Publikácia Maroša Detka „Revúca a okolie“ získala 3. miesto v celoštátnej súťaži
Napísal(a) MsÚ Revúca
Mesto Revúca v roku 2017 vydalo knižnú publikáciu revúckeho rodáka a fotografa Maroša Detka pod názvom: „Revúca a okolie“. Autor v nej predstavuje Revúcu a jej blízke okolie prostredníctvom fotografií, ktoré zachytávajú svojským spôsobom tajné zákutia a uličky nášho mesta, kultúrne pamiatky, sakrálne stavby, pestrosť fauny a flóry, ako i krehkú krásu dedičstva nášho regiónu. Kniha je prehľadne a logicky členená na kapitoly: Revúca, Revúčka, Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, Evanjelický a. v. kostol, Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia, Nová budova Prvého slovenského gymnázia, Revúcke školy, Chyžné, Mokrá Lúka, Jelšava, Predná Hora, Muráň a Muránska planina. Knihu dopĺňajú tiež kvalitne napísané a informačne nasýtené popisné texty k fotografiám. Dielo bolo vydané dvojjazyčne, v slovensko - anglickej jazykovej mutácii.
Príďte sa do Rožňavy pozrieť, kto získa sošku Goskara - Gemerský variant prestížneho a známeho Oscara
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 14. apríla t. r. organizuje už 22-krát krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama. Ide zároveň o prehliadku amatérskej filmovej tvorby autorov z Košického kraja, ktorá vyhľadáva talentovaných tvorcov, rozvíja ich kreativitu a zároveň dáva možnosť prezentácie a konfrontácie všetkým záujemcom, ktorí tvoria v tejto oblasti záujmovo-umeleckej činnosti. „Realizáciou súťaže vytvárame priestor na rozvíjanie záujmov, umeleckej tvorivosti, nadania a technických schopností v oblasti amatérskej filmovej tvorby, a tiež na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie názorov, postojov a skúseností autorov filmových diel," uvádza Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Vzácne kameninové výrobky z Muráňa prezentuje výstava nainštalovaná v Hradnom múzeu vo Fiľakove
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Hradnom múzeu vo Fiľakove je v týchto dňoch inštalovaná výstava Baníckeho múzea v Rožňave Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje vzácne výrobky z Muráňa z ranného obdobia výroby – výrobky s rodovým erbom Koháry, výrobky s modrým viedenským motívom, taniere s prelamovaným okrajom, ako aj s obľúbeným motívom viničových listov v zelenom a modrom prevedení. Pozornosť si určite zaslúži pestrá škála výrobkov s motívom vtáčika a kohútika. V neposlednom rade svojou krásou a rozmanitosťou určite zaujmú výrobky zdobené kvetinovým motívom, maľované voľnou rukou i cez šablónu. Výstava Spomienka muránskej kameniny mala premiéru v septembri 2017 v Rožňave. Vo Fiľakove, kde výstavou otvorili turistickú sezónu na Fiľakovskom hrade, bude inštalovaná do 11. mája 2018 a odtiaľ poputuje do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Beseda o knihách Lenky Vranovej zo Štítnika Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov a Návrat do Kráľovstva drahokamov
Napísal(a) DMS
Tieto dve rozprávkové knihy vyšli tesne pred Veľkou nocou formou e-kníh. Autorkou je Lenka Vranová zo Štítnika, ktorá obe knihy aj sama ilustrovala. Určené sú predovšetkým deťom od 7 rokov, no nielen im. Autorka minulý týždeň absolvovala prvé besedy s deťmi v ZŠ v Štítniku a v Rožňave v ZŠ na Zlatej ulici. Deti si vypočuli ukážky z jej knihy Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov. Kládli veľa zvedavých otázok o všetkom, čo sa týkalo tvorby kníh a ilustrácií, o inšpiráciách a aj o jej stránke na webe. Popritom vyfarbovali maľovanky, ktoré si pre nich dopredu pripravila. Všetko sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej knihy a vydania spomínaných e-kníh. Prostredníctvom jej kníh sa dostanete do sveta fantázie, zaujímavých zápletiek a dobrodružstiev zvláštnej rodinky dúhového čarodejníka Zafíra.
„Obaly a knihy“ - výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice po prvýkrát v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Škola úžitkového výtvarníctva Košice pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice v Rožňave, ul. Lipová 3 na výstavu pod názvom „Obaly a knihy“, ktorá potrvá do 5.5.2018. Výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice, odborov Propagačná grafika a Propagačné výtvarníctvo je v priestoroch knižnice po prvýkrát. Pre širokú verejnosť je to v knižnici opäť niečo nové. Prezentujú sa tu ročníkové projekty. „Témy prác týchto dvoch odborov sú iné, ale spája ich funkčnosť, praktickosť a estetika,“ prezradila Mgr. art. Katarína Fazekasová, ktorá vyučuje na škole rôzne predmety a vedie aj krúžok Experimentálne grafické techniky. „Spoločnou témou žiakov propagačné výtvarníctvo bol obal. Žiaci navrhli farebné a výtvarné riešenia obalov na
Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy - Rožňava do toho!
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
(Rožňava – 5.4.2018) Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy Rožňava do toho. Najprv boli len úvahy ako na to, a potom to začalo, začali sa zbierať fotografie, rôzne trofeje, proste čo kto zohnal. Hlavným tvorcom bol Juraj Králik, ktorý sa už aj v mladosti venoval histórii športu. Našťastie nezostal sám, partia nadšencov priložila ruku k dielu a veru pri otvorení výstavy v mnohých očiach sa ligotala slzička. Podarilo sa nám zostaviť až 22 športových odvetví, a to z rokov 1913 až 1989. Na otvorení výstavy samozrejme že nechýbal ani primátor mesta, však aj jeho fotografie z basketbalu sa tu objavili. Poďakovanie patrí Olympijskému klubu Gemer, mestu Rožňava a samozrejme Baníckemu múzeum, hlavne pracovníkom, ktorí posledné dni spoločne s nami pracovali ako včeličky, aby sme v Galérii otvorili spomienky na rôzne generácie.
Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. na výstave
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Vernisáž výstavy „Kremíkové nebo“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa uskutoční 10. apríla 2018 (utorok) o 15.00 hod. Verejnosti predstaví historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. Rimavská Sobota. Výstava potrvá do 30. júna 2018. Sprístupnená výstava predstavuje historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. V súčasnosti sa stali počítače, notebooky, tablety a smartfóny každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Pripravovaná výstava má ambíciu predovšetkým mladšej generácií predstaviť historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi vyvoláva úsmev na tvári a zároveň aj počudovanie.
Marec – mesiac knihy v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Práve dnes sa skončil marec. Prvý jarný mesiac, ktorý patril knihám. Myslím, že všade na Slovensku, v každej škole a v každej knižnici prebiehalo množstvo rôznych aktivít. Niektoré s dlhou tradíciou, iné ako nové projekty. Ústrednou marcovou aktivitou dlholúckej školy bola „Knižná obývačka“. Už druhý rok sa jedna z tried zmenila na obývačku s hojdacím kreslom, poduškami na koberci pod ním a s množstvom kníh všade okolo. Od rôznych rečňovaniek pre najmenších, cez básne a rozprávky slovenských i zahraničných autorov, až po dievčenské romány a encyklopédie. Každú voľnú chvíľu pred i po vyučovaní, cez prestávky aj vyučovanie mohli vojsť do našej obývačky žiaci všetkých ročníkov. Ohlásene i neohlásene, spolu s tretiakmi, alebo aj s pani učiteľkami. Knihy boli pre všetkých, či už si sadli do lavice, do kresla alebo na zem, listovali po sediačky, no aj ležiac na koberci.
APRÍL: Ponuka pre vás z každého rožka troška
Napísal(a) Kristína Furmanová
Nadchádzajúci mesiac bude na podujatia v našom regióne naozaj bohatý. Opäť na vás čaká tanečná zábava, skvelé koncerty aj divadlo. Nudiť sa nebudú ani nadšenci folklóru, tradícií, športu či turistiky. Program tentoraz spestria zábavné vystúpenia, zaujímavé filmové predstavenia a program pre deti.
Veľkonočná zábava
Čo tak vstúpiť do nového mesiaca a Veľkonočného pondelka plného zvykov a tradícií tanečným krokom? Urobiť tak môžete na Veľkonočnú nedeľu (1.4.) v Kokave nad Rimavicou. O zábavu sa postará DJ Cirkus a špeciálny hosť - ľudový rozprávač z Hriňovej Martin Kopor.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zorganizovali veľkonočné tvorivé dielne
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa od 5. 3. 2018 do 28. 3. 2018 už tradične organizovali veľkonočné tvorivé dielne pre nahlásené školské skupiny. Záujemcovia si pod vedením pracovníčok galérie mohli vyrobiť svoje veľkonočné ozdoby využitím rôznych techník. Pracovali s filcom, textíliou, papierom a samotným vyfúkaným vajíčkom. Vyrábali z nich veľkonočné zajačiky, ovečky a kuriatka a zdobili voskom kraslice. Samotné dielne začínali prehliadkou aktuálnej výstavy Krehké čaro kraslíc, na ktorej sa oboznámili s rôznymi druhmi kraslíc. Zároveň začala interaktívna debata o význame Veľkej noci a zvykov viažucich sa k tomuto najväčšiemu sviatku kresťanov. Prehliadka výstavy pozvoľne prešla k samotnej aktívnej tvorbe veľkonočných dekorácií, pričom naša debata sa sústredila okrem techniky výroby na symboly Veľkej noci, ktoré siahajú až do predkresťanskej doby.
Viac...
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 85 rokov od narodenia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
PaedDr. Milan Sajenko, člen ZO SZPB v Slavošovciach sa dožil 1. marca 2018 krásneho veku - 85 rokov. Prívlastok „Slavošovský nestor“ mu patrí oprávnene. Veď posúďte jeho životnú púť. Narodil sa rodičom Alexejovi Sajenkovi, ktorý sa počas 1. svetovej vojny usadil v Prahe. Tu úspešne absolvoval Vysokú školu chemicko – technologickú. Počas štúdií sa zoznámil s Annou Pozemskou, s ktorou sa neskôr oženil a usadili sa v Radotíne pri Prahe. Manželom sa dňa 1.3.1933 narodil syn, ktorého pomenovali Milanko. Život manželom nedoprial viac potomkov. Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
Ôsma repríza výstavy Rožňavské cechy potešila aj Nové Zámky
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch sa dňa 22. 3. 2018 uskutočnila za prítomnosti podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Ing. Tibora Csengera vernisáž výstavy Rožňavské cechy. Rožňava, známa predovšetkým ako banícke mesto, patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. Výstava prostredníctvom zaujímavého, mimoriadne vzácneho cechového materiálu, prezentuje niekdajší bohatý cechový život v Rožňave. Vystavené insígnie rožňavských cechov - zvolávacie tabuľky, pečatidlá, truhlice, vývesný štít, cechové nádoby i písomný materiál sú evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
Hostia z Turca v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Koniec týždňa v PSLG bol v znamení Turca. Ako sme Vás informovali, vo štvrtok 22. marca 2018 k nám zavítal vzácny hosť z Martina, Janko Cíger, stretnutie s ktorým ešte stále rezonuje v našich spomienkach. A v piatok sme sa už tešili na básnika, pedagóga a nášho niekoľkoročného kolegu, Ondreja Nagaja s manželkou Vierkou.V úvodnom privítaní skonštatovala riaditeľka PSLG Mgr. Ľuboslava Lacjaková, že páchateľ sa po rokoch vracia na miesto svojho činu ☺. No nášho „uja Ondra“ nikto nezatýkal, práve naopak, privítali sme ho s láskou, dojatím a radosťou. A keďže je navyše rodák z neďalekého Ratkovského Bystrého, aj keď dlhodobo žije v Turčianskych Tepliciach, vrátil sa akoby domov, čo poznačilo celú atmosféru príjemného stretnutia.
Piate najstaršie múzeum na Slovensku otvára turistickú sezónu
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Do konca apríla 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy „Vesmír očami detí“ a „Dieťa a jeho svet“, súčasťou ktorej sú rôzne sprievodné hravé aktivity. Pre milovníkov abstraktného umenia je tu výstava mladého výtvarníka Rolanda Neupauera „Nesúvislosti“. Novinkou bude výstava historickej výpočtovej techniky „Kremíkové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 10. apríla 2018 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Predmetom mesiaca apríl budú štyri zreštaurované staré tlače 17. – 19. storočia z historického knižného fondu múzea.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale