Pravá gemerská muzika, tanec a spev v podaní folklórneho súboru Borostyán z Drnavy a ĽH Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Dana Lacková
V stredu večer, 21. septembra 2016, sa opäť stretli priaznivci folklóru v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, aby sa dozvedeli o rôznych príležitostiach na zábavy, ale aj o zvykoch a jedlách na gemerskej hostine v minulosti. V gemerských obciach, či už v slovenských, alebo maďarských sa práve v jesennom
Stará Radnica v Rožňave bola miestom prehliadky kultúrnych aktivít seniorov horného Gemera
Napísal(a) Ján Klobušník
V priestoroch Starej Radnice v Rožňave 20. septembra 2016 dopoludnia sa uskutočnil 5. ročník prehliadky kultúrnych aktivít seniorov ZO JDS rožňavského okresu v roku 2016. Prehliadky sa zúčastnilo 11 kolektívov a to: Úsmev z KD Rožňava, GOČOVAN z Gočova, BUČINA z Pače, spevácka skupina z Hrhova,
Vojaci rožňavskej posádky mali Deň otvorených dverí
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Velenie útvarov práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, raketometného oddielu, posádky Rožňava pri príležitosti Dňa Ozbrojených síl SR pripravilo dňa 22.9.2016 v čase od 10.00 do 14.00 hodín v priestoroch kasární „Deň otvorených dverí“ pre žiakov škôl mesta Rožňava a jeho okolia. Na nástupisku boja pripravená bojová technika útvaru spolu s posádkami vojakov.
Matičný deň a Deň ľudových tradícií v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej a Obecný úrad Rožňavské Bystré zorganizovali v sobotu popoludní 17.9.2016 Matičný deň a Deň ľudových tradícií. Počasie nám neprialo a odrazilo sa to aj na počte zúčastnených ale ani to nás neodradilo od tejto skvelej myšlienky predstaviť si takouto formou žurnalistu, plodného básnika,
Pača - cieľová stanica celookresného stretnutia členov Matice slovenskej
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Telegraficky by sa dalo aspoň čiastočne dať na vedomie to, čo sa odohralo dňa 15. septembra 2016 v malebnej obci Pača, ktorá je rozložená v údolí Pačanského potoka pretekajúcemu obcou aj takto: - Pekné počasie. - Dobrá nálada. - Vynikajúci matičiari. - Nádherné miesto stretnutia. - Skvelá organizácia...
Pani Edita Kušnierová, prvý hosť z trojice rozhovorov Medailónu osobností Gemera
Napísal(a) Dana Lacková
Prvý z trojice rozhovorov nesúcich spoločný názov „Medailón osobnosti Gemera,“ ktorý zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave vo štvrtok 22. septembra 2016, bol úspešným zahájením tohoto nového programového rámca organizácie. „Náš prvý hosť, pani Edita Kušnierová, pútavým a zanieteným rozprávaním o svojom živote,
Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave je hotové
Napísal(a) Gabriella Badin
Vo štvrtok 15. septembra 2016 v Rožňave slávnostne otvorili Zážitkové centrum SENTINEL, ktoré je súčasťou Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie prebiehalo za účasti zástupcov investora (Košický samosprávny kraj), zhotoviteľa, primátora Mesta Rožňava, zástupcov miestnej samosprávy, rožňavských základných a stredných škôl.
Slovenská pošta a Poštové múzeum organizujú v Banskej Bystrici vedeckú konferenciu „História a súčasnosť zbierok a zberateľstva“
Napísal(a) TS SP
Slovenská pošta, a.s., a Poštové múzeum aj tento rok pripravili vedeckú konferenciu so zameraním na poznanie vlastnej zbierkotvornej činnosti.
V priestoroch Slovenskej pošty na Partizánskej ceste v Banskej Bystrici odznie 27. septembra 2015 celkovo 20 vedeckých príspevkov, pričom pozvanie prijali odborníci z celého Slovenska,
Gaviála indického (Gavialis gangeticus) vystavia v GMM v októbri
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gaviál indický (Gavialis gangeticus) je blízky príbuzný krokodílov. Kedysi obýval všetky veľké riečne systémy indického subkontinentu. V súčasnosti je však kriticky ohrozený. Vo voľnej prírode žije dnes už len približne 235 jedincov tohto druhu. Drastické zníženie jeho početnosti bolo a je spôsobené ničením jeho životného prostredia,
Benefičný "Koncert pre Alenku - Koncert pre Lásku" v Rožňave
Napísal(a) Belo Hefler
V nedeľu 25. septembra o 17-tej hodine sa uskutoční v kostole sv. Anny na Námestí baníkov v Rožňave (býv. kostol františkánov) benefičný “Koncert pre Alenku – Koncert pre Lásku”. Koncert je organizovaný vznikajúcim občianskym združením ALENKA v spolupráci s Rímskokatolíckou farnosťou a Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Viac...
Medailón osobností Gemera - nové podujatie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Dana Lacková
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave vo štvrtok 22.9.2016 predstaví svoje nové podujatie pod názvom Medailón osobnosti Gemera. O 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) uvedie svojho prvého hosťa, historičku pani Editu Kušnierovú.
„Pre život človeka je nevyhnutné
Umenie paličkovania predstavia v Rožňave nadšenci z rôznych miest Maďarska, Poľska a Slovenska
Napísal(a) Bc. Valéria Munková
Stalo sa už v našom regióne tradíciou, že jeden jesenný víkend je venovaný krásnej ručnej práci - paličkovanej čipke. Nebude to inak ani v tomto roku, kedy Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje IX. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“, ktorý sa uskutoční
Pomalé umieranie historických regiónov...
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Medzi kontraproduktívne zmeny v štáte a spoločnosti po roku 1989 patrí aj nové územnosprávne členenie Slovenska. Tento necitlivý zásah do historickej identity regiónov, ergo aj Gemera a Malohontu, ich odsúdil na pomalé umieranie. Súčasná podoba územnosprávneho členenie nesie všetky znaky svojvôle, krátkozrakosti ba aj skupinových,
V septembri opäť ožijú chrámy a historické pamiatky Gotickej cesty programom ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
V septembri opäť ožijú chrámy a historické pamiatky Gotickej cesty, aby naplnili hudbou a spevom všetkých divákov a poslucháčov, ktorým učarila stará hudba. Pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave už 15. ročník Medzinárodnej prehliadky
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.