Šarlota Bottová Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja
Napísal(a) Ľ. PulišováGemersko-malohontské múzeum vo svojich priestoroch 12. apríla 2023 o 15.00 hod. sprístupní autorskú výstavu z tvorby výtvarníčky Šarloty Bottovej Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja. Výstava potrvá do 31. augusta 2023.
Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bane. V súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.
DOKUMENTÁCIA BÝVANIA RÓMOV V 60. ROKOCH 20. STOROČIA
Napísal(a) Ľ. PulišováAktuálnym mesiacom je marec, známy ako aj „mesiac knihy“. Pri tejto príležitosti vám dávame do pozornosti najnovšie publikácie Baníckeho múzea v Rožňave s názvom „Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave“ a „A Rozsnyói Bányászati Múzeum gyűjteményei“.
Banícke múzeum v Rožňave spravuje viac ako 40 tisíc zbierkových predmetov, ktoré sú prezentované v stálych expozíciách múzea, na krátkodobých tematických výstavách, alebo sú uložené v depozitárnych priestoroch. V roku 2021 vydalo múzeum spoločensko-vednú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave, v ktorej predstavilo zo svojej bohatej zbierky 29 exponátov. Publikácia, podporená z verejných zdrojov FPU, vyšla v slovenskom jazyku s cieľom zvýšiť informovanosť odbornej a laickej verejnosti o zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
Vítanie jari v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová, M. Oštrom Mareková# SLOVO # JAZYK # KNIHA – Hoci sú knihy písané v rozličných jazykoch, majú veľa spoločného...
Napísal(a) T. BachňákováGemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja a BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti pripravili pre deti i dospelých v priestoroch knižnice v Rožňave putovnú výstavu kníh a časopisov pod názvom # slovo # jazyk # kniha.
Výstava začala svoju púť v BIBIANE ako komorná „oslava“ dvoch sviatkov – Medzinárodného dňa materinského jazyka (21. februára) a Medzinárodného dňa detskej knihy (2. apríla). V súčasnosti už niekoľko mesiacov putuje po jednotlivých mestách Slovenska.
Výstava predstavuje tvorbu menšín v tejto oblasti, obľúbených autorov či príbehy, ktoré pomáhajú uchovávať materinský jazyk a národnú identitu. Materinským jazykom, iným, ako slovenským, hovorí na Slovensku 13 oficiálne uznaných národnostných menšín.
Marec je aj mesiac požiarnej ochrany, kedy navštevujú jelšavskú hasičskú zbrojnicu deti z miestnych škôl. Nebolo to inak ani tento rok.
Dňa 14. marca žiaci a študenti Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) zavítali medzi jelšavských dobrovoľných hasičov vo dvoch skupinách. Prvá skupina boli žiaci 1. – 6. ročníka a druhá skupina 7. a 8. ročníka a študenti praktickej školy.
Zopakovali sme si potrebné telefónne čísla, ako správne ohlasovať požiar a mimoriadnu udalosť. Ukázali sme, akú výstroj využívajú hasiči pri zásahoch, aké prostriedky máme v CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815. Záver patril skladaniu puzzle – vystrojeného hasiča.
Žiaci nám doniesli aj výkresy, s ktorými sa ŠZŠ v Jelšave zapojí do výtvarnej súťaže HASIČ – ŠPORTOVEC. Prvej skupine sme odovzdali pexeso s hasičskými autami.
Dúfame, že si deti odniesli zaujímavé poznatky, ktoré využijú v živote.
NÁVRAT DO MINULOSTI * ZÁŽITKOVÁ EXPOZÍCIA NOVEJ GENERÁCIE (VIRTUÁLNA REALITA)
Napísal(a) É. Kerényi, M. OštromRimavská Sobota, 22. 03. 2023 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre verejnosť i školské skupiny zážitkovú prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s využitím virtuálnej reality pod názvom Návrat do minulosti. Moderným spôsobom budú návštevníkom priblížené dejiny múzea od jeho založenia v roku 1882 do sprístupnenia prvej stálej expozície v roku 1913. Prehliadky sú naplánované počas mesiacov marec až jún 2023. Prvá zážitková prehliadka pre verejnosť sa uskutoční 28. marca 2023 o 15.00 hod. (v maďarskom jazyku) a o 16.00 hod. (v slovenskom jazyku). Školy sa môžu prihlásiť 28. marca 2023 v čase o 9.00 hod. a 10.30 hod. Kapacita prehliadky je obmedzená, preto je potrebné účasť nahlásiť vopred (kontakt – 047/5632741 alebo ).
Pozývame na divadelné podujatia Gemersko-malohontského osvetového strediska v najbližších dňoch.
Napísal(a) D. KišákováDetská divadelná Revúca
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického kraja usporiada 24. marca 2023 regionálne kolo postupovej súťaže detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka s názvom Detská divadelná Revúca. Súťaž sa koná už tradične v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. V rámci súťažnej prehliadky sa porote a divákom predstavia detské divadelné súbory z Rimavskej Soboty, Revúcej a Jesenského.
Súčasťou podujatia sú aj hodnotiace rozborové semináre, prostredníctvom ktorých majú účinkujúci možnosť získať odbornú spätnú väzbu, ako aj cenné rady do ďalšej činnosti. Sprievodným podujatím je vyhodnotenie výtvarnej súťaže Divadlo očami detí a vernisáž výstavy súťažných prác.
Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava a Banskobystrický samosprávny kraj.
Pozdravy v čase predveľkonočnom z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) S. HolečkováGemerský seniorát (GES) ECAV bilancoval rok 2022 v Revúckej Lehote
Napísal(a) M. TerraiGemerský seniorát (GES) ECAV bilancoval rok 2022. Dňa 18.3.2023 sa v CZ Chyžné, filiálka Revúcka Lehota, v priestoroch Kultúrneho domu obce Revúcka Lehota, uskutočnil výročný konvent evanjelikov na Gemeri za rok 2022. Pozvanie Predsedníctva GES na konvent prijali delegáti z cirkevných zborov v GES, ktorí sa stretli o 9:00 hodine v sále KD Revúcka Lehota. Zaregistrovali sa a zapísali v prezenčných listinách, pri vstupe, u konseniora GES Mgr. Dušana Hrivnáka, ktorý tieto prípravy delegačiek má stále na starosti. Všetci si našli miesto a čakali na privítanie a otvorenie konventu.
O 9:00 hodine boli všetci pripravení na otvorenie konventu.
Dozorca GES PhDr. Michal Terrai, otvoril konvent a všetkých privítal. Privítal tiež aj hosťa, ktorým bol dištriktuálny dozorca VD ECAV Ing. Ľubomír Pankuch. Nasledovalo zriadenie konventu a všetkých procesných záležitostí.
Viac...
Postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov Eniki – beniki, regionálne kolo Zlatá strunka, pozýva do Hnúšte
Napísal(a) S. ZvarovaPozývame Vás na Eniki – beniki, 29. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov, regionálne kolo Zlatá strunka, 26. marca 2023 (nedeľa) od 15:00 v Dome kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti.
Organizátor: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Odborný garant súťaže je Národné osvetové centrum.
Podujatie sa realizuje s finančnou podporou Národného osvetového centra a Banskobystrického samosprávneho kraja.
V Revúcej vyhodnotil súťaž detí vo výtvarnom prejave na tému „Hasič – pretekár“
Napísal(a) G. JakubecováKoncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej
Napísal(a) S. ZvarováGemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej.
Zuzana Homolová dlhé roky učí deti a mládež výtvarnú výchovu na Základnej umeleckej škole v Bratislave. Nedávno získala ocenenie za celoživotné dielo a úctyhodných 46 rokov oddanej práce v školstve. Hudba bola pre ňu vždy skôr koníčkom. Napriek tomu patrí k najuznávanejším pesničkárkam na Slovensku a v Čechách. V týchto dňoch jej v zostave Trojka Zuzany Homolovej vychádza nový album Šak je to láska zlá.
Gemerské impresie Milana Laciaka zachytávajú čaro gemerskej prírody a dediny
Napísal(a) M. VenenyováMilan Laciak v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu unikátnych akrylových obrazov, ktoré zachytávajú nostalgiu čarovnej gemerskej prírody a dediny, pod názvom Gemerské impresie. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 23. 03. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Hlavným zámerom autora, rodáka z horného Gemera, je zachytenie pocitu nostalgie času, ktorý plynie v dedinskom živote bežných ľudí. Výstava upriamuje pozornosť na poriadok prírody, ktorá má svoj prirodzený životný cyklus.
,,Opustené dedinské domy, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou horného Gemera sú mojou inšpiráciou, rovnako ako aj oslava gemerských koreňov, prirodzený obdiv a úcta k prírode. Predstava rôznorodých scenérií, narastajúca pokora k prírode boli hlavným námetom mojej obrazovej tvorby,“ uviedol autor umeleckých diel Milan Laciak.
Miroslav Baran – 15. výročie úmrtia
2. apríl – Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča) – pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní
Absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a bol aj riaditeľom Základnej školy v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. -MM-
Mikuláš Moyzes – 80. výročie úmrtia
2. apríl – Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina – 2.4.1944 Prešov) – hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg.
V roku 1883 – 1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej. Od roku 1908 pôsobil celých 36 rokov ako pedagóg a v kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova. Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor hudobných diel, kompozícií, upravovateľ ľudových piesní. Napísal niekoľko učebníc hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov pre slovenské školy. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Na jeho pamiatku je v Prešove a v Bratislave postavený pomník, jeho meno nesie ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. -MM-
Fridrich Koroni (Coroni) – 205. výročie úmrtia
2. apríl – Fridrich Koroni (Coroni) (3.8.1738 Hontianske Tesáre – 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1813. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom a v tejto funkcii vysvätil mnohé ev. kostoly na Gemeri. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom (Liptovský Mikuláš 1842) a v Tranovského kancionáli (1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola. -MM-
Ľudovít Gyürky – 150. výročie úmrtia
5. apríl – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Napísal životopisný článok o rožňavskom lekárovi a prírodovedcovi Antonovi Kissovi (1813 – 1883). -MM-
Ľudovít Kenyeres – 125. výročie narodenia
8. apríl – Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od r. 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u, v roku 1960 získal titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Za viac ako polstoročie svojho aktívneho remeselného života vyrobil desaťtisíce zvoncov. Medzi pastiermi i zberateľmi na celom území Slovenska i v zahraničí ich preslávila široká škála rôznych druhov a tvarov, no najmä kvalita hlasu. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. -MM-
Jozef Vozár – 85. výročie narodenia
11. apríl – Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) – geológ.
Stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník a riaditeľ v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 rôznych geologických máp. Prednášal na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 – najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988), s podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). -MM-
Baltazár Sontág – 130. výročie úmrtia
13. apríl – Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná – 13.4.1894 Dobšiná) – meteorológ, právnik.
Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za richtára Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Bol zakladajúci člen Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1875. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou. -MM-
Július Lux – 140. výročie narodenia
20. apríl – Július Lux (20.4.1884 Henckovce – 4.11.1957 Budapešť) – stredoškolský profesor, regionalista.
Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 ukončil štúdium na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Potom sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie a demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. -MM-
Vladimír Zvara – 100. výročie narodenia
22. apríl – Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, transplantovali viac ako tisíc obličiek. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. V roku 2018 mu v rodnej obci odhalili pamätnú tabuľu na budove OcÚ. -MM-
Ľudovít Záhoranský – 85. výročie narodenia
23. apríl – Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) – horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom.
Absolvoval vyše 280 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazských päťťisícovkách. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave. -MM-
Samo Daxner – 75. výročie úmrtia
27. apríl – Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol gemersko-malohontským županom, senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. -MM-
Branislav Kriška – 25. výročie úmrtia
30. apríl – Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.. -MM-
Miloslav Francisci – 170. výročie narodenia
30. apríl – Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – lekár, hudobný skladateľ, syn Jána Francisciho-Rimavského..
Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice – zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.. -MM-