Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy - Rožňava do toho!
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
(Rožňava – 5.4.2018) Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy Rožňava do toho. Najprv boli len úvahy ako na to, a potom to začalo, začali sa zbierať fotografie, rôzne trofeje, proste čo kto zohnal. Hlavným tvorcom bol Juraj Králik, ktorý sa už aj v mladosti venoval histórii športu. Našťastie nezostal sám, partia nadšencov priložila ruku k dielu a veru pri otvorení výstavy v mnohých očiach sa ligotala slzička. Podarilo sa nám zostaviť až 22 športových odvetví, a to z rokov 1913 až 1989. Na otvorení výstavy samozrejme že nechýbal ani primátor mesta, však aj jeho fotografie z basketbalu sa tu objavili. Poďakovanie patrí Olympijskému klubu Gemer, mestu Rožňava a samozrejme Baníckemu múzeum, hlavne pracovníkom, ktorí posledné dni spoločne s nami pracovali ako včeličky, aby sme v Galérii otvorili spomienky na rôzne generácie.
Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. na výstave
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Vernisáž výstavy „Kremíkové nebo“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa uskutoční 10. apríla 2018 (utorok) o 15.00 hod. Verejnosti predstaví historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. Rimavská Sobota. Výstava potrvá do 30. júna 2018. Sprístupnená výstava predstavuje historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. V súčasnosti sa stali počítače, notebooky, tablety a smartfóny každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Pripravovaná výstava má ambíciu predovšetkým mladšej generácií predstaviť historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi vyvoláva úsmev na tvári a zároveň aj počudovanie.
Marec – mesiac knihy v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Práve dnes sa skončil marec. Prvý jarný mesiac, ktorý patril knihám. Myslím, že všade na Slovensku, v každej škole a v každej knižnici prebiehalo množstvo rôznych aktivít. Niektoré s dlhou tradíciou, iné ako nové projekty. Ústrednou marcovou aktivitou dlholúckej školy bola „Knižná obývačka“. Už druhý rok sa jedna z tried zmenila na obývačku s hojdacím kreslom, poduškami na koberci pod ním a s množstvom kníh všade okolo. Od rôznych rečňovaniek pre najmenších, cez básne a rozprávky slovenských i zahraničných autorov, až po dievčenské romány a encyklopédie. Každú voľnú chvíľu pred i po vyučovaní, cez prestávky aj vyučovanie mohli vojsť do našej obývačky žiaci všetkých ročníkov. Ohlásene i neohlásene, spolu s tretiakmi, alebo aj s pani učiteľkami. Knihy boli pre všetkých, či už si sadli do lavice, do kresla alebo na zem, listovali po sediačky, no aj ležiac na koberci.
APRÍL: Ponuka pre vás z každého rožka troška
Napísal(a) Kristína Furmanová
Nadchádzajúci mesiac bude na podujatia v našom regióne naozaj bohatý. Opäť na vás čaká tanečná zábava, skvelé koncerty aj divadlo. Nudiť sa nebudú ani nadšenci folklóru, tradícií, športu či turistiky. Program tentoraz spestria zábavné vystúpenia, zaujímavé filmové predstavenia a program pre deti.
Veľkonočná zábava
Čo tak vstúpiť do nového mesiaca a Veľkonočného pondelka plného zvykov a tradícií tanečným krokom? Urobiť tak môžete na Veľkonočnú nedeľu (1.4.) v Kokave nad Rimavicou. O zábavu sa postará DJ Cirkus a špeciálny hosť - ľudový rozprávač z Hriňovej Martin Kopor.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zorganizovali veľkonočné tvorivé dielne
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa od 5. 3. 2018 do 28. 3. 2018 už tradične organizovali veľkonočné tvorivé dielne pre nahlásené školské skupiny. Záujemcovia si pod vedením pracovníčok galérie mohli vyrobiť svoje veľkonočné ozdoby využitím rôznych techník. Pracovali s filcom, textíliou, papierom a samotným vyfúkaným vajíčkom. Vyrábali z nich veľkonočné zajačiky, ovečky a kuriatka a zdobili voskom kraslice. Samotné dielne začínali prehliadkou aktuálnej výstavy Krehké čaro kraslíc, na ktorej sa oboznámili s rôznymi druhmi kraslíc. Zároveň začala interaktívna debata o význame Veľkej noci a zvykov viažucich sa k tomuto najväčšiemu sviatku kresťanov. Prehliadka výstavy pozvoľne prešla k samotnej aktívnej tvorbe veľkonočných dekorácií, pričom naša debata sa sústredila okrem techniky výroby na symboly Veľkej noci, ktoré siahajú až do predkresťanskej doby.
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 85 rokov od narodenia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
PaedDr. Milan Sajenko, člen ZO SZPB v Slavošovciach sa dožil 1. marca 2018 krásneho veku - 85 rokov. Prívlastok „Slavošovský nestor“ mu patrí oprávnene. Veď posúďte jeho životnú púť. Narodil sa rodičom Alexejovi Sajenkovi, ktorý sa počas 1. svetovej vojny usadil v Prahe. Tu úspešne absolvoval Vysokú školu chemicko – technologickú. Počas štúdií sa zoznámil s Annou Pozemskou, s ktorou sa neskôr oženil a usadili sa v Radotíne pri Prahe. Manželom sa dňa 1.3.1933 narodil syn, ktorého pomenovali Milanko. Život manželom nedoprial viac potomkov. Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
Ôsma repríza výstavy Rožňavské cechy potešila aj Nové Zámky
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch sa dňa 22. 3. 2018 uskutočnila za prítomnosti podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Ing. Tibora Csengera vernisáž výstavy Rožňavské cechy. Rožňava, známa predovšetkým ako banícke mesto, patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. Výstava prostredníctvom zaujímavého, mimoriadne vzácneho cechového materiálu, prezentuje niekdajší bohatý cechový život v Rožňave. Vystavené insígnie rožňavských cechov - zvolávacie tabuľky, pečatidlá, truhlice, vývesný štít, cechové nádoby i písomný materiál sú evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
Hostia z Turca v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Koniec týždňa v PSLG bol v znamení Turca. Ako sme Vás informovali, vo štvrtok 22. marca 2018 k nám zavítal vzácny hosť z Martina, Janko Cíger, stretnutie s ktorým ešte stále rezonuje v našich spomienkach. A v piatok sme sa už tešili na básnika, pedagóga a nášho niekoľkoročného kolegu, Ondreja Nagaja s manželkou Vierkou.V úvodnom privítaní skonštatovala riaditeľka PSLG Mgr. Ľuboslava Lacjaková, že páchateľ sa po rokoch vracia na miesto svojho činu ☺. No nášho „uja Ondra“ nikto nezatýkal, práve naopak, privítali sme ho s láskou, dojatím a radosťou. A keďže je navyše rodák z neďalekého Ratkovského Bystrého, aj keď dlhodobo žije v Turčianskych Tepliciach, vrátil sa akoby domov, čo poznačilo celú atmosféru príjemného stretnutia.
Piate najstaršie múzeum na Slovensku otvára turistickú sezónu
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Do konca apríla 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy „Vesmír očami detí“ a „Dieťa a jeho svet“, súčasťou ktorej sú rôzne sprievodné hravé aktivity. Pre milovníkov abstraktného umenia je tu výstava mladého výtvarníka Rolanda Neupauera „Nesúvislosti“. Novinkou bude výstava historickej výpočtovej techniky „Kremíkové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 10. apríla 2018 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Predmetom mesiaca apríl budú štyri zreštaurované staré tlače 17. – 19. storočia z historického knižného fondu múzea.
Sovietske jednotky v rokoch 1968 – 1991 boli aj v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V roku 2018 uplynie 50 rokov od vstupu vojsk piatich armád štátov Varšavskej zmluvy do Československa (Sovietskeho zväzu, Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Poľskej ľudovej republiky). Vstup okupačných vojsk 21. augusta 1968 je výrazným osudovým momentom v dejinách Československa. Oprávnene je tento rok radený do série rokov 20. storočia zakončených magickou osmičkou (1918, 1938, 1948, 1968).
Koncom roku 1968 väčšina okupačných vojsk opustila územie Československa. Približne 75 000 sovietskych vojakov, ktorí zostali, sa z ulíc stiahli najprv do provizórnych táborov, neskôr do kasární uvoľnených Československou ľudovou armádou, alebo do nových objektov postavených pre tento účel.
Viac...
Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia z historického knižného fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde budú vystavené od 3. do 30. apríla 2018. V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 3 000,- eur na realizáciu tretej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je aj hlavným partnerom projektu. Banskobystrický samosprávny kraj kofinancoval projekt z účelových prostriedkov sumou 158,50,- eur. Zrealizované bolo komplexné odborné reštaurovanie štyroch vybraných starých tlačí z historického knižného fondu múzea, ktoré sú bádateľmi žiadané. Zreštaurovaná bola obsiahla medicínska náuka Daniela Sennerta, doktora medicíny a profesora na Univerzite vo Wittenbergu, vydaná v roku 1611.
Na prvom jarnom folklórnom večere zazneli jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova uviedla folklórna skupina Stromíš na prvom jarnom folklórnom večere v stredu 21. marca 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Z rozprávania Juraja Kováča sa prítomní dozvedeli aké bývali jozefovské jarné spevy v minulosti, Ľudmila Hajdúková a Viera Liptáková porozprávali o tradičných jedlách a čo všetko sa varilo v pôstnom období vo Vlachove. „Je pozitívne, že do tohto pásma zapojili aj najmladších, z detského folklórneho súboru Malý Stromíš, s detskými hrami, ktoré boli súčasťou obradov privolávania jari a tepla. A zároveň prirodzene vedú deti k poznávaniu vlastných tradícií,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove začali piesňou A pred Jozefom v tot týžden
Napísal(a) Tatiana Tomková
Príchod najkrajšieho ročného obdobia bol na území Slovenska oddávna spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami. Vo Vlachove jar vítali piesňami a detskými hrami. Občianske združenie Stromíš, Obec Vlachovo a Dom Matice slovenskej v Rožňave 17. marca 2018 už tradične usporiadali podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy, ktoré sa konajú na Skavke uprostred dediny. Táto tradícia sa zachovala z minulosti, kedy ženy a dievčatá na Jozefa spievali Jozefovské piesne ako vítanie jari. Pre nepriaznivé počasie sa toto podujatie aj tento rok presunulo do Kultúrneho domu. Po úvodnom slove Sašky Vargovej a po príhovore pána starostu Ing. Petra Pakesa otvorila program ženská spevácka skupina FSk Stromíš piesňou A pred Jozefom v tot týžden.
Ocenenie jubilantky pani Zuzany Jungerovej
Napísal(a) Ing. Martin Gallík
Zakladajúca členka Miestneho odboru Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej pani Zuzana Jungerová sa 15. marca 2018 dožila krásnych 90 rokov. Zdravotné problémy jej zabránili pred šiestimi rokmi aktívne účinkovať na folklórnej scéne a odkázali ju na pomoc inej fyzickej osoby. Túto pomoc našla k svojej veľkej spokojnosti v Špecializovanom zariadení, zariadení pre seniorov a domov sociálnych služieb SUBSIDIUM v Rožňave. V tomto zariadení má zabezpečenú starostlivosť a miesto, kde trávi jeseň života. Ďakujem vedeniu Subsidia za ústretovosť a poskytnutie spoločenskej miestnosti, kde sme mohli vyjadriť vďaku a zablahoželať našej jubilantke.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.