najmä za včelárstvom, sa vo februári vydá Banícke múzeum v Rožňave spolu so Vzdelávacím centrom Včielka
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, od 10. februára 2025 začína s ďalšou sprievodnou aktivitou k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Je ňou múzejno-pedagogická aktivita určená žiakom základných škôl pod názvom Po gemerskej stope... Samotná aktivita začína komentovanou prehliadkou výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Múzejníci sa počas nej budú snažiť upriamiť pozornosť žiakov na život ľudí na Gemeri od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny, na spôsob ich obživy a na najrozšírenejšie remeslá daného obdobia.
Prednáška Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ďalšie sprievodné podujatie k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o prednášku pod názvom Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea, ktorá bude spojená s komentovanou prehliadkou výstavy. Počas nej kurátor múzea Norbert Mogyorósi podrobnejšie záujemcom predstaví vybrané zbierkové predmety múzea z fondov Militárie, Numizmatika a História 2, viažúce sa k obdobiu medzivojnovej Československej republiky a k 2. svetovej vojne.
Gemerská svadba vo fašiangovom období
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, bude počas fašiangov skutočne veselo. Dôkazom toho je blížiace sa podujatie pod názvom Gemerská svadba vo fašiangovom období. Pôjde o aktivitu pre žiakov základných škôl, ktorá bude prebiehať počas celého mesiaca. „Kedysi vo fašiangovom období sa konalo najviac svadieb na dedinách. Preto aj naše múzeum v tomto roku pripravilo na fašiangové obdobie ukážku tradičných svadieb inšpirovanou svadbou z Rejdovej. Deti sa môžu nielen oboznámiť so svadobnými zvykmi, ale aj vychutnať si ozajstnú svadobnú náladu so živou hudbou,“ uviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.
Keramické a sklenené nálezy ako predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Alexander Botoš
Počas výstavby obchodného centra RS park (na mieste bývalej mestskej tržnice), na Ulici. B. Bartóka v Rimavskej Sobote v roku 2011, bol zistený objekt s kamenným plášťom tvorenými lícovanými lomovými kameňmi, ktoré boli spájané jemnozrnným ílom. Pôdorys objektu bol štvorhranný o rozmeroch 1,40 x 1,20m, dno objektu bolo zistené v hĺbke 2,55 m od súčasnej úrovne terénu. Odkrytý objekt slúžil pravdepodobne ako šachta na uskladňovanie potravín – ľadnica, ľadovňa.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-