Vernisáž výstavy fotografií Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“ v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
Na jar všetci intenzívnejšie vnímame okolitý svet - prebúdzajúcu sa prírodu. Apríl je mesiac lesov, v apríli je Svetový deň Zeme. Preto sme v tomto čase zaradili do kalendára našich podujatí výstavu ,,Z piatich svetadielov“, ktorá očami fotografa priblíži vzácne prírodné zákutia našej zemegule a kultúrne skvosty našich predkov. Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“, ktorá sa bude konať vo štvrtok 26. apríla 2018 so začiatkom o 16.30 hod. v priestoroch mestského múzea. Výstava následne potrvá od 27. apríla 2018 až do odvolania.
Ing. Dušan Sekerka
Autor výstavy, rodák z Ratkovského Bystrého, prežil väčšinu svojho života v Revúcej. Navštevoval gymnázium v Revúcej a vyštudoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene,
Fiľovci z Banskej Bystrice naučia záujemcov z Gemera ako si vyrobiť drevenú bezdierkovú píšťalu
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje po prvýkrát zaujímavý workshop, na ktorom bude hosťovať majster ľudovej umeleckej výroby, výrobca pastierskych hudobných nástrojov. „Michal Fiľo z Banskej Bystrice prijal naše pozvanie, aby naučil záujemcov vyrobiť si svoj originálny ľudový hudobný nástroj - drevenú bezdierkovú píšťalu. Pastierske ľudové hudobné nástroje budú ústrednou témou tohto workshopu, kde sa naučíme techniky výroby signálnej píšťaly, ale aj históriu ľudových hudobných nástrojov a samotné hráčske techniky na pastierske píšťaly a fujaru. Každému účastníkovi zabezpečíme všetky náradia a materiál, s ktorým bude počas workshopu pracovať. Je to jedinečná príležitosť ako sa naučiť vyrobiť si nástroj a pre tých, ktorí ho už vyrábajú, to umožní zdokonalenie,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Zasadnutie Výboru Matice slovenskej v Rožňave
Napísal(a) Ing. Z. Halková
Členovia výboru Matice slovenskej a člen Dozorného výboru z celého Slovenska sa zišli za prekrásneho počasia v sobotu 14.04.2018 práve u nás v Rožňave. Zasadnutie sa uskutočnilo v priestoroch Jedálne Gemer, kde nás vítali s úsmevom a ochotou. V úvode prítomným zaspievala FSk Bučina z Pače, svojimi špecifickými rusínskymi piesňami a následne "zahrmeli" mužské hlasy FS Dubina z Rožňavy, FSk Hrabina z Nižnej Slanej a dokonca aj FSk Hôra z Rejdovej. Na záver krátkeho kultúrneho pozdravenia sa spoločne zaspievala matičná hymna „Kto za pravdu horí“. Všetkých milo prekvapil príchodom primátor mesta Pavol Burdiga, ktorému organizátori v krátkosti vysvetlili, aké zoskupenie ľudí má pred sebou, od Bratislavy až po Bardejov či Sninu.
V Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara
Napísal(a) A, Kleinová
V sobotu 14. apríla 2018 zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja už 22. ročník krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Zároveň sa v Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara. „Od roku 2008, kedy sme prvýkrát ocenenie Goskarom v súťaži zaviedli, sme ich rozdali 35. Tentokrát putovali dvaja do Košíc a jeden do Popradu," uviedla Anežka Kleinová, organizátorka súťaže.Spomedzi 36 filmov pestrej žánrovej palety - animovaných, hraných, dokumentov aj videoklipov porota vybrala 21 na postup do celoslovenského kola súťaže. V príjemnej atmosfére si mohli filmári pozrieť, čo vytvorila konkurencia,
MALIAR LUČENCA na výstave v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, prevažnú časť svojho života však prežil v Lučenci. V čase, keď sa tu natrvalo usadil (1913), mal už za sebou roky štúdia v Budapešti, Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove. Status akademického maliara a jeho obľúbená povaha ho predurčili stať sa významnou osobnosťou. V období Rakúsko-uhorskej monarchie bol uznávaným a vyhľadávaným umelcom, neskôr, v období prvej Československej republiky ako príslušník národnostnej menšiny sa stal maliarom tvoriacim na periférii umeleckého života. Až v druhej polovici 20. storočia, keď už bol v pokročilom veku,
U nás taká obyčaj... FSk Genšenky: Už pastír trúbí...
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jarný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v stredu 25. apríla ponúkne svojim priaznivcom zaujímavý program. Folklórna skupina Genšenky z Honiec z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovala tému vyháňania dobytka na pašu. „Začiatok spoločného pasenia dobytka po zime bolo veľkou dedinskou udalosťou. Zvyčajne to bývalo napríklad na Zelený štvrtok, na Ďura, alebo 1. mája, podľa podnebných podmienok obce. Reálny termín bol daný aj počasím či zásobami krmiva po zime. Ako to bývalo v Honciach sa dozvieme práve z ich programu,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Kálmán Tichy a múzeum – prednáška v rámci celoročného podujatia Rok Kálmána Tichyho
Napísal(a) Sylvia Holečková
V poradí tretia prednáška z cyklu prednášok venovaných životu a dielu K. Tichyho – Kálmán Tichy a múzeum sa 12. apríla 2018 uskutočnila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Prítomných privítal Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Prednášajúca Sylvia Holečková priblížila prítomným osobu K. Tichyho ako zanieteného muzeológa a prostredníctvom svojej prednášky poskytla prierez jeho bohatej a aktívnej činnosti, ktorú vyvíjal v oblasti rožňavského múzejníctva. Zároveň prezentovala ukážku predmetov zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sa viažu k jeho osobnosti. K. Tichy bol v rokoch 1924 – 1945 riaditeľom múzea. V roku 1924 bol zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave, neskôr, po zlúčení sa dvoch rožňavských múzeí, sa stal
Spomienka na najväčší požiar v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Apríl 1938
Pred 80 rokmi Revúcu zachvátil najväčší požiar v 20. storočí. V tomto roku, keď si evanjelická cirkev pripomínala 150. výročie pristavenie veže kostola, v piatok o 14. hodine vypukol požiar, lebo v ľavom komíne kostola sa vznietili sadze. Iskry z ohňa, ktorý vyšľahol z komína, padali na naolejovanú šindľovú strechu a zakrátko boli spolu s vežou v plameňoch. Situáciu komplikoval silný vietor, ktorý strhával horiace šindle a roznášal ich po okolí.
Nebol to žart.
Väčšina hasičských zborov si myslela, že ide o prvoaprílový žart, a preto neverili, že Revúca je vo veľkom ohrození.
V Dome tradičnej kultúry Gemera sa naučíte drôtovať aj drobný keramický riad
Napísal(a) MH
Gemerské osvetové stredisko v termíne 26. apríla t. r. plánuje priblížiť vzácne remeslo prostredníctvom kurzu. Ako ďalšie remeslo, ktoré sa tohto roku bude uchádzať o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, je drotárstvo. Drotárstvo počas približne 200-ročného trvania prekonalo vlastný osobný vývin. Jedným zo základných prvkov drotárskej výroby bol materiál, ktorý drotári pri svojej práci používali. V začiatočnom období jediným pracovným materiálom drotárov bol drôt. Pomocou neho opravovali hlinený riad i zhotovovali výrobky. V Dome tradičnej kultúry Gemera o 16.30 (štvrtok) predstaví lektorka Jarmila Kálmánová základy drotárskej techniky, pomocou ktorej bude drôtovať drobný keramický riad. Toto stretnutie garantuje
Mať to prečítané… pestrofarebný svet Jozefa Kaščáka v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v rámci projektu Tajomstvá v literatúre uskutoční stretnutie s autorom kníh Živá reklama a Farby života Jozefom Kaščákom. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 25.4.2018 o 10:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Jozef Kaščák vyštudoval Filozofickú fakulta UPJŠ, kombinácia slovenský jazyk a literatúra, dejepis. V pracovnom živote pôsobí na striedačku v rozhlase, televízii a školstve. Od roku 2007 sa pravidelne prihovára poslucháčom Rádio regina Banská Bystrica. „Moje výbery z rozhlasových textov vyšli doposiaľ v dvoch knihách Živá reklama a Farby života.
Viac...
Ernest Hauser – Obchodník. Spomienková kniha so zaujímavým svedectvom osudu človeka a jeho životných peripetií
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka a jeho životných peripetií. Kniha zachytáva smutný životný príbeh obchodníka, autorovho otca, Vojtecha Hausera, ktorého prezývali Apík. Ten si svoje dôležité životné udalosti viedol formou zápiskov. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal „nespoľahlivým“ občanom. Kniha opisuje viaceré životné zlomy autorovho otca – príchod do Banskej Štiavnice, prácu v obchode, až po budovanie kariéry, založenie si rodiny, hospodársku krízu, židovskú otázku, partizánsku vojnu, ústup Nemcov, znárodnenie, zatknutie, vyšetrovanie, väznenie, a tiež vysťahovanie rodiny.
Dobšiná sa teší na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a mesto Dobšiná srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií v nedeľu 22. apríla 2018 do Kultúrneho domu v Dobšinej. V regionálnom kole, ktoré je základným stupňom celoslovenskej postupovej súťaže, sa predstaví šesť folklórnych skupín z okresu Rožňava. Súťažné kolektívy uvedú svoje najlepšie programové čísla, spracované zvyky a obyčaje, ktoré majú v ich obciach tradíciu, alebo sa ich podarilo oživiť a opäť uviesť do života. „Niektoré ľudové zvyky a obyčaje sa do súčasnosti zachovali vďaka zanieteným členom folklórnych skupín, ktoré pôsobia v našich obciach a neúnavne sa venujú uchovávaniu miestnych tradícií, obohacujú kultúrny život v dedinách, reprezentujú ich pri rôznych príležitostiach, folklórnych a iných podujatiach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Publikácia Maroša Detka „Revúca a okolie“ získala 3. miesto v celoštátnej súťaži
Napísal(a) MsÚ Revúca
Mesto Revúca v roku 2017 vydalo knižnú publikáciu revúckeho rodáka a fotografa Maroša Detka pod názvom: „Revúca a okolie“. Autor v nej predstavuje Revúcu a jej blízke okolie prostredníctvom fotografií, ktoré zachytávajú svojským spôsobom tajné zákutia a uličky nášho mesta, kultúrne pamiatky, sakrálne stavby, pestrosť fauny a flóry, ako i krehkú krásu dedičstva nášho regiónu. Kniha je prehľadne a logicky členená na kapitoly: Revúca, Revúčka, Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, Evanjelický a. v. kostol, Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia, Nová budova Prvého slovenského gymnázia, Revúcke školy, Chyžné, Mokrá Lúka, Jelšava, Predná Hora, Muráň a Muránska planina. Knihu dopĺňajú tiež kvalitne napísané a informačne nasýtené popisné texty k fotografiám. Dielo bolo vydané dvojjazyčne, v slovensko - anglickej jazykovej mutácii.
Príďte sa do Rožňavy pozrieť, kto získa sošku Goskara - Gemerský variant prestížneho a známeho Oscara
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 14. apríla t. r. organizuje už 22-krát krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama. Ide zároveň o prehliadku amatérskej filmovej tvorby autorov z Košického kraja, ktorá vyhľadáva talentovaných tvorcov, rozvíja ich kreativitu a zároveň dáva možnosť prezentácie a konfrontácie všetkým záujemcom, ktorí tvoria v tejto oblasti záujmovo-umeleckej činnosti. „Realizáciou súťaže vytvárame priestor na rozvíjanie záujmov, umeleckej tvorivosti, nadania a technických schopností v oblasti amatérskej filmovej tvorby, a tiež na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie názorov, postojov a skúseností autorov filmových diel," uvádza Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa