V Slavošovciach bola hasičská Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže
Napísal(a) G.Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava prijal v sobotu 27. 08. 2022 pozvanie do Slavošoviec na Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže. Súťaž prebiehala na miestnom futbalovom ihrisku. Súťažné družstvá tvorili štyria členovia DHZO, ktoré museli byť ustrojené v zásahových odevoch, UBO PSII, resp. BOSSMAN, obuvi a prilbou. Po nástupe bola povolená úľava pre súťažné družstvá, nemuseli použiť zásahový kabát ani rukavice. Bolo povolené použiť náradie, ktoré sú dané v IVECO DAILY CAS 15 1. – 3. generácie, sériovo dodané čerpadlo.
Bola to prvá súťaž tohto druhu, ktorej sa DHZM Jelšava zúčastnil. Umiestnili sme sa na 4. mieste z 10 prítomných družstiev. Získali sme cenu za Profesionálne vykonaný požiarny útok. Ďakujeme za pozvanie a za možnosť načerpať skúsenosti. Bolo to príjemne strávené predpoludnie.
Michal Krause – Pestrou přírodou * Každá fotka je jeden príbeh
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila pre širokú verejnosť výstavu fotografií pod názvom „Pestrou přírodou“, ktorej autor Michal Krause pochádza z Čiech.
Michal Krause od mala miluje prírodu a zvieratá. Fotografii sa venuje dlhé roky. Úspešné podnikanie v oblasti internetu opustil v roku 2015. Láska k prírode a fotografovanie sa prepojili a dnes sa venuje hlavne wildlife fotografii, kvôli ktorej navštívil štyri kontinenty a množstvo biotopov od hôr cez severské pláne, lesy mierneho pásma až po tropické dažďové pralesy.
Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Venované 140. výročiu založenia múzea
Napísal(a) A. Botoš
Rimavská Sobota 30.8.2022 – Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri príležitosti svojho významného jubilea pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 8. septembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod., v rámci ktorej je pripravený sprievodný program – koncert súboru historickej hudby Ensemble Thesaurus Musicum, kurátorský výklad k výstave a slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 140. výročia založenia múzea. 140 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea verejnosti predstaví PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea. Vstup na vernisáž výstavy je voľný. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a potrvá do 31. marca 2023.

Posledný víkend v auguste už pravidelne v Jelšave patrí Kaštieľnym dňom. Tento rok nebola výnimka a Kaštieľny deň sa tento rok organizoval len jeden deň a to v sobotu 27. 08. 2022 s množstvom sprievodných podujatí. Na tomto dni nechýbali ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí sa zapojili aktívne do sprievodných aktivít.
Úvod patril spomienkovému kladeniu vencov k pomníku pri príležitosti 78. výročia SNP, ktorého sa zúčastnili prítomní hasiči. Po spomienke už ku hasičom prichádzali deti na autíčka a na striekanie na horiaci hotel. Tieto atrakcie si deti vyskúšali až do zatmenia. Dvaja hasiči – Zdenko Javorčík st. a Martin Stehlo – sa prihlásili do súťaže v štiepaní dreva a skončili na 2. mieste.
Počas celého podujatia bola zabezpečená požiarno asistenčná hliadka.
Dobrovoľní hasiči potešili deti v okrese Revúca aj v auguste
Napísal(a) G. Jakubecová
Prázdniny sú ešte v plnom prúde a dobrovoľní hasiči aj v auguste potešili deti v okrese Revúca.
Komunitné centrum v Jelšava dňa 10. augusta 2022 pripravilo pre obyvateľov mesta podujatie pod názvom Pripomenutie si rómskej kultúry v mestskom parku. Ani na tomto podujatí nesmeli chýbať jelšavskí hasiči. Okrem celodennej požiarno-asistenčnej hliadky uzavreli tento deň hasičskou penou.
Ďalej boli oslovení starostom obce Rumince, kde zavítali dňa 20. augusta 2022 a spoločne s hasičmi z Gemerskej Vsi potešili deti penou.
V tento istý deň mali v obci Chyžné Dni obce, kde nemohli chýbať opäť jelšavskí hasiči.

Komorný koncert v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Koceľovciach organizuje v sobotu 27. augusta 2022 o 17:00 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V podaní profesionálnych umelcov - Júlie Burášovej (flauta) a Tomáša Labanca (klavír) zaznejú diela A. Vivaldiho, Ch. W. Glucka a ďalších autorov.
Koncertu predchádza prehliadka kostola (od 16:30) a odborný výklad k vzácnym stredovekým nástenným maľbám, ktoré nedávno získali značku Európske dedičstvo (European Heritage Label). Za občianske združenie Gotická cesta bude fresky, ale aj aktivity združenia prezentovať Peter Palgut.
Reštaurovanie olejomaľby Františka Jozefa I. z roku 1896
Napísal(a) J. Aláč
V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizovalo reštaurovanie veľkorozmerného závesného obrazu (260 x 145 cm), ktorý zobrazuje celofigurálny portrét rakúsko-uhorského panovníka Františka Jozefa I. z roku 1896, od autora Lajosa Ábrányiho (*1849 – †1901), ktorý študoval na umeleckých akadémiách v Mníchove a Paríži a pôsobil v Budapešti, ale predovšetkým v Nyíregyháze. Reprezentatívny portrét cisára vznikol v roku 1896, v období mileniálnych osláv Uhorska. Obraz bol pôvodne, spolu so svojím rovnako veľkým pandantom – portrétom cisárovnej Alžbety – umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote. Reštaurovanie portrétu cisárovnej Alžbety Bavorskej (známejšej ako Sisi) z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v roku 2019.
Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoje zbierky o diela maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967)
Napísal(a) J. Aláč
V roku 2022 Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoj zbierkový fond o dve diela významného maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967), rodáka z Rimavskej Soboty. Zbierkový fond umenia sa rozrástol o olejomaľbu na plátne „Krásna Hôrka“, ktorá vznikla niekedy v rozmedzí rokov 1920 až 1945 (rozmery: 60 x 70 cm) a olejomaľbu na sololite „Les“ z roku 1951 (rozmery: 31 x 37 cm). Akvizíciu týchto diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2021).
Eugen Makovits študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti spolu s Mikulášom Galandom a Edmundom Gwerkom. Absolvoval niekoľko študijných ciest a po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote. Bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta a vyhľadávaným umelcom. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu.
Reštaurovanie unikátnych portrétov na pergamene z obdobia okolo roku 1800
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 – V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum komplexne zreštaurovalo dve výtvarné diela zo zbierkového fondu výtvarného umenia: Portrét lekára Jánosa Tóth Pápaiho (1752 ? – 1831 ?) a Portrét jeho manželky. Diela sú unikátne tým, že sú vytvorené technikou pastelu na pergamene. Výskyt výtvarných diel vytvorených touto technikou je na Slovensku veľmi ojedinelý, a preto je dvojica portrétov od neznámeho autora považovaná za mimoriadne vzácnu.
Okrem umeleckej hodnoty je zaujímavá aj ich historická hodnota, keďže ide o významného chirurga a očného lekára, ktorý pôsobil v Gemeri-Malohonte od konca 18. storočia. Nemáme presné údaje o tom, kde a kedy sa János Tóth Pápai narodil, s určitosťou však vieme, že v roku 1793 pôsobil ako chirurg širkovského obvodu. Pravdepodobne už v tom čase sa zaoberal aj liečením očných chorôb, nielen v Gemeri-Malohonte, ale aj v susedných župách. Nevieme ani kedy sa prisťahoval do Rimavskej Soboty, avšak v roku 1806 tu už žil.
Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoje odborné činnosti prostredníctvom vybavenia fotografického pracoviska
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 - Vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia z roku 2021 Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 2021 a 2022 postupne vybavilo svoje fotografické pracovisko tromi zostavami fotovybavenia. Vďaka tomu múzeum výrazne skvalitnilo fotografickú dokumentáciu zbierkových predmetov pre ich odborné spracovanie a dokumentáciu, ale i fotografovanie pre propagačné, publikačné a vedecko-výskumné výstupy.
„Každá zo zostáv je určená pre iný typ, presnejšie veľkosť zbierkových predmetov. Od najmenších zbierkových predmetov ako mince, medaily, alebo fragmenty archeologických nálezov fotografovaných v produktovom svetelnom boxe, cez stredne veľké zbierkové predmety ako keramika, výrobky zo skla, či odevy, alebo textil... až po rozmerné zbierkové predmety ako poľnohospodárske náradie, alebo prvky vybavenia interiéru obydlí, nábytok a podobne,“ konkretizoval Ján Aláč, vedúci Dokumentačného oddelenia a správy zbierok.
Viac...
AJ tohto roku získala múzejná knižnica v Rimavskej Sobote dotáciu na nákup literatúry
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 – Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia na akvizíciu odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry z Gemera-Malohontu, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea. Literatúra je dostupná zdarma širokej čitateľskej verejnosti.
Vďaka finančnému príspevku čitatelia môžu študovať napríklad osem doposiaľ vydaných zväzkov Encyclopaedie Beliany, Encyklopediu kachlů... gotiky a renesance, Encyklopediu pravěkých pokladů..., knižné tituly z histórie: Az átmenet bizonytalansága : Az 1918/1919-es impériumváltás Pozsonytól Kassáig, Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Pozvanie na prvé stretnutie literárneho klubu Nové LITOKRUHY
Napísal(a) T. Bachňáková
OSLAVY 100. VÝROČIA ZALOŽENIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY AJ ZA ÚČASTI GEMERČANOV
Napísal(a) G. Jakubecová
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou, ktorá zasahovala pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže sa zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou a tlmičmi.
Po zániku starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Dobrovoľné alebo obecné hasičské zbory sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.
Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. Hlaváčová
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Oľga Textorisová – 85. výročie úmrtia
4. jún - Oľga Textorisová (23.11.1880 Revúca – 4.6.1938 Blatnica, okr. Martin) – spisovateľka, učiteľka.
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Štiavnici a Prešove. Učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Svoje novely uverejňovala v časopise Dennica, z ktorých pre poznanie života slovenskej inteligencie sú dokumentárne cenné prózy Z brehov Mútňanky a Fijalôčky, tu uverejňovala aj svoje básnické prvotiny. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Počas pobytu v Blatnici pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová. Účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Jozef Várady – 15. výročie úmrtia
4. jún - Jozef Várady (17.3.1939, Silica okr. Rožňava – 4.6.2008 Silica) – vedecký pracovník v oblasti veterinárnej fyziológie..
Po maturite na gymnáziu v Rožňave v roku 1957 študoval na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. Po roku 1963 pracovník Vysokej školy veterinárskej, Ústavu experimentálnej biológie SAV, Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Od roku 1987 na Univerzite veterinárskeho lekárstva zastával funkciu vedúceho katedry normálnej a patologickej fyziológie, kde sa v roku 1988 stal profesorom. Vo vedecko-výskumnej práci sa venoval dusíkovému metabolizmu prežúvavcov, výmennému procesu dusíkatých látok, významu endogénneho dusíka a jeho kolobehu u prežúvavcov. Bol autorom a spoluautorom viac než 190 publikovaných prác doma i v zahraničí. Zúčastnil sa viacerých medzinárodných programov, absolvoval mnohé študijné pobyty v zahraničí. Zabezpečoval vedecko-výskumnú a výchovno-vzdelávaciu činnosť aj pre prírodovedcov a poľnohospodárov. Ako uznávaný pedagóg bol členom celého radu vedeckých a odborných komisií. -MM-
Karla Brocková – 120. výročie narodenia
8. jún - Karla Brocková (8.6.1903 Revúca – 23.9.1982 Banská Bystrica) – pedagogička.
Študovala v Dobšinej a v Revúcej, na učiteľskom ústave v Lučenci a na UK v Bratislave. Potom učila v Gemerskej Polome, v r. 1919-31 v Revúcej a Rimavskej Sobote. Od roku 1931 pôsobila v Banskej Bystrici, na Učiteľskom ústave, na Krajskom pedagogickom ústave, 1954-1973 vyučovala externe na Pedagogickej fakulte. Propagovala pokrokové pedagogické metódy v pracovnom vyučovaní a spojenie školy so životom, zaslúžila sa o uplatňovanie zásad jednotnej školy. Autorka metodických príručiek a učebnice slovenského jazyka pre základné školy. Pedagogické a literárne články uverejňovala v časopisoch Naša škola, Komenský, Živena a i. Účastníčka protifašistického odboja a SNP. -MM-
Július Koššuth – 70. výročie úmrtia
11. jún - Július Koššuth (28.12.1882 Betliar – 11.6.1953 Betliar) – zakladateľ poisťovacieho spolku, kantor, zámočník.
Vyučil sa za zámočníka, neskôr odišiel do Ameriky. Po návrate prevzal po otcovi kantorstvo, ktoré vykonával do roku 1947, zaujímal sa aj o ochotnícke divadlo. V roku 1928 sa zaslúžil o založenie Pohrebného podporného združenia v Betliari a bol jeho prvým tajomníkom a mimoriadne aktívnym funkcionárom. V krátkom čase boli na Gemeri založené viaceré odbočky. V roku 1930 vzniklo v Betliari Ústredie a odbočky sa zakladali po celom Slovensku. Cieľom a programom združenia bolo „vzájomné podporovanie sa členov v prípade úmrtia a postaranie sa o slušný pohreb zosnulého“. Toto poslanie si združenie so sídlom v Betliari zachovalo dodnes a s vyše 200 odbočkami je najstaršou poisťovacou inštitúciou s celoslovenskou pôsobnosťou. 24.5.2008 sa v Betliari pri príležitosti 80. výročia založenia spolku konalo slávnostné zasadnutie Ústredného výboru PPZ na Slovensku a účastníci si spomienkou a položením vencov k pamätnej tabuli, osadenej na jeho rodnom dome v roku 1996, uctili pamiatku svojho zakladateľa. (Zdroj foto: archív JPP). -MM-
Ondrej Mikloda – 95. výročie narodenia
15. jún - Ondrej Mikloda (15.6.1928 Ratková – 8.9.2000 Bratislava) – regionalista, pracovník v zahraničnom obchode.
Navštevoval meštiansku školu v rodisku, študoval na Drevárskej fakulte Vysokej školy drevárskej a lesníckej v Košiciach a vo Zvolene a odbor zahraničný obchod na Vysokej škole politickej v Prahe. Potom nastúpil do podniku zahraničného obchodu Ligna v Prahe. V roku 1969 sa presťahoval do Bratislavy, kde pomáhal zakladať podnik zahraničného obchodu Drevounia, v ktorom sa stal v roku 1974 generálnym riaditeľom. Bol obchodným pridelencom na veľvyslanectve v Belehrade. Potom nastúpil ako námestník riaditeľa do podniku zahraničného obchodu Kerametal, kde zotrval do dôchodku. Napísal a zostavil 11 príspevkov, týkajúcich sa histórie a spoločenského diania v Ratkovej, ktoré však ostali v rukopise: Osobnosti v histórii obce, Kultúrno-spoločenský život, Telovýchovná a športová činnosť, Ratková v tlači a fotografii, Ratkovské kabarety a estrády, Pamätná kniha obce Ratkovej, Príspevok k dejinám školstva obce Ratkovej, Ratkovské kuplety, O povodni Ratkovské L. P. 1845, Príspevok do obecnej kroniky, Obyvateľstvo – nárečie. -MM-
Juraj Doboš – 105. výročie narodenia
18. jún - Juraj Doboš (18.6.1918 Rožňavské Bystré – 18.2.1954) – verejný činiteľ.
Pochádzal z početnej baníckej rodiny. Ako malý chlapec sa stal polosirotou, keď mu otec zomrel na následky zranenia z l. svetovej vojny. Ako mladý muž sa zúčastnil SNP a po oslobodení bol v rodnej obci predsedom MNV. Počas jeho krátkeho pôsobenia v obci sa vybudovalo niekoľko obecných stavieb. Najdôležitejšia bola prístupová cesta so železobetónovým mostom ku kostolu a kultúrny dom. Zomrel ako 36-ročný na následky baníckej choroby. Pochovaný je na obecnom cintoríne. -MM-
Otto Sztehlo – 100. výročie úmrtia
23. jún - Otto Sztehlo (10.12.1851 Dobšiná – 23.6.1923 Budapešť) – architekt, reštaurátor.
Študoval na vysokej škole technickej v Budapešti. Pôsobil ako architekt Krajinskej správy historických pamiatok v Budapešti. V niekoľkých etapách reštauroval košický Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala v Košiciach. Projektoval a viedol rad reštaurátorských a rekonštrukčných prác na historických objektoch na Slovensku a v Maďarsku. Na pozvanie ev. a. v. cirkvi pricestoval v apríli 1908 do Rožňavy. V zmysle objednávky a uzavretej zmluvy s cirkevným úradom prezentoval svoje námety, už aj s projektovou dokumentáciou a rozpočtom, na plánovanú výstavbu kostolnej veže so zvonicou vedľa evanjelického chrámu. Prípravné stavebné práce mali započať v jeseni 1908. Ale k výstavbe veže napokon nedošlo.
-MM-
Ivan Branislav Zoch – 180. výročie narodenia
24. jún - Ivan Branislav Zoch (24.6.1843 Jasenová – 27.12.1921 Modra) – polyhistor, pedagóg, publicista.
Vynikal aj ako prekladateľ, ľudovýchovný pracovník, tvorca slovenskej matematickej, prírodovedeckej a telocvičnej terminológie, priekopník školskej telesnej výchovy na Slovensku, v literárnej oblasti autor cestopisov, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež, v publicistike komentoval slovenský národný život. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, maturoval v Levoči, potom študoval na Technickej vysokej škole vo Viedni, neskôr na univerzite v Erlangene. V roku 1866 nastúpil na Prvé slovenské gymnázium v Revúcej. Vyučoval viaceré predmety, popritom výdatne prispieval k ochotníckemu divadlu, písal i hral, stál pri zrode hudobného telesa zvaného Hudbokol, venoval sa metrológii, literatúre, astronómii, psychológii, botanike, poľnohospodárstvu, stavebníctvu, jazykovede... V škole vybudoval bohaté fyzikálno-chemické zbierky. Dôkazom Zochovej obrovskej všestrannosti je 270 publikovaných prác z rôznych oblastí. Napísal prvú slovenskú učebnicu fyziky (1869) a geometrie (1873). V čase pôsobenia na revúckom gymnáziu napísal aj učebnicu telesnej výchovy, prvú na území Slovenska, so 140 vlastnoručne kreslenými obrázkami a s originálnym, pôvodným slovenským názvoslovím. Od r. 1878 pôsobil ako pedagóg v Chorvátsku. Po odchode do dôchodku žil v Modre. Na budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej má umiestnenú pamätnú tabuľu. -MM-
Erna Masarovičová – 15. výročie úmrtia
26. jún - Erna Masarovičová (12.2.1926 Betliar – 26.6.2008 Bratislava) – sochárka, šperkárka a medailérka.
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti, keramický odbor na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, po nej v sochárskom ateliéri Fraňa Štefunka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach je oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov, považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás. Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet a medailí, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala na vyše 100 výstavách a v pätnástich krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Získala viacero ocenení na Slovensku i v zahraničí. V roku 2001 vyšla monografia, venovaná jej tvorbe. -MM-
Viera Topinková – 90. výročie narodenia
27. jún - Viera Topinková (27.6.1933 Rimavská Sobota – 27.2.2017 Bratislava) – herečka.
Po štúdiách v Rimavskej Sobote a na VŠMU v Bratislave účinkovala v Divadle J. Záborského v Prešove, od r. 1958 v Činohre SND v Bratislave. Počas rokov svojho pôsobenia na divadelných doskách stvárnila desiatky postáv, zahrala si v množstve hier na mnohých bratislavských scénach, účinkovala aj vo viacerých slovenských filmoch, jej hlas znel často z rozhlasového éteru. Bola známa svojou prirodzenou komediálnosťou a výraznými tragikomickými črtami svojho herectva. V r. 1999 dostala prémiu Literárneho fondu za postavu Eugénie v inscenácii S. Mrožka Tango a v r. 2003 jej bola udelená Cena Slovenského literárneho fondu za celoživotnú tvorbu. -MM-
Anton Lammel – 60. výročie úmrtia
29. jún - Anton Lammel (14.12.1871 Resita – 29.6.1963 v Balaton Zamárdi) – maliar.
Študoval na vysokej škole umeleckého priemyslu a kreslenia v Budapešti. 25 rokov pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Rožňave. Okrem malieb tvoril nápadité karikatúry počas poľovačiek, piknikov a športových podujatí v Betliari, ktoré sa nachádzajú v dvoch albumoch, nájdených v historickej knižnici kaštieľa v r. 2014. Ako priateľ majiteľa kaštieľa Gejzu Andrášiho maľoval portréty rodiny a učil grófske deti kresliť. Je aj autorom závesného obrazu pre kostol sv. Františka Xaverského v Rožňave. -MM-