Banícke múzeum v Rožňave sa v roku 2022 uchádzalo o viaceré projekty z Fondu na podporu umenia Ministerstva kultúry SR. Jedným z úspešných bol aj projekt Obrazy v novom šate. Zámerom projektu bola záchrana umeleckých diel z fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sú umiestnené v jeho depozitári.
Predmetom projektu boli nasledujúce diela:
1) Názov diela: Pocta padlým v prvej svetovej vojne
Autor: Kálmán Tichy
Rok vzniku: 1929
Technika: plátno, olej
Rozmer: 96 x 61 cm
Ev.č.: U-1135
Zbierkový predmet bol získaný kúpou do fondu výtvarného umenia BM v RV v roku 2019.
Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje pre rodiny s deťmi animačný program pod názvom Virtuálna archeológia. Program je zameraný na život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte. Uskutoční sa 19. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. Určený je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.
Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.
Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) * Predmet mesiaca január 2023
Napísal(a) M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 05. 01. 2023 – Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zoologické zbierky. Múzeum v rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví dermoplastický preparát glezga hrubozobého, známeho tiež ako glezg obyčajný. Patrí k novším zbierkovým predmetom, prírodovedný fond obohatil v roku 2021. Vystavený bude v priestoroch Stálej vlastivednej expozície od 3. januára do 31. januára 2023.
Aj napriek tomu, že sú rozšírené na väčšine územia Slovenska, patria glezgy medzi menej známe vtáky. Hniezdia v nižších až stredných polohách do približne 1000 m n. m., najmä v svetlých listnatých a zmiešaných lesoch. Občas zahniezdia aj vo väčších parkoch, záhradách a sadoch.
Glezgy sú pomerne veľké a zavalité. Ich najcharakteristickejším poznávacím znamením je veľký a silný kužeľovitý zobák. Za letu ich môžeme spoznať aj podľa krátkeho chvosta a bieleho pruhu na krídle. Samičky sú sfarbené menej kontrastne, tlmenejšie ako samce. Ich spev je nenápadný, švitorivý. V hniezdnom období sa živia hlavne živočíšnou potravou – hmyzom, pavúkmi a inými bezstavovcami.
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Napísal(a) P. Palgut
Kostoly so značkou Európske dedičstvo sa stávajú miestom inšpirácie mladej generácie umelcov. V rámci projektu združenia Gotická cesta a Akadémie umení v Banskej Bystrici sa pod hlavičkou Prepni na Revúcu – Mesto kultúry 2022 uskutočnil týždňový workshop určený študentom výtvarného umenia. Jedinečné výsledky prác si môže verejnosť pozrieť v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej od 12.12.2022 do 31.1.2023 počas prebiehajúcej výstavy Gotická freska ožíva.
Fresková výzdoba v stredovekých kostoloch, stará v niektorých prípadoch až 7 storočí, môže aj v dnešnej dobe poskytovať inšpiráciu súčasnému umeleckému svetu. Myšlienka terénneho workshopu pre študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici vznikla pri tvorbe dlhodobého plánu pre 12 lokalít Gotickej cesty, ktorým bola v roku 2022 udelená značka Európske dedičstvo.
Výtvarná súťaž - Banícke múzeum očami detí - výsledky
Napísal(a) G. Badin
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOSTI DHZM JELŠAVA ZA ROK 2022
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2022 spolu 63 zásahov, z toho 36 požiarov, 15 technických zásahov a 12 iných technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo vo štvrtok 13-krát, potom v sobotu 12-krát, v utorok 10-krát, v piatok 9-krát, v nedeľu po 7-krát a v pondelok a v stredu po 6-krát.
Najviac horela suchá tráva 11-krát, suchá tráva a kríky 5-krát, komínové teleso a strecha rodinného domu po 3-krát, kontajner 2-krát a po jednom sme zasahovali pri požiaroch kôlne, lesa, priemyselnej budovy, sena, senníka, izby rodinného domu, nábytku v rodinnom dome, budovy a prístavby – stodoly. Raz bolo vykonané previerkové cvičenie s OR HaZZ v Revúcej a raz bolo vykonané medziokresné (okresy Rožňava a Revúca) taktické cvičenie.
Dolina z Gemerskej Polomy prišla na folklórny festival do Rožnavy s vojakmi
Napísal(a) MG od, pP
Festival autentického gemerského folklóru, ktorý rožňavskí organizátori nazvali už po 27-krát ako Rok na Gemeri, navštívili mnohí nadšenci gemerského folklóru. Tento ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají sa konal 23. – 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave a veľa milovníkov tradičného umenia sa po dvoch rokoch odmlčania, zapríčinenom coronavírusom, ktorý v tom čase u nás "šarapatil", opäť dočkalo svojho obľúbeného festivalu.
Náš spolupracovík pán Peter Poboček sa tohto roku zameral na vystúpenie jedného z najlepších folklórnych súborov – FS Dolina z Gemerskej Polomy. Ich vystúpenie zvečnil do podoby videa, a tak aj návštevníci našej stránky si niektoré časti môžu pozrieť „na živo“. Išlo o výnimočný program, ktorý Polomci pripravili k ukončeniu prvej i druhej svetovej vojny.
Jaskynné útvary z jaskyne Biele vody * Predmet mesiaca december 2022
Napísal(a) M. Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví jaskynné útvary z jaskyne Biele vody, ktorá sa nachádza na Muránskej planine. Jaskynné útvary budú vystavené v priestoroch Stálej vlastivednej expozície od 1. decembra do 30. decembra 2022.
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj geologické zbierky, ktoré obsahujú nielen horniny a minerály, ale aj jaskynné útvary.
Tieto útvary – opadnutá sintrová výzdoba vytvorená na hline, ďalšia obrúsená v aktívnom toku potoka a odpadnuté vznikajúce kvaple – sa stali súčasťou zbierok múzea v roku 2021. Pochádzajú z jaskyne Biele vody, ktorá sa nachádza na Muránskej planine, v blízkosti prameňa Šťavica v Tisovci.
V Dome osvety v Rimavskej Sobote sa uskutoční predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva do Domu osvety v Rimavskej Sobote na predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri. Program sa uskutoční 3. decembra 2022 (sobota) so začiatkom o 17:45. Predstavíme majstra ľudového umenia Pavla Ferdinandyho a jeho betlehemské kyjaky a pastierske palice. V programe sa predstavia účinkujúci z okresu Revúca: Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Detský folklórny súbor Lykovček a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, sólisti speváci a inštrumentalisti. Vstupné: 3,00 €. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, v rámci podporného programu Mesto kultúry – Prepni na Revúcu. Tešíme sa na Vás!
LESK CISÁRSKEHO DVORA A DUCH DELOSTRELECKÝCH KASÁRNÍ * Animačný program pre rodiny s deťmi
Napísal(a) E. Lindisová
Rimavská Sobota, 28. 11. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi interaktívny animačný program Lesk cisárskeho dvora a duch delostreleckých kasární. Program je zameraný na známy cisársky pár – cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi, a na osobnosť Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa múzea. Uskutoční sa 1. decembra 2022 (štvrtok) o 15.30 hod. Program je určený rodinám s deťmi vo veku od 8 do 10 rokov. Vstupné je 2 eurá.
Pripravovaná aktivita bude mať za cieľ priblížiť niekoľko rovín a osobností v 2. polovici 19. storočia. Účastníci sa zoznámia zo životom cisárskeho páru vo Viedni. V paralelnom porovnaní sa dozvedia, čo sa v tom čase dialo v Rimavskej Sobote, konkrétne v budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne.
Viac...
Interdisciplinárne umenie na výstave v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ateliérom priestorových komunikácií + video a Katedrou intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a tiež Ateliérom slobodnej kreativity 3D Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, otvoria výstavu s názvom Across the Sediments / Naprieč sedimentmi. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 01. 12. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava je zameraná na kvalitnú prezentáciu výstupov z workshopov študentov, študentiek ako aj pedagógov z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, v rámci projektu Nová Krajina / Manuál výtvarníka v teréne, a to pomocou rôznych médií (video, inštalácia, objekt, performance, fotografia ). Projekt sa sústredí na rozšírenie a skvalitnenie výuky práce ateliérovej tvorby zameranej na prácu v teréne, a mapuje vždy iný fenomén krajiny: prírodný, architektonicko-urbanistický a antropologický.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria výstavu malieb Henriety Kováčovej s názvom Putujúce duše
Napísal(a) M. Venenyová
Henrieta Kováčová v spolupráci a Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu malieb s názvom Putujúce duše. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 28. 11. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava prezentuje maľby, v ktorých sa spája prozaická abstraktno-figurálna tvorba s portrétom. Autorka výtvarných diel je zameraná na pop-surrealistické diela s príbehmi, ktoré sa môžu dotknúť každého z nás.
„Emócia a myšlienka výtvarného vyjadrenia mojich malieb nie je len o statike postáv či osamelých figúr v neznámom priestore, ale aj v intenzite svetla a hĺbke daného priestoru. Postavy nechávam levitovať vo vlastných snoch a tajomne. Mojou tvorbou sa vinie niť farebnosti, expresie alebo impresie,
Rimavská Sobota, 18. 11. 2022 – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 24. novembra 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. podujatie – Čo hovoria tajomné predmety spod zeme..., ktoré sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prezentáciu najnovších archeologických nálezov v Rimavskej Sobote a v regióne Gemer-Malohont. Výstavou sprevádza archeológ PhDr. Alexander Botoš.
Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, na ktorej sú návštevníckej verejnosti predstavené zbierkové predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov približne v poslednom desaťročí. Na výstave sú vystavené mnohé zbierkové predmety vôbec po prvýkrát v histórii múzea.
Detský folklórny festival Gemerská podkovička bude v Kultúrnom dome v Revúcej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej Vás pozývajú na detský folklórny festival Gemerská podkovička. Program pre verejnosť pod názvom Od nás pre vás sa uskutoční v Kultúrnom dome v Revúcej, v piatok 18.11.2022 od 17:00 hod. V programe sa predstavia detské folklórne súbory Hájiček, Hájik, Lieskovček z Rimavskej Soboty, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej. Hosťom podujatia je Detský folklórny súbor Podpoľanček z Detvy.
Pre účastníkov festivalu – účinkujúce DFS sú pripravené sprievodné vzdelávacie aktivity, a to tanečné dielne s lektormi Mgr. art. Lenka Šútorová-Konečná z Centra tradičnej kultúry v Myjave,
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-