František Gyurkovits – maliar Lučenca v priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod. Výstavu Novohradského múzea a galérie v Lučenci otvoril a prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Život a dielo umelca priblížila historička umenia a kurátorka výstavy Andrea Németh Bozó. V interiéri obrazárne je inštalovaných viac ako 50 výtvarných diel autora. Banícke múzeum v Rožňave vo fonde výtvarného umenia eviduje 16 diel Gyurkovitsa, z ktorých 12 bolo doplnených a v premiére inštalovaných na uvedenej výstave. Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod.
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,
Srdce Zážitkového centra Sentinel v Rožňave sa otvára návštevníkom
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do novootvorenej Expozície baníctva a hutníctva Gemera v areáli Zážitkového centra Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Slávnostné otvorenie expozície pre pozvaných hostí pod záštitou predsedu KSK, Ing. Rastislava Trnku sa uskutoční 2. mája 2018, v stredu, o 9,00 hod. Návštevník múzea má možnosť prísť do kontaktu s modernou a interaktívnou expozíciou v zrekonštruovaných priestoroch múzea, ktorá prezentuje historické fakty a jednotlivé exponáty za pomoci využitia nových technológií. Autori expozície samotnú expozíciu naplánovali a unikátne zbierky ústrednej témy baníctva a hutníctva Gemera spracovali pomocou nových metód prezentácie tak, aby návštevníkovi ponúkli okrem informácií aj komplexný zážitok z návštevy múzea.
Výstava venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota sa v piatok 4. mája 2018 o 12.30 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera (1919 – 1944), ktorý pomohol zachrániť stovky detí a položil život za slobodu Francúzska a Slovenska v bojoch s fašistami o Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. Výstava potrvá do 31. augusta 2018. Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols.
„Život je ako rozprávka“. Je veľa autoriek, ale iba jedna Futová
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre deti základných škôl besedy s obľúbenou detskou slovenskou spisovateľkou Gabrielou Futovou, ktoré sa budú konať v piatok 4. mája 2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Ak by sa Gabika Futová narodila v niektorej z anglicky hovoriacich krajín, boli by jej knihy dostupné v desiatkach jazykov a zabávali by sa na nich milióny malých čitateľov po celom svete, napísala raz vo svojom blogu Zuzana Štelbaská. Gabriela Futová,
Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku priblížila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 20. apríla 2018 sa konala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prednáška s prezentáciou pod názvom Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku. Prednášajúca Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD., ktorá je jednou z dlhoročných kurátorov výstavného projektu Rožňavské radiály, sa zaoberá teóriou výtvarného umenia a prednáša aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rámci svojho umenovedného výskumu sa zaoberá históriou kritiky umenia na Slovensku. Tieto svoje poznatky a zistenia nám odprezentovala na prednáške v Galérii pred odbornou aj laickou verejnosťou: „Ak ste však milovníkom súčasného umenia, oslovuje vás najaktuálnejšie dianie a s očakávaním sledujete najhorúcejšie novinky v oblasti umenia, používajúceho „vizuálny aj významový jazyk“ súčasnosti -
Nositelia tradícií 2018 z horného Gemera predstavili svoju tvorbu v Dobšinej
Napísal(a) Mária Ferenczová
V nedeľu 22. apríla sa v dobšinskom kultúrnom dome stretli folklórne skupiny z okresu Rožňava, aby predstavili svoju tvorbu a tá najlepšia potom reprezentovala okres v krajskej súťaži Nositelia tradícií. Súťažnú prehliadku pripravili Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Dobšiná. Už od poludnia ožili priestory kultúrneho domu takmer dvomi stovkami veselých folkloristov v pestrých krojoch, spevom i tancom. V súťaži sa predstavilo päť folklórnych skupín – Dolina z Gemerskej Polomy, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej a Stromíš z Vlachova. Diváci v ich podaní videli spracované tradície s predsvadobnou i svadobnou témou, zábavu po práci i náladu na jarmoku. Hodnotila ich odborná porota v zložení:
Výstava: Od ihly po šijací stroj v Rožňave doplnená o výstavu gombíkov
Napísal(a) PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD, Mgr. Sylvia Holečková
Výstava približujúca dejiny krajčírov a obchodníkov s textilom v Košiciach v období od 16. storočia do začiatku 20. storočia prostredníctvom rukopisov, dobovej tlače, fotografií a trojrozmerného materiálu zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach – cechová truhlica, pečatidlá, zvolávacia tabuľka, šijací stroj, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Unikátmi na pripravovanej výstave sú: drevený vývesný štít krajčírov zo 16. storočia, zoznam majstrovského obeda zo 17. storočia, rukopisná kniha predpisov a nákresov k vyhotoveniu majstrovských kusov pre košický krajčírsky cech z roku 1695. Výstava je určená predovšetkým pre školopovinnú mládež a taktiež pre návštevníkov mesta v rámci spoznávania histórie Košíc a Rožňavy.
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907 venujúca sa dejinám a súčasnosti baníctva v regióne. Vystavená bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote od 2. do 31. mája 2018. Monografia baníctva zákonne spojených žúp Gemer a Malohont vyšla ako 1. časť Monografie baníctva a hutníctva žúp Gemer a Borsod. Župa Borsod sa nachádzala na území dnešného Maďarska (oblasť miest Miskolc, Ózd a Kazinczbarcika), na severe susedila so župou Gemer. Knihu vydal Oblastný výbor Borsod-Gemer Štátneho maďarského baníckeho a hutníckeho spolku. Z poverenia vydavateľa monografiu zostavil banský inžinier Gusztáv Eisele, tajomník vydavateľa. Kniha bola vytlačená v Banskej Štiavnici v roku 1907. Písaná je v maďarskom jazyku.
Jelšavčania čistili rieku Muráň od komunálneho odpadu
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava, ako spoluorganizátor podujatia „Spoločne za čistú Muránku“, zorganizovalo v dňoch 20. a 21. apríla 2018 brigádu, na ktorej sa spoločne čistila rieka Muráň od komunálneho odpadu. Za krásneho slnečného počasia sa v sobotu ráno (21. 4. 2018) stretlo niekoľko dobrovoľníkov – zamestnancov mesta, členov organizácií mesta, ale aj niekoľko Jelšavčanov. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia DHZ Jelšava. Aj dobrovoľní hasiči zbierali komunálny odpad na brehu koryta rieky a odpad odnášali na Zberný dvor. Každý, kto sa zúčastnil tejto brigády, odchádzal z nej s pocitom, že niečo urobil pre životné prostredie v našom meste. Bolo to zaujímavé a vydarené podujatie.
Viac...
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže detí "Požiar v domácnosti" v okrese Revúca
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) a Hasičský a záchranný zboru (HaZZ ) vyhlásili aj v školskom roku 2017/2018 už 15. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. Téma súťaže v tomto ročníku je „Požiar v domácnosti“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: I. kategória do 9 rokov (dolná veková hranica nie je stanovená), II. kategória od 10 do 12 rokov, III. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ. Základné školy (ZŠ), centrá voľného času, Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ) sa mohli do súťaže zapojiť a svoje výtvarné práce poslať na príslušnú ÚzO DPO SR. Aj Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej
Vernisáž výstavy fotografií Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“ v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
Na jar všetci intenzívnejšie vnímame okolitý svet - prebúdzajúcu sa prírodu. Apríl je mesiac lesov, v apríli je Svetový deň Zeme. Preto sme v tomto čase zaradili do kalendára našich podujatí výstavu ,,Z piatich svetadielov“, ktorá očami fotografa priblíži vzácne prírodné zákutia našej zemegule a kultúrne skvosty našich predkov. Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“, ktorá sa bude konať vo štvrtok 26. apríla 2018 so začiatkom o 16.30 hod. v priestoroch mestského múzea. Výstava následne potrvá od 27. apríla 2018 až do odvolania.
Ing. Dušan Sekerka
Autor výstavy, rodák z Ratkovského Bystrého, prežil väčšinu svojho života v Revúcej. Navštevoval gymnázium v Revúcej a vyštudoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene,
Fiľovci z Banskej Bystrice naučia záujemcov z Gemera ako si vyrobiť drevenú bezdierkovú píšťalu
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje po prvýkrát zaujímavý workshop, na ktorom bude hosťovať majster ľudovej umeleckej výroby, výrobca pastierskych hudobných nástrojov. „Michal Fiľo z Banskej Bystrice prijal naše pozvanie, aby naučil záujemcov vyrobiť si svoj originálny ľudový hudobný nástroj - drevenú bezdierkovú píšťalu. Pastierske ľudové hudobné nástroje budú ústrednou témou tohto workshopu, kde sa naučíme techniky výroby signálnej píšťaly, ale aj históriu ľudových hudobných nástrojov a samotné hráčske techniky na pastierske píšťaly a fujaru. Každému účastníkovi zabezpečíme všetky náradia a materiál, s ktorým bude počas workshopu pracovať. Je to jedinečná príležitosť ako sa naučiť vyrobiť si nástroj a pre tých, ktorí ho už vyrábajú, to umožní zdokonalenie,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Zasadnutie Výboru Matice slovenskej v Rožňave
Napísal(a) Ing. Z. Halková
Členovia výboru Matice slovenskej a člen Dozorného výboru z celého Slovenska sa zišli za prekrásneho počasia v sobotu 14.04.2018 práve u nás v Rožňave. Zasadnutie sa uskutočnilo v priestoroch Jedálne Gemer, kde nás vítali s úsmevom a ochotou. V úvode prítomným zaspievala FSk Bučina z Pače, svojimi špecifickými rusínskymi piesňami a následne "zahrmeli" mužské hlasy FS Dubina z Rožňavy, FSk Hrabina z Nižnej Slanej a dokonca aj FSk Hôra z Rejdovej. Na záver krátkeho kultúrneho pozdravenia sa spoločne zaspievala matičná hymna „Kto za pravdu horí“. Všetkých milo prekvapil príchodom primátor mesta Pavol Burdiga, ktorému organizátori v krátkosti vysvetlili, aké zoskupenie ľudí má pred sebou, od Bratislavy až po Bardejov či Sninu.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.