Zvyky a obyčaje počas pôstu s folklórnym súborom Dubina
Napísal(a) M. Frenczová
Posledný februárový večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa niesol v pôstnom duchu. Diváci mali príležitosť spoznať folklórny súbor Dubina z Rožňavy aj z inej strany ako spievajúcich a tancujúcich folkloristov. Martina Dudášová, moderátorka večera, privítala troch zástupcov tejto veľkej rodiny a svoje otázky postupne adresovala Ivanovi Nemčokovi, vedúcemu súboru, Marekovi Dovalovskému a Márii Huňákovej. Obidvaja sú rodáci z Rejdovej a k tradíciám, remeslám a gemerskej kuchyni majú blízko. Ivan Nemčok, napriek tomu, že pôvodom nie je Gemerčan, už viac ako 30 rokov pôsobí na gemerskej folklórnej scéne. So svojimi deťmi šíri piesne a tance horného Gemera a vštepuje ich aj tým najmladším v detskom súbore Haviarik.
Prvá tohtoročná výstava v GMM patrí Rolandovi Neupauerovi - NESÚVISLOSTI
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Prvou výstavou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 2018 je výstava výtvarníka Rolanda Neupauera pod názvom Nesúvislosti. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 8. marca 2018 o 15.00 hod. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
Roland Neupauer (*1980) je súčasný mladý autor, pôsobiaci v Krásnohorskom Podhradí. Napriek svojej ťažkej chorobe patrí k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru prof. Jána Bergera.
Predmetom mesiaca marec v GMM je chochláč severský (Bombycilla garuulus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Počas marcových dní môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vidieť dermoplastický preparát chochláča severského, pre ktorého je Slovensko „teplou krajinou“, kde sa počas tuhých severských zím prichádza k nám zohriať. Tento vystavený jedinec 21. februára 2006 narazil do okna budovy múzea, a to počas silnej invázie chochláčov severských na naše územie. Väčšinou už malé deti vedia, že mnohé druhy vtákov od nás na zimu odlietajú do „teplých krajín“, teda väčšinou do Afriky či Stredomoria. Sú však aj druhy vtákov, pre ktoré je „teplou krajinou“ Slovensko. Jedným z nich je aj chochláč severský.
Programová ponuka GMM na marec 2018 s množstvom výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas marca 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavu „Dieťa a jeho svet“, súčasťou ktorej sú rôzne sprievodné hravé aktivity. Novinkou bude výstava výtvarníka Rolanda Neupauera „Nesúvislosti“ a výstava „Vesmír očami detí“. Predmetom mesiaca marec bude preparát vtáka chochláča severského. V rámci Týždňa slovenských knižníc sa uskutoční beseda s archeológom múzea – PhDr. Alexandrom Botošom, autorom knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“.
Prvá výstava v roku 2018 bude patriť tvorbe súčasného maliara Mgr. art. Rolanda Neupauera (*1980), pôsobiaceho v Krásnohorskom Podhradí. Vernisáž výstavy s názvom
PhDr. Alexander Botoš predstaví svoju knihu Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V utorok 6. marca 2018 o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s archeológom Alexandrom Botošom, autorom knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“. V prípade zvýšeného záujmu sa beseda zopakuje o 11.00 hod. Vstup na besedu je bezplatný. Účasť je potrebné nahlásiť vopred. Kontaktná osoba – Mgr. Iveta Krnáčová (, 047/5632741 alebo 0910925955).
Jelšavčanov pozvali na výročnú členskú schôdzu dobrovoľných hasičov do Nadlaku i Tótkomlósu
Napísal(a) G. Jakubecová
Každý rok poslednú februárovú sobotu majú výročnú členskú schôdzu dobrovoľní hasiči v maďarskom Tótkomlósi. Nebolo ináč ani tento rok. V sobotu 24. februára 2018 prijala trojčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy pozvanie na „výročku“. V skorých ranných hodinách sa vydali na dlhú cestu. V predpoludňajších hodinách zavítali na hasičskú zbrojnicu do rumunského Nadlaku. Po výmene skúseností a rozhovoroch sa spoločne s nadlackými hasičmi presunuli ku kolegom do Tótkomlósa. V podvečerných hodinách sa zúčastnili výročnej členskej schôdze v Slovenskej základnej škole v Tótkomlósi. Po oficiálnej časti sa rozprúdila živá debata, ktorá trvala do neskorých nočných hodín.
Na tradičnej Katolíckej veselici v Revúcej sa stretli a zabavili ľudia zďaleka i domáci
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 10.02.2018 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, pribudli nové tváre, avšak ostala skvelá hudobná produkcia skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní dekanom Pavlom Bodnárom sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou náladou a pohodou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
V stredu 21. februára 2018 sa uskutočnila vernisáž výstavy pod názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Kto je Hraška? Ako v slovenskom rozhlase odznelo na dopyt moderátorov, Hraška je prezývka, ktorú som získala počas štúdia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vo folklórnom súbore Zobor. Vraj som malá ako hrášok, hovorili... Ale nie, nebola táto vernisáž o mne. Bola o našich tradíciách a o tom, ako si niekedy nevážime, čo nám naši starí rodičia zanechávajú. Dvaja talentovaní vystavovatelia, ktorých som oslovila, chcú, aby ich poklady bolo vidno, snáď budú mať svojich pokračovateľov a toto remeslo nevyhynie. Hlavnou náplňou môjho výskumu bolo zistiť, či sa ľudové kožušníctvo ešte nejakým spôsobom vyskytuje u nás v Gemeri.
Na pôstnom folklórnom stretnutí (U nás taká obyčaj) sa predstaví folklórny súbor Dubina z Rožňavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva v stredu 28. februára 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalšie stretnutie s ľudovými zvykmi a zaujímavými remeslami, ktoré sa v Gemeri zachovali. V minulosti, keď skončilo fašiangové obdobie už sa nekonali zábavy, zabíjačky ani svadby, nastal pôst. Zavládla zmena aj v stravovaní, hlavne sa obmedzilo jedenie mäsa, slaniny, sladkostí i požívanie alkoholu. Počas pôstu sa ľudia pripravovali fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov v roku – Veľkú noc.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 26. februára do 2. marca 2018 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky.
Viac...
Jelšavskí hasiči bilancovali uplynulý rok 2017
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Tak ako každý rok sa na začiatku roka vyhodnocuje predchádzajúci rok, nebolo tomu inak ani teraz a v sobotu 17. februára 2018 sa stretli dobrovoľní hasiči z Jelšavy, aby vyhodnotili rok 2017 na výročnej členskej schôdzi. Na základe dlhoročnej medzinárodnej spolupráce na výročnú členskú schôdzu prijali pozvanie aj dobrovoľní hasiči z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku. Na úvod si prítomní pozreli prezentáciu z rôznorodej činnosti dobrovoľných hasičov z Jelšavy, ktorú spracoval Ing. Pavol Zapletal, veliteľ, predseda DHZ. Potom privítal primátora mesta Jelšava MVDr. Milana Kolesára, prítomných zahraničných hostí a samozrejme všetkých prítomných.
Pani Ivonu Ďuričovú v rámci Mesiaca slovenských spisovateľov nominovali na ocenenie Pantha Rhei Awards
Napísal(a) Ondrej Doboš
Pani Ivona Ďuričová so svojou literárnou tvorbou sa počas niekoľkých rokov už nastálo zapísala medzi obľúbených autorov detskej poézie. S potešením a zvlášť rád uvádzam, že pani Ďuričová pochádza z Gemera, a často do svojho rodného kraja prichádza aj preto, lebo je to miesto, kde nájde množstvo námetov aj pre napísanie ďalších básní. Po jej prvej zbierke básní „Básnenie“ (2008), ktorej verše boli skôr určené pre dospelú generáciu, si zrejme sama určila, koho bude jej tvorba v nasledujúcich rokoch oslovovať. Pripravili sme si pre ňu pár otázok.
Sto rokov od prvého oficiálneho vyhlásenia slovenského jazyka ako vyučovacieho jazyka na Slovensku
Napísal(a) Školský servis
Mesto Revúca bolo dejiskom konferencie, ktorú zorganizovalo v dňoch 14. a 15. februára 2018 Metodicko-pedagogické centrum pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR a Ministerstva kultúry (MK) SR. Zúčastnilo sa jej takmer 170 účastníkov z celého Slovenska. Slovenský jazyk rezonoval v rôznych historických obdobiach. "Prostredníctvom slovenského jazyka sa dorozumievame, je naším komunikačným jazykom aj vyučovacím predmetom," povedala generálna riaditeľka Metodicko-pedagogického centra Kamila Jandzíková v úvode odbornej konferencie pod názvom Sto rokov od prvého oficiálneho vyhlásenia slovenského jazyka ako vyučovacieho jazyka na Slovensku.
Počas jarných prázdnin Gemersko-malohontské múzeum ponúka bohatý a hravý program
Napísal(a) Oštrom Mareková
Počas jarných prázdnin, 19. – 23. 2. 2018, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote ponúka bohatý a hravý program pre deti, ich rodičov a starých rodičov. Pripravená je prehliadka troch výstav, v rámci ktorých môžu návštevníci využiť najrôznejšie aktivity plné zábavy i poučenia. Život dieťaťa v minulosti bol diametrálne odlišný od života dnešných detí. Ovplyvňovali ho vtedajšie rodinné a spoločenské podmienky, sociálna situácia a v neposlednom rade sled praktizovaných poverových predstáv. Ako detský svet fungoval v minulosti spoznáte na výstave „Dieťa a jeho svet“, kde okrem iného uvidíte najrôznejšie detské hračky, odev a i detský nábytok. A niektoré hračky si deti môžu aj vyskúšať.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-