Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave usporiadal 22.6.2023 ďalšiu besedu v zmysle projektu „Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohontskej župe.“ Foyer Mestského divadla Actores v Rožňave privítal pre nás vzácnych hostí. Predsedníčka MO Matice slovenskej v Rožňave Mária Velďáková na úvod všetkých srdečne privítala. Postupne predstavila pozvané osobnosti nielen z Rožňavy, ale aj z Rožňavského Bystrého a Pače. Prvým bol Ján Dávid, ktorý napísal knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom. Je to súhrn dokumentov nielen o baníctve, ale aj o histórii dediny, o živote obyvateľov pre budúce generácie. Podujatie prišla svojím spevom spestriť Dominika Ďurská, vedúca Folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Hudobný sprievod na akordeóne jej robil Marián Molnár. Jej krásny hlas potešil všetkých prítomných a rozliehal sa celým priestorom mestského divadla.
Osobnosti v kresbe * Výtvarný workshop s rómskou výtvarníčkou Šarlotou Bottovou
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 - 27. júna 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční výtvarný workshop s názvom Osobnosti v kresbe.
To, ako správne nakresliť a vytieňovať portrét grafitovými ceruzkami si môžu návštevníci vyskúšať pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte pri tvorbe portrétu vybranej známej osobnosti. Podujatie je súčasťou výstavy Šarlota Bottová. Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja, ktorá bola verejnosti sprístupnená 12. apríla 2023. Podujatie je vhodné pre dospelých a deti od 10 rokov. Každý účastník si domov odnesie darček. Vstupné je 1 euro.
Pripravili detské letné aktivíty pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 3. ročník detských letných aktivít pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ. Aktivity sú určené deťom vo veku od 9 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 10. do 14. júla 2023 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 14. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 23. júna 2023 (kontaktná osoba: PhDr. Elena Lindisová , 047/5632741)). Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Obsiahnuté sú témy z vedných odborov – prírodné vedy, archeológia, história, história umenia, etnológia, knihovníctvo.
Desať dobrovoľných hasičských zborov obcí okresu Rožňava splnilo previerku pripravenosti
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 17.06.2023 sa úspešne uskutočnila a splnila previerka pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov a dobrovoľných hasičských zborov obci (PP DHZ/DHZO), ktorú sme spoluorganizovali s obcou Silica. Každé zo zúčastnených DHZO získalo osvedčenie o splnení previerok pripravenosti v roku 2023.
Ďakujem za organizačné zabezpečenie starostovi Obce Silica Ing. Tomášovi Váradymu, PhD., všetkým členom DHZ/DHZO Silica, a za chutný guláš a občerstvenie členom a členkám JDS Silica.
Pre rok 2023 svoju previerku pripravenosti DHZO splnili:
Slavošovce, Kunova Teplica, Rožňava, Koceľovce, Rudná, Nižná Slaná, Jablonov nad Turňou, Silica, Hrhov, Rakovnica.
Rožňavskí fotografisti postúpili do celoslovenského kola súťaže AMFO 2023
Napísal(a) MG od
V Spišskom kultúrnom centre a knižnici v Spišskej Novej Vsi sa v piatok 9. júna t. r. uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a výstavy amatérskej fotografickej tvorby krajského kola Košického samosprávneho kraja, AMFO 2023, ktorú vyhlásilo Národné osvetové centrum. Medzi ocenenými fotografiami sme našli aj mená zástupcov z horného Gemera, čo svedčí o ich dobrej úrovni. Ide o nasledujúcich ocenených fotografistov súťažiacich podľa jednotlivých vekových skupín. V II. vekovej skupine od 15 do 25 rokov v A kategórii – samostatné fotografie Čestné uznanie si prevzala Jessica Gubalová z Brzotína za fotografiu Odraz. V B kategórii – diptych Cenu si prevzala Kristína Kerekešová z Rožňavy za fotografie Posledné svetlo 1, 2. V tretej vekovej skupine autorov nad 25 rokov porota Cenu udelila Tamásovi Tegdesovi z Hrhova za fotografiu Línie vo východe. Čestné uznanie si prevzal Ivan Kerekeš z Rožňavy za fotografiu Pysalis. Gemerčanom sa ešte ušla Cena, ktorú porota udelila Vratkovi Vargovi z Dobšinej za prácu Telo v priestore.
Umelec Roland Neupauer svojou autorskou výstavou Cellar vyzýva k diskusii
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovská
Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, prináša výstavu s názvom Cellar. Prvotný motív výstavy je prostý – upozorňuje na bagatelizovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti, v neistom svete plnom konfliktov. Ako hlavné posolstvo výstavy autor pomenúva deštrukciu človeka pre jeho vlastnú nevedomosť o súčasnom stave v spoločnosti.
Roland Neupauer má k človeku pesimistický postoj. Hovorí, že človek vymyslel konzum, aby uspokojil svoje potreby, ale prevláda v ňom ego, ktoré nikdy nebude ukojené matériou.
Lásky, básnici, redaktori – Gemerské a rimavskosobotské vzťahy Sándora Petőfiho
Napísal(a) I. Kerepesi
Lásky, básnici, redaktori – Gemerské a rimavskosobotské vzťahy Sándora Petőfiho je názov prednášky, ktorá sa 22. júna 2023 (štvrtok) o 16.30 hod. uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. O rôznych typoch vzťahov významného romantického básnika porozpráva návštevníkom historik Štátneho archívu v Budapešti Csaba Katona. Prednáška sa viaže k výstave „Legendárne priateľstvá Petőfiho“, ktorá bola verejnosti sprístupnená 27. apríla 2023. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku.
Výstava Legendárne priateľstvá Petőfiho, ako súčasť reťazovej výstavy organizovanej v rámci podujatí k 200. výročiu narodenia významného maďarského básnika, poskytuje návštevníkom veľké množstvo zaujímavých informácií nielen o básnikovi, ale aj o jeho priateľských vzťahoch a samotnej dobe, v ktorej Sándor Petőfi žil a tvoril.
Prezentácia reštaurovanej pohrebnej prikrývky z roku 1824 v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) B. Šumská
Súčasťou zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave je aj pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824. Je jedným z mála textilných predmetov zachovaných z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používala sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov.
Prikrývka je ušitá z dvoch vrstiev tkaniny – vrchnú vrstvu tvorí zamat tmavohnedej farby a spodnú vrstvu tkanina plátnovej väzby, pravdepodobne ľan zafarbený na tmavomodro. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov z kovových nití, výšivky, kovových flitrov a hodvábnej tkaniny. Pod ramenami kríža po oboch stranách sú z kovových nití a prámikov vyšité štíty so symbolmi čižmárskeho remesla – čižma, hladidlo a nôž. Po obvode je našitý ozdobný prámik a strapce. Prikrývka má dĺžku 2,2 m a šírku 1,6 m.
Jún v Košickom kraji v znamení filmu vzdá poctu Jurajovi Jakubiskovi
Napísal(a) A. Kleinová
Sériu podujatí spustí projekt Poď do kina s KSK, ktorý vzdá poctu rodákovi Jurajovi Jakubiskovi.
Košický samosprávny kraj je „Film friendly region“. Zriadením regionálnej filmovej kancelárie a spustením dotačnej schémy rozhýbal filmovú tvorbu v Košickom kraji. Nezabúda pritom ani na obyvateľov a návštevníkov kraja. Aj preto zakladá tradíciu filmových júnov, v rámci ktorých ponúkne v celom kraji sériu tematických podujatí.
„Filmovému umeniu v Košickom kraji sa v poslednom období mimoriadne darí. Založili sme Filmovú kanceláriu Košického kraja, točia sa tu filmy, vrátil sa filmový festival Artfilm fest. Audiovizuálne umenie sa pomaly stáva súčasťou identity rozhýbaného Košického kraja a tento zážitok chcem dopriať aj čo najväčšiemu počtu východniarov, preto filmy prídu za nimi do regiónov,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea
Napísal(a) S. Holečková
Dnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie Židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944
Viac...
Esencia svetla * Zmysel pre mnohotvárnosť a pozornosť k detailu
Napísal(a) T. Bachňáková
Zreštaurovaná aj kniha životnej filozofie z roku 1621 * Predmet mesiaca jún 2023
Napísal(a) I. Krnáčová
Predmetom mesiaca jún sú dve zreštaurované historické tlače z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 30. júna 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v júni ďalšie dve zreštaurované historické tlače. Prvou je v dnešnej dobe už netradičná kniha: Berlinischer Briefsteller für das gemeine Leben. Zum Gebrauch für deutsche Schulen und für jeden, der in der Briefftellerei Unterricht verlangt und bedarf. (Berlínska príručka písomnej komunikácie pre každodenný život. Na použitie v nemeckých školách a pre každého, kto sa chce alebo potrebuje naučiť písať listy). Kniha bola vydaná v Berlíne v roku 1786, v nemeckom jazyku, s použitím nemeckého lomeného gotického písma, známeho pod názvom švabach.
Pred 110 rokmi zomrel v Budapešti významný rožňavský rodák Miklós Lakatos
Napísal(a) S. Holečková
Rožňavský rodák Miklós Lakatos (1824 – 1913) bol právnikom a dôstojníkom 9. košického honvédskeho práporu (kassai vörössipkás 9. honvédzászlóalj főhadnagya) počas revolučných rokov 1848 – 1949.
Za účelom bádania naše múzeum v dňoch 17. – 19. mája 2023 navštívili prapravnuk Miklósa Lakatosa, novinár Miklós Horváth a historik Mihály Bartos z Budapešti. Cieľom návštevy boli informácie viažuce sa k osobnosti Miklósa Lakatosa získané výskumom kurátorky fondu História I, ktorá sa predmetnej téme venovala v rámci výskumnej úlohy zameranej na Mestské múzeum v Rožňave.
Takýmto heslom som sa riadila, keď som po tieto dni bola pani Dankou Červenákovou, pracovníčkou knižnice, pozvaná do Obecnej knižnice v Gemerskej Polome, aby som žiakom tunajšej základnej školy pripomenula život a dielo nášho rodáka a národovca Petra Kellnera Hostinského. Je to v období, kedy si pripomíname jeho okrúhle výročia, 200 rokov od jeho narodenia a 150 rokov od jeho smrti. A zaujímavosťou je aj to, že v tomto roku si tiež pripomíname 160. výročie vzniku Matice slovenskej, ktorej Peter Kellner bol spoluzakladateľom. Žiakom som vysvetlila poslanie Matice slovenskej a jej úlohu na uchovávanie kultúrnych a národných tradícií. Jednotlivé besedy boli uskutočnené s prihliadnutím na vekové kategórie, pričom neboli nudné, práveže mali inšpiratívny charakter, a čo je dobré, nemíňali sa účinku.
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-