Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave má vo svojom fonde takmer sedemtisíc kníh
Napísal(a) Janka Vaisová
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave bola založená v roku 1963 a obsahuje tituly z rôznych oblastí. V jej fonde sa nachádza takmer 7000 kníh, medzi nimi aj viacero vzácnych historických vydaní, no rovnako aj veľa kníh s už neaktuálnymi informáciami. Dôvodom je fakt, že počas posledných rokov nebola dopĺňaná o novú aktuálnu odbornú literatúru.
Rožňavských študentov zaujímala výstava Rolanda Neupauera Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili galerijno-pedagogické hodiny k aktuálnej výstave pod názvom Internácia. Na úvod účastníci, študenti zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, absolvovali prehliadku výstavy a oboznámili sa s dielami autora Rolanda Neupauera, ktoré následne aj vizuálne interpretovali – vytvorili vlastné kópie umeleckých diel.
Ochranné fólie určené na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu má aj Banícke múzeum v Rožňave
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Jednou zo základných funkcií múzea je nadobúdanie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti. Múzeá a galérie sú povinné podľa zákona vykonávať základné odborné činnosti medzi, ktoré patrí aj odborná ochrana zbierkových predmetov vystavených priamo v expozičných priestoroch.
V Jelšave u Coburgovcov vám bol v piatok vianočný jarmok
Napísal(a) Andrea Houšková
V Jelšave vám bol v piatok 16. decembra 2016 vianočný jarmok... a to nie hocikde! Rovno u Coburgovcov v kaštieli! Pri bráne vám do rúk strčili „šoférsky“ punč, čo navarili deti zo školy, o kus ďalej bol ten primátorský - fajnýýý. Po tom by ste už do motora nesadli. Kým ste sa motali pomedzi stánky, kde ste mohli (pozor!) obdivovať prácu a výrobky miestnych (nie nejaké handry), spievali vám do uška vianočné koledy,
Návraty k tohtoročným slávnostiam zvykov a obyčají Gemera a Malohontu - Rok na Gemeri 2016
Napísal(a) Tlačová správa GOS
V roku 2016 si zapísali Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri už 22. ročník. Nimi na hornom Gemeri uzatvárajú najkrajšiu časť z rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré každoročne organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave za spoluúčasti rôznych inštitúcií okresu i kraja. Aj keď od jeho uskutočnenia prešiel akurát mesiac, bude prospešné, keď sa oňom zmienime aj teraz, pred koncom kalendárneho roku.
Vianočné pastorále 2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Vianočné pastorále 2016 sa uskutočnili dňa 10.12.2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote. Organizátori Obec Čierna Lehota, CZ ECAV Čierna Lehota a Mikroregión Štítnická dolina. Vystúpili FSk Lehoťanka, Spevokol Rochovce, Spevokol Ochtiná, ZPOZ Slavošovce, Radostná zvesť, Cirkevný spevokol Slavošovce. Krásne oslavné piesne na chválu Pána Boha.
Čím sa vyznačovalo Živé múzeum V. – košikárstvo v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriella Badin
Počas mesiacov október a november sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal V. ročník múzejno-pedagogického programu Živé múzeum. Naším predsavzatím je postupne každým rokom predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer. Po úspešne zrealizovaných interaktívnych ukážkach počas minulých rokov (kroje, hrnčiarstvo, modrotlač a pastierske umenie na Gemeri) sme sa tento rok zamerali na košikárstvo.
Keď folklór ožije, ani jedno oko nezostane suché
Napísal(a) Jana Dorčáková
Keď FOLKLÓR ožije a ani jedno oko nezostane suché... Poznáte ten pocit? My sme ho zažili v čarovný večer na Luciu 13.12.2016, keď sa zaplnilo každučké miestečko v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Už pri vchode nás vítali krojované devy nielen krásnym úsmevom a slovom, ale sladučkým medovníčkom mäkkučkým ako duša. HUDBIČKA zahriala svoje nástroje a po úvodnom slove tetky
Vydarený 36. ročník regionálnej prehliadky speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec
Napísal(a) Elvira Povinszká
V podvečer 9. decembra 2016 Gemersko-malohontské osvetové stredisko a Mesto Tisovec usporiadali 36. ročník regionálnej prehliadky speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec. Podujatie bolo zrealizované v duchu 160. výročia narodenia významnej osobnosti kultúrno-spoločenského života regióna Dr. Samuela Daxnera. Pri tejto príležitosti bola odhalená jeho busta,
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami
Napísal(a) Ing. Darina Figúrová
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami a prináša deťom darčeky a radosť dospelým. Tých najmenších treba občas posmeliť, že ujo Mikuláš je dobrý ujo a netreba sa ho báť, no a tí väčší sa tešia na svoju nádielku sladkostí. V Čiernej Lehote už štvrtý rok Mikuláš rozsvietil 6. 12. 2016 stromček pred kultúrnym domom.
Viac...
U nás taká obyčaj... Oplecko, kamža a čepec
Napísal(a) Mária Ferenczová
V pondelok 19. decembra 2016 o 17.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave bude slávnostne otvorená výstava fotografií ľudového odevu z horného Gemera s názvom „Oplecko, kamža a čepec“.
Na výstave "MALIAR JÚLIUS SÁNDY" uvidia návštevníci v Rimavskej Sobote vzácnu kolekciu jeho diel
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je miestom vernisáže výstavy MALIAR JÚLIUS SÁNDY (1827 - 1894), ktorá sa uskutoční vo štvrtok 15. decembra o 15.00 hodine. Výstava je sprístupnená v slovenskom i maďarskom jazyku. Maliar a grafik Július Sándy (1827 Tállya - 1894 Budapešt) už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847-1848
Šva sä stálo v Mokréj Lúke? Po zotmení sa nad Mokrou Lúkou rozjasnilo nebo ohňostrojom
Napísal(a) Andrea Houšková
Zlietli sa tam bosorky z každého konca - na jarmok. Hostili, núkali domácimi koláčmi, kapustnicou i pudingom. Bo Mokrene sú pudžingére. Vyšvácali hostí metlami po riti a nahnali ich o jedenástej do kultúry... Tam vám bola zábava! Najprv Lykovec z Revúcej sa na javisku zvŕtal, potom hrala muzika Miška Šimka a spievali chlapi z Húžvy.
Jedenásti revúcki fotografi vystavujú svoje najnovšie práce
Napísal(a) Martina Urbanová
V piatok 9. decembra 2016 o 17:00 hod. sa vo výstavnej sále revúckeho MsDK uskutočnila vernisáž výstavy Revúcka fotografia. Svoje rôznorodé fotografie vystavili jedenásti revúcki fotografi - Beata BELÁKOVÁ, Lýdia BODNÁROVÁ, Milan BUKÓCI, Maroš DETKO, Alena GERŠICOVÁ, Monika HALÁKOVÁ, Miqo CASH, Dušan PETRO, Peter POBOČEK, Viktor POBOČEK a Ján POLIAK.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.