Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi na výstave obrazov Kovačickej dvojky v Rožňave
Napísal(a) Petronela Bodnárová, Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea a v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici sa vo štvrtok 4.8.2016 konala vernisáž výstavy Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi. Početných prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Slovo odovzdal múzejnej pedagogičke Gabrielle Badin,
Slovenské národné múzeum krátko otvorilo bránu hradu Krásna Hôrka pre zástupcov médií
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v piatok 5. augusta 2016 otvorilo bránu hradu Krásna Hôrka pre zástupcov médií, aby ich priamo v areáli národnej kultúrnej pamiatky informovalo o aktuálnom stave jej obnovy. Informácie novinárom poskytli generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Viktor Jasaň a Ing. arch. Peter Kucharovič,
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Dňa 11. augusta 2016 (štvrtok) o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy s názvom „Fenomén Gemer, retrospektíva“. Výstava predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu, ktorá v minulosti v Gemeri-Malohonte
Taniere s motívom vtáčika z muránskej manufaktúry
Napísal(a) Sylvia Holečková
Hlboké kameninové taniere, uprostred s kvetinovým motívom a vtáčikom, po obvode s výrazným dvojitým modrým lemom a hnedou linkou, boli vyrobené v kameninovej manufaktúre v Muráni v 70. rokoch 19. storočia.
Od narodenia národného umelca Ivana Krasku v Lukovištiach na Gemeri uplynulo 140 rokov
Napísal(a) Štefan Cifra
Ivan Krasko, vl. m. Ján Botto (* 12. 7. 1876 Lukovištia, okr. Rimavská Sobota – † 3. 3. 1958 v Bratislave, pochovaný je v Lukovištiach), Ing., Dr., národný umelec, slovenský básnik, prozaik, regionálny historik, prekladateľ, politik, poslanec, vedec, vynálezca, povolaním chemický inžinier, zakladajúci člen
Modrotlač predstavuje pre Slovensko kúsok krásnej tradície. Táto technika farbenia látok si získala srdcia žien po celom Slovensku už v 18. storočí. Na našom území sa v minulosti nachádzalo mnoho modrotlačiarskych dielní a výnimkou nebola ani oblasť Popradu. Modrotlač sa vyrábala v Poprade-Veľkej, Spišskej Sobote,
Pod hradom Krásna Hôrka odštartuje už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier
Napísal(a) Soňa Kostrábová
Na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka odštartuje v sobotu 6. augusta 2016 už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier, ktoré sú zaradené medzi TOP podujatia programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Aj tento rok čaká návštevníkov od slávnostného otvorenia až do neskorého večera
Vychádzková palica Lajosa Kossutha je v GMM predmetom mesiaca august
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Z bohatého, takmer stotisícové zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote každoročne vyberáme 12 zaujímavých predmetov, ktoré postupne prezentujeme v stálej expozícii múzea. Za predmet mesiaca august bola vybraná vychádzková palica, patriaca maďarskému právnikovi a
Pozvanie na 43. Gemerský folklórny festival do Rejdovej
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás srdečne pozývajú v dňoch 19. a 20. augusta „na Rejdovú 2016“ - 43. Gemerský folklórny festival.
„Pre návštevníkov nášho najväčšieho folklórneho podujatia sme pripravili
Vôňu sena a melódie gemerských trávnic priviezol súbor Gemer z Dobšinej na dvor Domu gemerskej kultúry
Napísal(a) Dana Lacková
Vôňa sena a melódie gemerských trávnic sa vznášali večer, 20.7.2016 ponad dvor Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Diváci sa spolu s členmi folklórneho súboru Gemer z Dobšinej preniesli na horské gemerské lúky a zaspomínali na časy nie tak dávno minulé. S chovom oviec a dobytka, tak typickým pre horný
Viac...
Čiernolehotskí matičiari v Drienčanoch navštívili program Dedina ožíva 2016
Napísal(a) Darina Figúrová
Ešte v januári si Miestny odbor Matice slovenskej v Čiernej Lehote naplánoval aktivitu „Po stopách Pavla Emanuela Dobšinského“. A tak sme trpezlivo čakali na júl, kedy Drienčany, posledné pôsobisko Dobšinského, ožívajú rozprávkami, hudbou, spevom, dobrým jedlom a čo je najdôležitejšie - dobrými ľuďmi.
Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka
Napísal(a) MG od
Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi
Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 v Rimavskej Sobote z iniciatívy divadelníka, výtvarníka a hudobníka Mariana Lacka. Monodráma Žobráci, na motívy rovnomennej novely Stanislava Rakúsa, je debutovou inscenáciou tohto divadla. Hra mala premiéru v Bratislave v rámci spomienkového večera, venovaného
Trpké skúsenosti, údel osudu, šťastné a nešťastné chvíle, drobné osobné úspechy a prehry - to všetko každý môže odhaliť v umeleckej tvorbe Ernesta Hausera. Autor prežil šťastné detstvo v Banskej Štiavnici. Ešte pred „skúškou dospelosti“ - maturitou na gymnáziu, prechádza oveľa tvrdšou skúškou,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.