Spevácke domy na Gemeri s folkloristami okresov Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
29.9.2016 - Krásnohorská Dlhá Lúka - Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia zorganizovalo dňa 29. septembra po prvýkrát spevácky workshop. Podujatie sa konalo v Krásnohorskej Dlhej Lúke v Hostinci Buzgó a bolo zamerané na spevácke techniky pre členov folklórnych kolektívov, ale aj nečlenov, pre spevákov, ale aj „nespevákov“, ktorých ľudová pieseň zaujíma.
Najúspešnejšieho slovenského spisovateľa Jozefa Banáša privítajú v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana BachňákováRevúca bude dejiskom festivalu detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016
Napísal(a) Mgr. Kristína LendvorskáLavica od Ludwiga Mies van der Rohe z vily Tugendhat v SNM
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v Bratislave v spolupráci s Múzeom mesta Brna otvorilo 4. októbra 2016 novú výstavu - Civilizované bývanie pre každého. Jan Vaněk (1891 – 1962). Exkluzívne dizajnérske nábytkové solitéry a zostavy známeho umelca a realizátora pre verejnosť sú sprístupnené v sídelnej budove SNM
Každý, kto má záujem prezrieť si kameninové predmety vyrobené v Rožňave, môže tak urobiť vo Fiľakove. V Bebekovej bašte fiľakovského hradu sú v týchto dňoch prezentované výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry prostredníctvom výstavy Poézia kameniny. Výstava je zameraná na ukážku sortimentu – džbánov, krčahov, mís,
V Honciach sa po tretí raz zišli rodáci a ich priatelia
Napísal(a) Mária LukáčováUnikátna výstava historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je v týchto dňoch inštalovaná unikátna výstava Historické fajky. Prezentuje významnú, bohatú a rôznorodú kolekciu historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu ako aj fajčiarskych potrieb zo 17. – 20. storočia, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Východoslovenského múzea v Košiciach.
Hudba je univerzálna reč ľudstva, ňou hovorí duša k duši
Napísal(a) Marta Mikitová
Tohto roku sa medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae In Via Gothica konala v dňoch 22. – 26. septembra 2016, a to už po pätnástykrát. Ako vždy doteraz, tak aj v tomto roku festival starostlivo pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu.
Rozmanitý svet húb - Modely Karla Voneša v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela KolesárováPripravujú výstavu: Pohľad do minulosti krajčírstva
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Pohľad do minulosti krajčírstva“ sa uskutoční 4. októbra 2016 o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava prestaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia.
Viac...
Poklady gotiky zo Slovenska v Ríme - výber z kultúrneho dedičstva na prelome 15. a 16. storočia
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Generálnym sekretariátom Úradu prezidenta Talianskej republiky pripravilo jeden z najdôležitejších výstavných projektov, ktorými Slovensko, ako predsedajúca krajina Rady EU, prezentuje svoju kultúru a históriu. V sídle prezidenta Talianskej republiky, Palazzo del Quirinale v Ríme, vo štvrtok 29. septembra 2016 predstaví výber pokladov kultúrneho dedičstva z prelomu 15. a 16. storočia. Výstava má názov Poklady gotiky zo Slovenska.
Opäť slnečná Hubertova jazda pod Muráňom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V sobotu 24. septembra sa uskutočnil 17. ročník Jazdy sv. Huberta a 4. ročník jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca, MsKS v Revúcej, Lesy SR štátny podnik Banská Bystrica, Mestské lesy Revúca, Občianske združenie Príroda – láska moja a Obvodná poľovnícka komora v Revúcej.
Aj v knižnici je potrebné vedieť, ako sa správať
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave a 20. výročia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave sa v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja,
Pripravujú akcie pripomínajúce 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Predstavitelia popredných kultúrnych inštitúcií Českej a Slovenskej republiky sa 26.9.2016, pri príležitosti spoločného zasadnutia vlád Slovenskej a Českej republiky, stretli v Bratislave na pôde Slovenského národného múzea, aby podpísali Memorandum o spolupráci pri príprave akcií pripomínajúcich 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.



























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.