Od chmeľu k pivu. Výstava, ktorá návštevníkom približuje proces výroby piva
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila 15. marca 2018 vernisáž výstavy Od chmeľu k pivu. Výstavu, ktorá návštevníkom približuje proces výroby piva, pripravilo Tribečské múzeum v Topoľčanoch. Autormi výstavy sú Ing. Oľga Kostolná a Mgr. Ondrej Godál. S pivovarníctvom je úzko späté aj naše mesto Rožňava. Varenie piva priniesli do oblasti Gemera v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorí pochádzali z vyspelejších hospodárskych a spoločenských pomerov. Spočiatku sa pivo varilo v domácnostiach, neskôr v mestách. Každé mesto malo svojho sládka, ktorý podliehal priamo mestskej samospráve.
Na Rejdovských priadkach po dvanástykrát
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Už po dvanástykrát sa občania obce Rejdová stretli 17. marca 2018 na Rejdovských priadkach. Práve v tomto roku si folklórny súbor Hôra pripomína 65. výročie svojho založenia. Pozvanie na túto spomienkovú a oslavnú akciu prijali bývalí vedúci súboru, členovia, ale aj choreografi. Za pozvanie ďakujeme aj my ostatní, ktorým rejdovský súbor je príjemný. Sú výborní. V úvode nás vítalina svadbe a bola nám pripnutá svadobná stužka - pierko, a mohli sme vstúpiť do spoločenskej sály. No už v úvode bolo vidieť, že tu bude výborná nálada, keď nás všetkých privítala pani starostka obce Mgr. Slávka Krišťáková. Už vtedy vsunula do prvítania aj vtipné slová, ale aj krásne ďakovné. Poďakovala všetkým svojim predchodcom v súbore, nakoľko vedúcou súboru je teraz práve ona.
V Rožňavskom Bystrom si tiež pripomenuli 190. výročie narodenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou Rožňavské Bystré a ECAV Rožňavské Bystré sa rozhodli 15. marca 2018 osláviť 190. výročie narodenia nášho národného dejateľa, evanjelického farára a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý v rokoch 1855 - 1858 pôsobil v Rožňavskom Bystrom ako evanjelický farár. Predsedníčka MO MS Marta Molnárová všetkých srdečne privítala a zavesila malý spomienkový venček k pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na evanjelickom kostole. Starostka obce pani Želmíra Gonosová prítomným vyrozprávala životný príbeh Pavla Emanuela Dobšinského a pani farárka ThDr. Zuzana Poláková
Na oslavách 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského v Slavošovciach aj najvyšší predstavitelia Matice slovenskej
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dňa 16.3.2018 sme sa v Slavošovciach stretli pri krásnej spomienke 190. výročia narodenia nášho národného dejateľa a zberateľa rozprávok, rodáka zo Slavošoviec Pavla Emanuela Dobšinského. Bol, je a stále to bude veľká osobnosť tejto obce, na ktorú si dôstojne zaspomínali - vedenie obce, starosta obce Ing. Štefan Bašták, poslanci Obecného zastupiteľstva obce Slavošovce, predstavitelia Matice slovenskej, predseda MS JUDr. Marián Gešper, podpredseda MS Mgr. Marek Hanuska, tajomník MS ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, členovia Výboru MS Ing. Martin Gallík, Mgr. Michal Terrai, starosta družobnej obce Drienčany Peter Švoňava, s občanmi, pán riaditeľ SHP Slavošovce, a. s. Ing. Vladimír Lenárt,
Pripomíname si 90 rokov od narodenia muzikanta a úžasného človeka Jána Jasenku zo Sirka
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Ján Jasenka 30.3.1928 Sirk - 6.4.1991 Revúca. V Sirku v rodine baníka uzrel svetlo sveta na jar v roku 1928 muzikant Ján Jasenka. Spievať začal s prvými slovami, na husle brnkal už vtedy, keď ich dočiahol zvesiť zo steny nad prípeckom. So sestrou Milkou tvorili spevácke duo. Otec bol baník, no i on v nedeľu bral do mozoľnatých rúk krehké husličky a vyhrával celej rodine smutné i veselé pesničky. Ján vyhrával všade, chodil za dom na stránišku pod starý košatý buk a tam konkuroval spevavým vtákom. Už v tých časoch mal detskú ľudovú muzičku, hrávali s ním chlapci zo Sirka Janko Pelech, Ondro Kontra, Slavo Kontra a ďalší. Rôčky ubiehali, kapela sa rozbehala a aj ten košatý buk sa po otcovej smrti vyvrátil.
Výtvarné spektrum a AMFO 2018 - Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnych súťaží
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby, vyhlásené začiatkom tohto roka, budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v utorok 20. marca 2018 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave. „Zostaveniu výstavy a vyhodnoteniu predchádzali zasadnutia odborných porôt v oboch súťažiach," informuje za organizátora Anežka Kleinová (GOS) a dodáva: „pre autorov sa uskutočnili odborné rozborové semináre, ktoré tvoria neodeliteľnú súčasť súťaží.
Úspech tanečníkov TŠ Happy Dance Revúca v štandardných a latinsko-amerických tancoch
Napísal(a) TŠ Happy Dance
Plesová sezóna vystúpení tanečníkov TŠ Happy Dance Revúca sa úspešne skončila a začali sa opäť bodovacie súťaže v štandardných a latinsko-amerických tancoch v okresných a krajských mestách Slovenskej republiky. TŠ Happy Dance má 3 páry, ktoré reprezentujú naše mesto v zastúpení: Tomáš Buchta a Lea Sviežená v kategórii Junior II C, Szilárd Tóth a Soňa Bodnárová v kategórii Dospelí D, Ján Theodore Beneš a Tamara Egedová v kategórii Deti II E.
Dňa 10. 03. 2018 sa konala bodovacia súťaž v štandardných a latinsko-amerických tancoch o Pohár primátora Žiar nad Hronom 2018 - 27. ročník.
U nás taká obyčaj...: Jozefovské jarné spevy s folklórnou skupinou Stromíš z Vlachova v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva svojich priaznivcov na ďalšie folklórne stretnutie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V stredu 21. marca 2018 folklórna skupina Stromíš z Vlachova uvedie tradičné Jozefovské jarné spevy. Aj v minulosti prvé jarné slnko lákalo ľudí, hlavne deti a mládež na dvor, do prírody, kde sa mohli venovať aj iným zábavkám ako počas dlhej zimy. Bol ešte pôst, ale dievčatá obradnými hrami a spevmi privolávali jar a teplejšie počasie. „Tradícia Jozefovských jarných spevov sa uchovala vo Vlachove a dodržiava ju folklórna skupina Stromíš.
Soboty 10. marca 2018 sa dočkali už aj mladí hasiči Plameniaci, aby si mohli zasúťažiť v telocvični v jelšavskej škole. Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom v Jelšave a Základnou školou s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave zorganizovali v tento deň halovú súťaž hry Plameň pre deti revúckeho okresu. Deti súťažili v uzlovej štafete, v štafete 5 x 20 m a v štafete dvojíc, a to v kategórii chlapci a dievčatá. V chlapčenskej kategórii vyhrali deti z Rákoša a v dievčenskej kategórii vyhrali deti z Jelšavy. Všetky deti dostali medaily podľa umiestnenia a každé družstvo diplomy. Ďalšia súťaž pre deti bude začiatkom júna, a to okresné kolo letného zrazu Plameň, z ktorého sa bude postupovať na krajské kolo.
Výstavu „Od chmeľu k pivu“ otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) P. Horváth
Pivo je nápojom ktorý sprevádza kroky človeka po tisícročia. Od doby, keď v čase neolitu prišlo k objaveniu piva, jeho chuti a účinkov, už uplynulo mnoho rokov, ale pivo je tu s nami stále. To svedčí nielen o obrovskej popularite tohto nápoja naprieč kultúrami, ale aj o jeho univerzálnosti a jednoduchosti prípravy – bol to nápoj, ktorý mohol chutiť skoro každému a jeho príprava nebola zložitá. Pripravená výstava „Od chmeľu k pivu“, ktorá bude otvorená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 15. marca t. r., má za cieľ návštevníkom priblížiť proces výroby piva, počnúc výberom a pestovaním surovín a končiac pri finálnom produkte. Zároveň si kladie za cieľ prostredníctvom výkladu i pripravených informačných panelov oboznámiť verejnosť so stručnou históriou piva a pivovarníctva, krčiem,
Viac...
Týždňom slovenských knižníc štartujeme mesiac, ktorý je už tradične zameraný na knihu a čítanie
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v rámci Týždňa slovenských knižníc pre širokú verejnosť v piatok 9.3.2018 o 17:00 hod. podujatie pod názvom Kniha – moje zrkadlo. Týždňom slovenských knižníc štartujeme mesiac, ktorý je už tradične zameraný na knihu a čítanie. V tomto roku sa koná 5. – 11. marca 2018 pod spoločným mottom: Knižnice pre všetkých. Týždeň slovenských knižníc tradične nemení svoj základný cieľ: pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí.
Návšteva dobrovoľných hasičov zo Zvolena v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V hasičskej zbrojnici v Jelšave boli ubytovaní lektori odbornej prípravy pre dobrovoľných hasičov z okresu Revúca Ing. Eva Mračková, PhD, Ing. Mgr. Ivan Chromek, PhD (členovia DHZ Zvolen) a Ing. Dušan Hancko (veliteľ DHZ Zvolen). Počas prvého víkendu – 23. – 24. 02. 2018 skrsla myšlienka výmeny skúseností medzi členmi DHZ Zvolen a DHZ Jelšava. V sobotu 3. marca 2018 sa táto myšlienka stala realitou. Členovia DHZ Zvolen zavítali medzi dobrovoľných hasičov do zbrojnice v Jelšave. Po prehliadke zbrojnice sa rozprúdila dlhá „debata“ o činnosti jednotlivých zborov. Prebrali sme prácu s mládežou, prevenciu a zásahovosť. Bolo to zaujímavé stretnutie.
Pripravovaná výstava v GMM Vesmír očami detí prezentuje 302 prác z 23 škôl
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. V roku 2018 sa do súťaže zapojilo spolu 302 prác z 23 škôl v kategóriách MŠ, ZŠ (2 stupne) a ZUŠ (tiež 2 stupne). Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 9. marca 2018 o 14.30 hod.
Zorganizovali základnú prípravu členov hasičských jednotiek revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene, Drevárskou fakultou, Katedrou protipožiarnej ochrany a Univerzitnou vedeckotechnickou spoločnosťou – Projekt Technická univerzita Zvolen zorganizovali v dňoch 23. 02. - 24. 02. 2018 a 03. – 04. 03. 2018 Základnú prípravu členov hasičských jednotiek (Dobrovoľný hasičský zbor mesta, obce). Tejto odbornej prípravy sa zúčastnilo 53 dobrovoľných hasičov z 12 obcí revúckeho okresu, t. j. z obcí Držkovce, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Chyžné, Jelšava, Leváre, Lubeník, Muráň, Ratková, Ratkovské Bystré, Sirk, Šivetice.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.