Na Hrádku zorganizovali detskú prekážkovú súťaž Magnezitársky tvrďas
Napísal(a) G. Jakubecová
Občianske združenie Vyšší level z Revúcej a SMZ, a. s. Jelšava zorganizovali v nedeľu 31. augusta 2025 detskú prekážkovú súťaž Magnezitársky tvrďas v rekreačnom areáli Hrádok.
Rodičia svoje deti prihlasovali do súťaže vopred – zaevidovalo sa cca 130 detí. Nie všetky zaevidované deti sa zúčastnili tejto prekážkovej súťaže. Deti boli zaradené do troch vekových kategórií, súťažili zvlášť chlapci a zvlášť dievčatá.
Aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy pripravili pre deti niekoľko stanovíšť, kde sa deti „zapotili“, ale aj získali zručnosti a prekonávali aj strach pri niektorých prekážkach – napríklad preliezanie cez rebrík vysoký 2 m, prechod v tuneli plný peny, prebrodenie sa v blate a vo vode.
Po vyhodnotení súťaže prišiel záver dňa a deti sa vyšantili v hasičskej pene. Bol to príjemne strávený deň, príjemné ukončenie letných prázdnin.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na september 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na september 2025.
Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave dvojdňovým podujatím
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Tohtoročný Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, veľkým dvojdňovým podujatím. Tentoraz bohatý program osláv bude určený najmä stredoškolským a vysokoškolským študentom nielen zo Slovenska ale aj zo susedného Maďarska. Mladí účastníci podujatia budú mať možnosť spoznávať spoločnú banícku históriu a následne rozvíjať a obohatiť kultúrny dialóg oboch národov.
Program podujatia začne v areáli Zážitkového centra Sentinel a to vzájomným predstavením organizácií zapojených do partnerstva projektu Deň baníkov – Bányásznap (reg. č. HUSK/SPF/2401/3.2/071). Následne sa účastníci podujatia v slávnostnom sprievode s dychovou hudbou pri SMZ a. s. Jelšava presunú k
Príjemne strávené chvíle vo výcvikovom tábore pre hasičský dorast Banskobystrického kraja v Muráni
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO SR), Krajská organizácia (KO) DPO SR v Banskej Bystrici a Územná organizácia ÚzO DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 22. – 24. 08. 2025 v Muráni výcvikový tábor pre hasičský dorast Banskobystrického kraja. Tábor bol určený pre hasičský dorast vo veku 15 – 18 rokov za finančnej podpory Ministerstva vnútra SR a DPO SR. Dopravu dorastencov si zabezpečoval každý Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) sám. Do tábora sa prihlásili dorastenci z DHZ: Heľpa – okres Brezno, Brusno a Strelníky – okres Banská Bystrica, Muráň, Nandraž, Jelšava – okres Revúca.
Žiaľ, do tohto tábora sa prihlásilo málo DHZ so svojimi dorastencami, prvý deň neprialo ani počasie, napriek tomu sa podarilo tábor zrealizovať, myslím si, že v príjemnej atmosfére.
Tajomstvá hradov a zámkov v rožňavskej Galérii Baníckeho múzea pre prázdninujúce deti
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva prázdninujúce deti do galérie aj počas augusta. Pripravilo pre ne podujatie prepojené s fotografickou výstavou Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť aj mladí východniari spoznávať hrady a zámky na Slovensku zábavnou formou a čaká ich aj tvorivá dielňa.
Na úvod aktivity sa deti spolu s múzejníkmi porozprávajú o hlavných úlohách, ktoré hrady a zámky v minulosti plnili aj o dôvodoch ich vzniku. Najlepšie si ich zapamätajú vďaka povestiam a legendám, ktoré ich sprevádzajú.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na august 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na august 2025.
Tábor mladých hasičov z Jelšavy na výlete v Slovenskom raji
Napísal(a) G. Jakubecová
Pred pár dňami skončil hasičský tábor (07. 07. – 11. 07.) organizovaný DHZ Jelšava, počas ktorého nám neprialo veľmi počasie, nemohli sme zrealizovať výlet na Dedinky, tak sme sa dohodli, že pôjdeme ešte na výlet. Nadišla streda, 23. júla 2025, a vybrali sme sa s 9 deťmi, ktoré absolvovali hasičský tábor, na odložený výlet na Dedinky. Prvá cesta viedla do Rožňavy, kde sme navštívili Banícke múzeum, ďakujeme za príjemný výklad a umožnenie vstupu aj skôr, ako sú otváracie hodiny. Po prehliadke baníckej časti, sme sa presunuli na Dedinky, kde nás čakalo príjemné, teplé počasie. Pri jazere deti kŕmili kačky, ryby, namočili si nohy do celkom príjemnej vody. Presunuli sme sa na obed – na bryndzové halušky. Občerstvenie bolo treba vychodiť, tak sme sa presunuli na vlakovú stanicu na Dedinkách, kde sa deti tešili na príchod vláčika a na cestu na Červenú Skalu plnú tunelov. Bol to veľký zážitok pre všetky deti. Po radosti z cesty vláčikom prišlo sklamanie z toho, že sme nestihli autobus na ďalšiu cestu domov. Bolo potrebné prečkať hodinu na Červenej Skale, kým príde ďalší spoj. Čas uplynul celkom rýchlo, deti si našli zábavu rôznymi hrami. Trocha neskôr, ale to s väčšími zážitkami sme sa vrátili domov do Jelšavy, deň sme ukončili dobrou jelšavskou zmrzlinou. Ďakujem deťom, za to, že boli pozorné a užívali si príjemný deň, rodičom, že nám ich zverili. Budeme sa tešiť na ďalšie spoločne strávené chvíle.
"A takto vieme, v prípade potreby, využiť naše sily a prostriedky" - z taktického cvičenia DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) M. Terrai
V dňoch dvanásteho (deň, noc) a trinásteho júla 2025, sme si odskúšali, ako dobrovoľní hasiči povolaní na pátranie (iné práce, mimo našich), v prípade pádu lietadla v časti Planiny Koniar, v Národnom parku Slovenský kras, cez obec Gemerská Hôrka. K miestu zásahu sme sa dostali cez poľné cesty, strmé stúpanie v lese, na lúku, kde už po padnutí lietadle ostali iba trosky a nezvestní pasažieri, a posádka pilotov lietadla. Okamžite po vyhlásení a povolaní operačným dôstojníkom, všetky jednotky DHZO, vyrazili do výjazdu. Po pridelení a usmernení veliteľom zásahu v mieste zásahu, všetci povolaní hasiči vedeli čo majú robiť. Vyrazili na jednotlivé pátracie miesta a vykonávali potrebné práce, v rámci svojich možností.
V krátkom čase, sa podarilo vypátrať všetkých preživších. Zraneným poskytli prvú zdravotnú pomoc, previezli do zhromaždiska, a ďalej asistovali podľa pokynu veliteľa zásahu. Našla sa aj osoba, ktorá už nejavila žiadne známky života. Miesto pri nájdenej zabezpečili a prenechali na obhliadajúce zložky. Naše pátranie, nakoľko sa nepodarilo nájsť ešte všetkých nahlásených pasažierov posádky, pokračovalo sa v pátraní v nočných hodinách, a ďalší nasledujúci deň.
V Jelšave zorganizovali denný tábor mladých hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 7. – 11. 07. 2025 denný hasičský tábor. Tábora sa zúčastnilo striedavo od 10 do 13 detí, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov Plameň, ale aj také, ktoré ho nenavštevujú, ale snáď sa nám podarilo vzbudiť v nich záujem o hasičstvo.
V pondelok 7. júla dvanásť detí s dospelými hasičmi zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Rožňave, kde nás privítal Martin Bednár člen DHZ v Rožňave, porozprával deťom o histórii zboru, o ich činnosti, poukazoval deťom hasičskú techniku – IVECO DAILY. Po návšteve u dobrovoľných hasičov sme neplánovane zavítali do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kde nám pracovníčky ukázali detské oddelenie. Deti si mohli prezrieť a začítať sa do kníh, zahrali si divadielko. Na záver sme navštívili poučnú záhradu knižnice. Počas obeda v Pizzerii U Micia v Rožňave, kde sme si pochutnali na skvelej pizzi, náš naplánovaný program ukončila búrka. Plánovaný výlet na Dedinky budeme realizovať na prelome júla a augusta.
V Baníckom múzeu otvorili už ôsmy ročník letného múzejného tábora
Napísal(a) E. Hermeli Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 7. júla spustilo ôsmy ročník letného múzejného tábora pre prázdninujúce deti. Tohtoročnou ústrednou témou tábora bude prepojenie histórie a prírody.
Deti budú spoznávať slovenské hrady a zámky a zoznámia sa aj s množstvom legiend a povestí, ktoré sa o nich dochovali. K tomu im poslúži najmä fotografická výstava Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Deti však vyrazia aj do terénu, múzejní pedagógovia pre nich pripravili celodenný výlet na Fiľakovský hrad.
Viac...
Nálezy laténskej grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu – Predmet mesiaca júl
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológii predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti, odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
Na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie od Radky a Mariána
Napísal(a) G. Jakubecová
Pred pár týždňami sme na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie, v ktorom nám dobrovoľní hasiči z Jelšavy dávajú na známosť:
Končí sa krásne a vznešené „ja“,
začína prosté, ale o to krajšie „my“.
Radka Ormisová a Marian Gacko
všetkým na vedomie dali,
že slobody sa vzdali, že chcú spolu šťastne žiť
a svoju lásku manželstvom spečatiť
28. 06. 25 v obradnej sieni v Revúcej.
Spišský umelec Martin Kacvinský a jeho NeMiestne maľby v Rožňave
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Galériou umelcov Spiša ‒ kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, uvádzajú od 3. júla do 24 októbra reprízu profilovej výstavy Martina Kacvinského pod názvom NeMiestne maľby. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša. Martin Kacvinský je spišský umelec, ktorého dielo koncepčne a výrazovo presahuje regionálny rámec: vo svojej tvorbe sa zaoberá kritikou jednotlivca a spoločnosti. Zároveň sú jeho maľby istým spôsobom „nemiestne“: nebojí sa pracovať s témami, ktoré môžu byť v lokálnom kontexte provokatívne.
Riaditeľka Galérie umelcov Spiša, Lucia Benická uvádza: „Galéria umelcov Spiša pripravuje kvalitné profilové a tematické projekty, ktoré vďaka súčinnosti s inými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja nekončia iba na Spiši. S Baníckym múzeom v Rožňave máme niekoľkoročnú spoluprácu: v roku 2022 sme uvádzali profilovú výstavu sochára Štefana Kubíka, toto leto uvádzame na Gemeri spišského maliara Martina Kacvinského. Výstavná „recyklácia“ má pre nás mimoriadny význam prezentovať aj mimo región odbornú, výskumnú, prezentačnú a zbierkotvornú činnosť, keďže na výstave uvádzame aj diela z našej zbierky.“
Čriepky z aktivít dobrovoľných hasičov - stavanie májov v Jelšave a v Koceľovciach
Napísal(a) Jakubecová + Terrai
Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 6. – 8 - júna 2025 Dni mesta Jelšava. Hlavným dňom bola sobota 7. júna, kedy boli aj jelšavskí hasiči súčasťou programu.
Program v sobotu ráno začal „stavaním mája“, ktorý sa tradične stavia na Turice po celom Gemeri. Deti zo za základnej školy počas krátkeho programu ozdobili „máj“ a dobrovoľní hasiči ho postavili na určené miesto pri mestskom múzeu.
Počas celého dňa vykonávali aj požiarno asistenčnú hliadku počas programu a varení gemerských guliek na nádvorí kaštieľa Coburgovcov. Okolo obeda pre deti pripravili hasičskú penu pred rímsko-katolíckym kostolom. Bolo to príjemné osvieženie počas teplého dňa.
G. Jakubecová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.