Banícke múzeum prichádza s putovnou výstavou a prednáškou
Napísal(a) E. Hrmélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých do areálu Zážitkového centra Sentinel na exteriérovú putovnú výstavu pod názvom 100. výročie Košickej župy. Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška kurátora múzea Martina Hajduka Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu.
Výstava je primárne určená študentom stredných škôl. Predstavuje netradičnú hodinu dejepisu, keďže texty použité na výstave sa pridŕžajú učebných osnov. Záujemcovia sa prostredníctvom jedenástich grafických panelov dozvedia množstvo zaujímavostí z histórie Košického kraja. K výstave múzejníci pripravili sprievodný program, a to vo forme prednášky o roľníckom spôsobe života slovenského obyvateľstva na Gemeri v období vzniku Košickej župy. Prednáška je určená pre verejnosť, ale rovnako svoj záujem o ňu môžu vopred nahlásiť žiaci 2. stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.
Fotograf Marek Hajkovský bude vystavovať v Rožňave
Napísal(a) E. Hermély Gecelovský
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.
Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.
László Mednyánszky: Kresba stromu v parku širkovského kaštieľa – predmet mesiaca apríl 2025
Napísal(a) A. Kolár
Predmetom mesiaca apríl 2025 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je kresba stromu od známeho maliara Lászlóa Mednyánszkeho, ktorého s naším regiónom spájalo priateľstvo so šľachtickou rodinou Gömöryovcov zo Širkoviec. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte papiera je technikou perokresby tušom zobrazený krajinný výsek so starým stromom v popredí. V pozadí sú naznačené ďalšie stromy jemnejšou kresbou a šrafúrou. Dielo bolo dlhé roky v nevyhovujúcom stave a preto nebolo sprístupnené verejnosti.
Autor kresby László Mednyánszky (1852 – 1919) bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove, kde vyrastal na panstve rodiny Mednyánszkych do svojich desiatich rokov. Neskôr sa rodina presťahovala do kaštieľa v Strážkach na Spiši. V tom čase sa už rozvíjal jeho výtvarný talent pod vedením súkromného učiteľa – rakúskeho maliara Thomasa Endera. V roku 1872 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Mníchove, kde študoval najskôr v triede Alexandra Strähhubera a neskôr Otta Seitza. Od roku 1874 pokračoval v štúdiu na École des Beaux Artes v Paríži u profesora Isidora Pilsa. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, čo malo zásadný vplyv na jeho ďalšie smerovanie.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na apríl 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na apríl 2025.
Rimavská Sobota, 25.3.2025 – Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann (1835 – 1914), ktorý zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre záujemcov finisáž výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Ide o prednášku pod názvom Roľnícky život na Hornom Gemeri na tém život slovenského roľníka na Hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času.
Už od vzniku feudálnej spoločnosti až do prelomu 19. a 20. storočia boli na území dnešného Slovenska kultúrne i sociálne dominantnou skupinou roľníci. Ich spôsob života a kultúra vznikali v dobe, keď práve sebestačnosť bola existenčnou nevyhnutnosťou.
Volaju me spievarko – pripravuje sa vydanie unikátnej zbierky piesní z Rejdovej
Napísal(a) Donio
Mária Brdárska-Janoška – významná osobnosť hornogemerského folklóru, speváčka a nositeľka ľudových tradícií zapisuje a uchováva bohatstvo tradícií Rejdovej a chce ich odovzdať ďalším generáciám. Pani Brdársku spája dlhoročné priateľstvo s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Práve ona iniciovala projekt spoločného knižného vydania zbierky v podobe publikácie dostupnej každému milovníkovi ľudovej kultúry pod názvom „Volaju me spievarko“ – v preklade z rejdovského nárečia „Volajú ma speváčka“. Knihu plánujeme vydať v takom náklade, aby mohla byť riadne distribuovaná v knižnej obchodnej sieti Slovenska. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní z Rejdovej!
Ste pripravení na sobotňajšie čiastočné zatmenie slnka a na Deň hvezdární a planetárií 2025?
Napísal(a) Zdeněk Molnár
Hvezdáreň Rožňava Observatory prináša pár informácií a dobrých rád. Úkaz bude pozorovateľný 29. marca 2025 z celého Slovenska a aj keď naša krajina sa bude nachádzať na okraji zóny tohto úkazu, toto nebeské divadlo si zaiste nenechajte ujsť, lebo na ďalšie si dlho počkáte. U nás v Rožňave a v Rimavskej Sobote začne o 11:54 hod. a skončí o 12:53 hod. Zakrytie bude dosahovať maximálne 3,1%. Počas podujatia Deň hvezdární a planetárií nás čaká jeden z najzaujímavejších astronomických úkazov. Nenechajte si ho ujsť!
Preventívno-výchovná činnosť našich hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. Dňa 19. marca 2025 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách a žiaci Špeciálnej základnej školy v Jelšave tiež v dvoch skupinách. Vysvetlili sme deťom rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru.
Veľkonočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, vrcholia prípravy na obľúbené podujatie – Veľkonočné tvorivé dielne. Aj tento rok sa môžu žiaci materských a základných škôl tešiť na veselé predsviatočné podujatie plné zaujímavých informácií a tvorenia. Najprv sa s múzejnými pedagógmi porozprávajú o veľkonočných tradíciách a zvykoch. Múzejníci deťom prezradia ako sa v minulosti ľudia pripravovali na príchod Veľkej noci, ako vyzeralo ich pôstne obdobie a aké farebné pomenovania majú niektoré dni pred týmto sviatkom.
Viac...
Vyhodnotenie výtvarných prác na tému Aj zvieratá potrebujú hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) a Republiková komisia mládeže DPO SR v Bratislave vyhlásili 22. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave pre školský rok 2024/2025. Téma súťaže bola „Aj zvieratá potrebujú hasičov“. Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej vyhlásila túto súťaž aj pre školy a iné subjekty mimo škôl s pôsobnosťou okresu. Výtvarné práce boli doručené do 10. 03. 2025. Do súťaže sa zapojilo 6 škôl a 2 organizácie:
Prezentácia 20 ročníkov Zborníka Gemersko-malohontského múzea Gemer-Malohont
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje slávnostné podujatie pri príležitosti 20. výročia vydávania Zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT a rovnako pri príležitosti 20. výročia podujatia Marec – mesiac knihy. Pozvaným hosťom predstaví jednak najnovší, 20. ročník zborníka, ktorý vyšiel koncom roka 2024, a taktiež predchádzajúce ročníky tejto významnej odbornej publikácie. Tento periodický zborník odborných štúdií z prírodných vied, archeológie, histórie, národopisu a histórie umenia regiónu Gemer-Malohont vydáva múzeum od roku 2005.
Mimoriadne hudobné duo mladých talentovaných Gemerčanov úspešne a neopakovateľne zažiarilo a okúzlilo poslucháčov na troch koncertoch V plameni sviečok
Napísal(a) GemArt
Klavírne koncerty s operným spevom mimoriadneho hudobného dua 14., 15. a 16. marca 2025 v kaštieľoch vo Vlachove, v Revúcej a v Králi vyrazili všetkým dych. Výnimočná kombinácia nevídaného nadania 15-ročného klaviristu Adama Pástora z Rožňavy a 16-ročného tenoristu Martina Belányiho zo Štítnika skombinovaná s nadšením pre danú vec, podporená neoblomnou snahou, tvrdošijnou trpezlivosťou a v neposlednom rade neutíchajúcou podporou rodiny a okolia je taká vzácna, že sa objaví možno len raz za generáciu. To, aby sa tak stalo v malom regióne ako je Gemer, a hneď pri dvoch chlapcoch skoro rovnakého veku naraz, je priam zázrak.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva študentov stredných škôl do Galérie BM na diskusiu pod názvom Od procesu k premenám. Pôjde o sprievodné podujatie k výstave Premeny v bytí, inštalovanej v suteréne galérie a študenti budú diskutovať priamo s jej autorkou Michalou Hadušovskou. Prostredníctvom diskusie sa študenti dozvedia, ako prebieha proces umeleckej tvorby vo všeobecnosti a následne sa zamerajú na proces vzniku samotnej výstavy Premeny v bytí.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-