Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná
Napísal(a) I. Garan
Dobrovoľný hasičský zbor Mesta Dobšiná už 150 rokov plní tie najušľachtilejšie ciele. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku občanov mesta pri požiaroch a živelných pohromách.
Dobrovoľný hasičský spolok Mesta Dobšiná bol založený zakladajúcim zhromaždením v budove Mestskej radnice dňa 30. mája 1875. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 13. júna 1875. Mesto Dobšiná patrilo k prvej tridsiatke obcí so založenými hasičskými zbormi. Do konca roka 1875 mala hasičská jednotka 135 členov, 10 prastarých striekačiek a jednu štvorkolesovú hasičskú striekačku s potrebnou výzbrojou, ktorá bola zakúpená z verejnej zbierky. V roku 1877 nasledovala ďalšia zbierka. Z tejto zbierky bola zakúpená druhá hasičská striekačka. V rokoch 1879 – 1880 bola postavená hasičská zbrojnica a skladisko.
Gemersko – malohontské múzeum sa dňoch 13. a 15. júna 2025 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2025 sa tradične pripája aj Gemersko – malohontské múzeum. Múzeum dňa 13. júna 2025 o 10:00 hod. pre školské skupiny a dňa 15. júna 2025 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
V Revúcej ocenili detskú výtvarnú súťaž Aj zvieratká potrebujú hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej vyhlásila v školskom roku 2024/2025 výtvarnú súťaž pod názvom „Aj zvieratká potrebujú hasičov“. Boli odovzdané výtvarné práce vo všetkých troch kategóriách. Na prelome mája a júna t.r. sme sa vybrali do všetkých organizácií, ktoré nám zaslali výtvarné práce, aby sme ocenili všetky deti diplomom a magnetkou s názvom „Hasičská výtvarná súťaž“.
Dňa 29. mája 2025 sme zavítali:
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. Pred niekoľkými týždňami, v máji roku 2025, sa náš zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát srny lesnej (Capreolus capreolus), jedného z najznámejších druhov cicavcov žijúcich v našom regióne a na Slovensku vôbec. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2024), ktorému aj touto cestou ďakujeme. V roku 2025 je predmetom mesiaca jún.
Srna lesná je rozšírená vo väčšine Európy, chýba v Írsku, na Islande a stredomorských ostrovoch. Nájdeme ju aj na väčšine územia Slovenska do nadmorskej výšky 1500 m n. m. Obľubuje teplé listnaté lesy, veľmi vysokú populačnú hustotu dosahuje aj v malých poľných lesíkoch a rozptýlenej zeleni v poľnohospodárskej krajine.
Plameniaci súťažili na mestskom futbalovom ihrisku v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali dňa 31. 05. 2025 územné kolo letného zrazu hry Plameň na mestskom futbalovom ihrisku. Súťaže sa zúčastnilo jedno dievčenské a 4 chlapčenské kolektívy. Kolektív dievčat sme spojili s deťmí, ktoré sa už nezmestili do 10 – členných kolektívov jednotlivých DHZ-tiek.
Súťažilo sa v štafete 400 m a v požiarnom útoku CTIF. V každej disciplíne mali deti 2 pokusy. Výsledok vznikol sčítaním lepších časov získaných splnením disciplín a daných koeficientov.
Výsledky:
- chlapci:
Gemersko-malohontské múzeum a Vydavateľstvo BRAK v Rimavskej Sobote organizujú dňa 3. júna 2025 prezentáciu knihy autorky PhDr. Oľgy Bodorovej s názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. Besedu vedie František Malík, vydavateľ knihy.
Kniha je autentickou výpoveďou maďarskej židovky Kornélie Wirtschafterovej, rodenej Ungárovej. Narodila sa v roku 1926 v Tornali, na juhu dnešného Slovenska. V tomto meste žila spolu s rodičmi a bratom Zoltánom do leta roku 1938, potom sa rodina kvôli jej štúdiu na gymnáziu presťahovala do Rimavskej Soboty. Brat plánoval študovať medicínu, no protižidovské zákony mu v tom zabránili.
Stretli sa v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. Červenáková
Milovníci kníh a dobrého čítania sa opäť zišli Obecnej knižnici v Gemerskej Polome dňa 21. mája 2025. I keď sa knižnica nachádza na poschodí obecného úradu, prišli aj staré a prastaré mamky s vnučkami a pravnučkami. Prišli aj dôchodkyne, pre ktoré sú schody vedúce do knižnice prekážkou, ale tie ich neodradili. Zavítali aj mamičky a oteckovia, ktorí priviedli svoje školopovinné ratolesti. Ako každý rok, aj tohto prišli čitateľky, ktoré sú zároveň členkami Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome. Bez týchto žien si to už nevieme predstaviť, pretože tieto ženy milujú knihy a ich príbehy v nich. Medzi nami pribudli aj nové tváre, ktoré po rokoch znova objavili oddych a relax s knihou v ruke. Zavítali medzi nás aj poslanci obecného zastupiteľstva v obci, ktorí sa pravidelne a aktívne zúčastňujú týchto akcií.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na jún 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na jún 2025.
Úspešne ukončili základné školenie členov hasičských jednotiek
Napísal(a) M. Terrai
V dňoch 17. – 18.5., 24. – 25.5.2025, sa uskutočnilo školenie členov hasičských jednotiek DHZO v okrese Rožňava, konkrétne v obci Pača. Skúšku spolu absolvovalo 34 nových vyškolených členov, ktorých už právoplatne, na základe získaného potrebného potvrdenia, môžu na obciach zaradiť do svojich radov DHZO.
Toto školenie realizovala Územná organizácia DPO SR Rožňava, za pomoci Odbornej školy DPO SR v Martine. Ďakujeme. Všetci frekventanti absolvovali predpísaných 40 hodín výučby.
V prvý deň školenia všetci napäto pozerali a nevedeli, čo od školenia očakávať, ako majú reagovať, a samozrejme sa vzájomne spoznávali. No po chvíľke už aj atmosféra školenia bola výborná, nakoľko lektor mjr. Ing. Boris Brciak, je zároveň aj príslušník OR HaZZ Kežmarok, ktorý ihneď začal vysvetľovanie a viedol odbornú debatu.
Hasičskú kvapku krvi zorganizovali na Hasičskej stanici v Revúcej
Napísal(a) G. Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR v Poprade zorganizovali dňa 26. mája 2025 Hasičskú kvapku krvi na Hasičskej stanici v Revúcej.
Tejto kvapky krvi sa spolu zúčastnilo 44 darcov, 5 darcov bolo vyradených a bolo odobratých 16,8 litra krvi. Z celkového počtu zúčastnených bolo 6 príslušníkov z OR HaZZ a dobrovoľní hasiči z Držkoviec, Jelšavy, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa a Valíc.
Toto krásne podujatie ukázalo, že je medzi nami mnoho ľudí, ktorí chcú pomôcť iným. Ďakujeme všetkým, ktorí darovali najcennejšiu tekutinu – krv.
Viac...
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník zorganizovali dňa 24. 05. 2025 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca. Skoro ráno sa do Lubeníka začali schádzať dobrovoľní hasiči z revúckeho okresu, aby si zmerali sily v previerkach pripravenosti.
Deň začal nástupom, kde po hymne a hlásení prítomných privítal generálny inšpektor Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici, tajomník ÚzO DPO v Revúcej, ktorý privítal starostu obce Lubeník Milana Pavka, plk. Mgr. Jozefa Mikudu, a všetkých prítomných hasičov a hasičky. Potom sa k prítomným prihovoril starosta obce Milan Pavko, ktorý vyzdvihol prácu dobrovoľných hasičov vo svojich obciach.
Na Hrádku pri Jelšave oceňovali hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtok 22. mája 2025 bol slávnostným dňom pre hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja. V popoludňajších hodinách začali prichádzať do Hotela Hrádok neďaleko Jelšavy profesionálni, ale aj dobrovoľní hasiči na slávnostné podujatie pri príležitosti osláv dňa svätého Floriána – patróna hasičov, na oceňovanie príslušníkov Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici a členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR Banskobystrického samosprávneho kraja.
Úvod patril hláseniu a hymne, predstaveniu hostí, ich príhovorom, prezentácii zásahovej činnosti.
Program pokračoval povyšovaním a oceňovaním medailami príslušníkov KR HaZZ v Banskej Bystrici, za prácu v službe pre obyvateľov, aby uchránili životy a majetok. Po tejto časti oceňovania mali kultúrny vstup absolventi Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Revúcej. Po tomto programe sme sa posunuli k oceňovaniu dobrovoľných hasičov. Boli odovzdané nasledovné ocenenia:
Týždeň detí v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok plánuje oslavovať sviatok všetkých detí počas celého týždňa. Žiaci 1. stupňa základných škôl budú mať možnosť nielen získavať nové vedomosti, ale sa aj zahrajú a v tvorivej dielni popustia uzdu svojej fantázie.
Aktivita začne komentovanou prehliadkou atraktívnej fotografickej výstavy Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Žiaci nielenže spoznajú množstvo hradov a zámkov nachádzajúcich sa na Slovensku, ale múzejníci im aj vyrozprávajú viaceré povesti a legendy, ktoré sa o nich uchovali. Druhá polovica aktivity nebude o nič menej pre deti zaujímavá. V tvorivej dielni si vyrobia zástavky a nimi si na mape Slovenska budú vyznačovať hrady a zámky, ktoré ich najviac očarili.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave rozšírila knižničný fond vďaka projektu Čítanie je dobrý nápad
Napísal(a) T. Bachňáková
Vďaka podpore z projektu Čítanie je dobrý nápad sa Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja, podarilo rozšíriť knižničný fond o 1177 knižničných jednotiek pre čitateľov všetkých vekových kategórií. Väčšinu z nich zakúpili po jednom exemplári. Prípravná fáza projektu prebiehala od marca do júna 2024 a zameriavala sa nielen na výber kvalitnej literatúry, ale aj na efektívne hospodárenie s prostriedkami.
„Zvláštnu pozornosť sme venovali deťom a mládeži, najmä žiakom druhého stupňa základných škôl, ktorých chceme aj prostredníctvom atraktívnych noviniek motivovať k čítaniu. Knižničné jednotky sme zakúpili priamo od vydavateľstiev, z online kníhkupectiev a podporili sme aj miestne kníhkupectvo. Vo väčšine prípadov sme získali výrazné rabaty v rozpätí 10 až 50 %, vďaka čomu sme mohli obstarať väčšie množstvo titulov. Využili sme tiež výpredaje, kde sa niektoré knihy podarilo zakúpiť so zľavou až do výšky 90 %,“ uviedla pracovníčka úseku doplňovania a spracovania knižničných fondov Tímea Bagačková Zollerová.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-