Dvadsiaty siedmy Rok na Gemeri a Vianoce na ľudovú nôtu
Napísal(a) R. Šimko
K obdobiu Vianoc už neodmysliteľne patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri, ktorý organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Po dvojročnej odmlke sa milovníci tradičného umenia a kultúry opäť dočkajú svojho obľúbeného festivalu zvykov a obyčají. Podujatie sa uskutoční v termíne od 23. do 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave.
„Návštevníci sa môžu tešiť na tvorivé dielne a workshopy pre deti, ako aj pre dospelých, výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja či veselý koncert ľudových pesničiek pre deti a mládež – Fidlikanti deťom. Okrem toho chystáme na piatok aj Deň otvorených dielní, v sobotu zas výročný program folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy. Festival uzatvorí populárny galaprogram Vianoce na Gemeri,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Záverečná komentovaná prehliadka výstavy historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Srdečne pozývame všetkých milovníkov nášho mesta na záverečnú komentovanú prehliadku výstavy historických pohľadníc mesta Rožňava – Pozdrav z Rožňavy, s autorkou výstavy Sylviou Holečkovou, ktorá sa bude konať 15. 11. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
,,Pohľadnice sú dôležitým prameňom poznania histórie mesta. Poskytujú široký záber zobrazenia kultúrno-historických pamiatok v meste a okolí. Sú vyhľadávaným zberateľským artiklom,“ uviedla autorka výstavy Sylvia Holečková.
Virtuálna archeológia * Animačný program pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M.Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 10. 11. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi animačný program pod názvom Virtuálna archeológia. Program je zameraný na spoznávanie života pravekého človeka. Uskutoční sa 16. novembra 2022 (streda) o 16.00 hod. Určený je rodinám s deťmi vo veku od 8 do 10 rokov. Vstupné je 2 eurá.
Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.
Mesiac fotografie 2022 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského – Fotoklub Pix-XL oslavuje svoje 12. výročie
Napísal(a) T. Bachňáková
Prezentácia zbierkových predmetov fondov História I., Národopis a Výtvarné umenie v Baníckom múzeu
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava, organizuje v rámci projektu Interaktívne potulky vo fondoch Baníckeho múzea v Rožňave, podujatie s názvom Prezentácia zbierkových predmetov fondov História I., Národopis a Výtvarné umenie, ktoré sa uskutoční počas novembra v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Súčasťou podujatia budú odborné prednášky z histórie, národopisu a výtvarného umenia.
Dňa 7.11.2022 o 9:00 hod. sa uskutoční komentovaná prehliadka výstavy historických pohľadníc mesta Rožňava - Pozdrav z Rožňavy, s autorkou výstavy Mgr. Sylviou Holečkovou, zameraná na pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta Rožňava, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945.
V Gemersko-malohontskom múzeu vystavili fotografie zo stavania pamätníka padlých vojakov 1. svetovej vojny
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 03. 11. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum v rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví súbor fotografií zo stavania pamätníka padlých vojakov 1. svetovej vojny od sochára Jenőa Mátrai-Makovitsa. Pamätník dnes možno vidieť vo vyčistenom a čiastočne upravenom stave na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a súčasníkom pripomína padlých vojakov z Rimavskej Soboty počas 1. svetovej vojny. Fotografie budú vystavené v priestoroch Stálej vlastivednej expozície od 2. novembra do 30. novembra 2022.
V Rimavskej Sobote, v bývalom župnom sídle Gemersko-malohontskej župy (v rokoch 1867 – 1918 a 1918 – 1922), sa otázka pamätníka padlých vojakov 1. svetovej vojny stala aktuálnou po Viedenskej arbitráži v roku 1938, čiže po pripojení Rimavskej Soboty k Maďarskému kráľovstvu. Zámer sa prejavil aj vo vytvorení tzv. Pamätného výboru.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo podujatie s názvom Rok skla s Baníckym múzeom. Podujatie sa uskutoční v nadväznosti na rezolúciu Organizácie Spojených Národov, v rámci ktorej Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo rok 2022 za Medzinárodný rok skla (United Nations International Year of Glass).
„V súčasnom svete obmedzenom rôznymi environmentálnymi tlakmi je sklo jedným z najviac recyklovateľných materiálov, má rôzne úlohy pri znižovaní emisií skleníkových plynov, ako sú energeticky úsporné nátery, dvojité/trojité sklá a solárne články, je vyrobené zo široko dostupných materiálov a prispieva k zásadným zlepšeniam nášho zdravia“ (zdroj: IYoG2022 - www.iyog2022.org).
Podujatie Rok skla Baníckeho múzea v Rožňave bude zamerané na prezentáciu dejín skla, od neolitu až po jeho súčasnosť. Vzdelávaciu aktivitu obohatí geologická ukážka Mohsovej stupnice tvrdosti minerálov, poukazujúca na jej 10 stupňov tvrdosti, od prvého mastenca až po najtvrdší diamant.
ČAJORI ROMANI... Kultúra rómskeho etnika v predmetoch ukrytá
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Dňa 27. októbra 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční podujatie – „Čajori romani... Kultúra rómskeho etnika v predmetoch ukrytá“, ktoré sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka bude zameraná predovšetkým na zbierky dokumentujúce rómske etnikum. Súčasťou prehliadky bude aj sprievodné slovo k novým zbierkam v etnologickom fonde múzea, ktoré sú prezentované na výročnej výstave. Výstavou sprevádza etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Vstupné je 2 eurá.
Od 8. septembra 2022 je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená výstava Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea venovaná 140. výročiu založenia múzea. Medzi prezentovanými zbierkami sú i predmety z fondu etnológia získané a zreštaurované za posledných 10 rokov.
Folklórny večer v Dome osvety – Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Napísal(a) folklorgmos
Milí priaznivci folklóru, 27.10.2022 (štvrtok) Vás srdečne pozývame na Folklórny večer do Domu osvety – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Od 15:00 je stretnutie začínajúcich aj pokročilých gajdošov s lektorom Drahomírom Dalošom.
Od 16:00 ste všetci vítaní na škole spevu Po gemersky z Gôčova s lektorkou Máriou Hlaváčovou a Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova.
Od 17:30 Vás pozývame na vernisáž výstavy Kyjatických hračiek majstra ľudovoumeleckej výroby pána Ladislava Hedvigiho.
Od 18:00 Vás pozývame na scénický hudobno-spevácky program s účinkujúcimi: Folklórna skupina Lieščina z Rimavskej Soboty, Vladimír Petrinec a
NA HRÁDKU MALI DHZ MEDZIOKRESNÉ TAKTICKÉ CVIČENIE
Napísal(a) G. Jakubecová
V piatok 14. 10. 2022 v nočných hodinách sa do priestoru Hrádok zatúlali maloleté osoby, po ktorých bolo vyhlásené pátranie nad obcou Kopráš – Magura. Maloleté nezvestné osoby nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom (ohnisko) zapríčinili vznik požiaru opustením ohniska bez uhasenia. Zamestnanci hotela Hrádok spozorovali oheň v lese nad hotelom, na tiesňovú linku ohlásili požiar. K požiaru bola vyslaná jednotka DHZM Jelšava dňa 15. 10. 2022 o 8.40 hod. Vzhľadom na rozsah požiaru a zložitosť hasenia a zásoby vody, boli povolané dostupné sily a prostriedky z okresov Revúca a Rožňava.
Bolo vytvorených 7 stanovíšť:
1. stanovište: z parkoviska pred hotelom sa vytvorilo dopravné vedenie na hrebeň systémom čerpania z CAS do CAS
2. stanovište: na hrebeni od poslednej CAS sa vytvorilo niekoľko jazierkových systémov smerom na západ po hrebeni a etážami sa vytvorili útočné prúdy
3. stanovište: Hniezdo záchrany, v ktorom členovia Miestneho spolku Slovenského Červeného kríža z Rožňavy, členovia DHZO Slavošovce a Plešivec ošetrili troch zranených, pohovorom vyriešili jednu rozrušenú pani z blízkej diskotéky, kde medzičasom tiež vznikol požiar
Viac...
Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte na výstave
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Vernisáž výstavy Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte sa uskutoční 20. októbra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Kurátorkou výstavy je etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava je venovaná 140. výročiu založenia múzea a potrvá do 31. marca 2023. Na výstave budú prostredníctvom zbierkových predmetov Gemersko-malohontského múzea prezentované jednotlivé drevospracujúce remeslá rozšírené v Gemeri-Malohonte, ako tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo, a to jednak prostredníctvom pracovného náradia, ale aj samotných remeselných výrobkov.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje k výstave Vox Humana sprievodné podujatie s názvom Cesta životom Zoltána Fábryho, ktoré sa uskutoční 13. októbra 2022 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Pre záujemcov bude pripravená prednáška Dr. Lászlóa Mátého, ktorý sa zaoberal výskumom života a diela spisovateľa. Súčasťou podujatia bude aj premietanie dokumentárneho filmu o Zoltánovi Fábrym s názvom Pustovník zo Štósu. Dokument bol natočený v roku 2020 pre SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v spolupráci s OZ Tradície a hodnoty a s finančnou podporou Fondu na podporu národnostných menšín. Na záver budú môcť účastníci absolvovať aj prehliadku samotnej výstavy.
Predmet mesiaca október v GMM – URNY ZO ŽIAROVÉHO POHREBISKA Z DOBY BRONZOVEJ
Napísal(a) A.Botoš
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví v októbri Gemersko-malohontské múzeum zaujímavé predmety z archeologického fondu – urny z doby bronzovej, objavené počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) v Rimavskej Sobote. V odkrytom žiarovom pohrebisku bolo objavených spolu 53 žiarových hrobov. Urny budú v priestoroch múzea vystavené od 1. októbra do 30. októbra 2022.
V roku 2016 bolo počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) na Ulici Š. M. Daxnera 36 v Rimavskej Sobote objavené žiarové pohrebisko. Archeologický výskum viedla L. Luštíková z Archeologického ústavu SAV. Na mieste dnešného kongresového centra bolo objavených 53 žiarových hrobov.
Príležitosť využiť v októbri prezentáciu zbierkových predmetov geologického a baníckeho fondu
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava, organizuje, v rámci projektu Interaktívne potulky vo fondoch Baníckeho múzea v Rožňave, podujatie s názvom Prezentácia zbierkových predmetov geologického a baníckeho fondu, ktoré sa uskutoční v mesiaci október v Zážitkovom centre Sentinel.
Súčasťou podujatia bude sprevádzanie v expozíciách Baníckeho múzea so zameraním na bohatú geologickú zbierku; komentovaná prednáška banského inžiniera Ing. Karola Tománya o baníctve v Rožňave a v okolí a geologická ukážka zameraná na typické minerály z Gemera a na Mohsovu stupnicu tvrdosti minerálov.
Podujatie obohatí aj ukážka dobšináitu, ktorý je v poradí 23. minerál nájdený na území Slovenska.
V A P R Í L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Igor Ciel – 95. výročie narodenia
3. apríl – Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Theodor Glatz – 155. výročie úmrtia
3. apríl – Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Ján Jasenka – 35. výročie úmrtia
6. apríl – Ján Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Štefan Pasiar – 40. výročie úmrtia
11. apríl – Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa – 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) –pedagóg, historik knihovníctva a osvety.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Daniel Bachát – 120. výročie úmrtia
13. apríl – Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista..
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Michal Laciak – 200. výročie narodenia
16. apríl – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Viliam Ujházy – 100. výročie narodenia
18. apríl – Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier – 18.4.2023 Bratislava) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Andrej Šmál – 320. výročie narodenia
25. apríl – Andrej Šmál (25.4.1706 Necpaly – 25.12.1766 Ratková) – ev. farár, senior, literárny a cirkevný historik, publicista.
Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v r. 1751 – 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám ev. cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.. -MM-
Pavol Sontág – 205. výročie narodenia
26. apríl – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Karol Sárkány – 165. výročie úmrtia
27. apríl – Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej, v r. 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V r. 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia. -MM-
Ján Botto – 145. výročie úmrtia
28. apríl – Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, autor balád a povestí.
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-
































