Noc múzeí 2022 – XVIII. ročník * * * Venované 140. výročiu založenia múzea
Napísal(a) PhDr. E. Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 14. mája 2022 sa uskutoční už jeho XVIII. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Na návštevníkov čaká bohatá programová skladba, zameraná na remeslá v regióne Gemer-Malohont. Najdominantnejším remeslom bolo kedysi hrnčiarstvo, ktoré budú reprezentovať dve hrnčiarky, ďalej svoju zručnosť predvedie kováčka a výrobca kyjatických hračiek. Priaznivci hrnčiarstva si budú môcť vypočuť zaujímavosti z tejto oblasti na besede s riaditeľkou múzea a etnologičkou Oľgou Bodorovou, ktorá v poslednom roku uviedla do života dve publikácie s touto témou. S hrnčiarstvom sa kedysi veľmi úzko spájala preprava hotových výrobkov na predaj.
Do fondu Obecnej knižnice v Gemerskej Polome pribudli nové knihy, ktoré sme nakúpili vďaka úspešnému projektu. Knihy sme nakúpili pre všetky vekové kategórie, rôzneho žánru, ako i z rôznych vedných odborov, a to s prihliadnutím na dostupnosť na knižnom trhu, ako i finančných možností. Spolu sme zatiaľ nakúpili 106 zväzkov, v tom je zahrnutá krásna a odborná literatúra pre dospelých, ako i krásna a odborná literatúra pre deti a mládež. Z finančných prostriedkov FPU sme nakúpili literatúru v hodnote 1 000,00 eur, obec prispela sumou 149,13 eur.
Na spoločných stretnutiach pri nových knihách sme s deťmi materskej školy kládli dôraz na informačnú výchovu primeranú ich veku a venovali sme im viac priestoru.
Banícke múzeum v Rožňave si výstavou pripomenie svoju bohatú 120-ročnú históriu
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti osláv 120. výročia svojho založenia (1902 – 2022) výstavu s názvom 12 dekád Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa bude konať 10. mája 2022 o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Cieľom výstavy je prezentovať návštevníkom históriu a vývoj Baníckeho múzea v Rožňave od jeho počiatku po súčasnosť – od myšlienky vzniku a prvých aktivít po súčasnú modernú kultúrnu inštitúciu. Výstava bude prezentovať 120 rokov múzea nielen formou vzácnych predmetov, ale aj prostredníctvom prezentácie expozícií a výstav,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Jelšavskí hasiči si pripomenuli sviatok svätého Floriána
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtý máj je Medzinárodný deň hasičov. Tento deň je poctou všetkým hasičom – profesionálnym, ale aj dobrovoľným – ktorí zasvätili svoj život ochrane ostatných.
Patrónom hasičov je svätý Florián, ktorý je zobrazovaný ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke má zástavu a v pravej ruke nádobu na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Stelesňuje vlastnosti každého správneho hasiča, ktorými sú vytrvalosť, odvaha, česť, ochota nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania.
Defibrilátor od Dôvery pre Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal dňa 3. mája 2022 z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera vzácny dar – Defibrilátor AED PLUS značky ZOLL. Všetko sa udialo na Mestskom úrade v Jelšave za účasti veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Ing. Pavla Zapletala a hospodára Miroslava Kováča.
Defibrilátor bude umiestnený na vonkajšej stene hasičskej zbrojnice. Členovia DHZ budú zaškolení na jeho používanie.
Dúfame, že ho bude treba použiť čo najmenej, ale aj v to, že pomôže pri záchrane ľudských životov. Jelšavčania ďakujú za dar.
Ocieľka so zoomorfným držadlom * Predmet mesiaca máj
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Rimavská Sobota, 29. 04. 2022 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý predmet uložený v zbierkovom fonde archeológia – železnú ocieľku s mosadzným zoomorfným držadlom v tvare psa. Ocieľka pochádza z neznámej lokality Gemera-Malohontu a môžeme ju chronologicky zaradiť do 18. až 19. storočia. Predmet bude vystavený v stálej expozícii múzea od 3. mája do 31. mája 2022.
Celoželezné ocieľky bez držadla sú v Európe známe už od doby halštatskej, najčastejšie boli v tvare kvapky, lýry alebo obdĺžnikového rámčeka. Prvé ocieľky s ozdobným držadlom začali používať už Rimania. Oba typy ocieľok s držadlom i bez boli používané pravdepodobne až od polovice 19. storočia, keď ich vytlačil nový druh zapaľovacieho náčinia – zápalky.
Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať oceňovaný fotoreportér Milan Kapusta
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí unikátnu výstavu významného a oceňovaného fotografa Milana Kapustu – Krásy Tatier a Slovenského krasu. Vernisáž výstavy sa bude konať 26. apríla 2022 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Milan Kapusta sa narodil v Rožňave. Je absolventom Strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi. Bývalý banský technik sa k fotografovaniu dostal vďaka horolezectvu. Zdolávať hory začal v roku 1977 v Horolezeckom oddiele Telovýchovnej jednoty Tatran Spišská Nová Ves, neskôr vstúpil do HO TJ Metropol Košice. Okrem Vysokých Tatier má za sebou výstupy na Špicbergoch, Pamíre, v Yosemitskom národnom parku (USA), jeho kroky viedli aj do Álp i do iných pohorí Európy.
47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca
Napísal(a) Mgr. D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja uskutoční v termíne 28. – 30. apríla 2022 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej 47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca.
Verejnosti a porote sa predstavia divadelné kolektívy, ktoré do krajského kola postúpili z regionálnych divadelných súťaží v banskobystrickom kraji. Súčasťou prehliadky je výstava venovaná dejinám divadla v Rimavskej Sobote s názvom Storočie divadla a samozrejmosťou je aj divadelný workshop pre účastníkov prehliadky, tentokrát s Marianom Lackom.
Viac...
Z krátkeho pohľadu do histórie Baníckeho múzea v Rožňave je zrejmé, že v dejinách rožňavského múzejníctva sa množstvo zaujímavých faktov viaže k číslu 2. S týmto číslom, teda dvojkou, je spätých niekoľko skutočností, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou 120-ročnej histórie múzea.
Založenie Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v apríli pokračuje vo vzdelávacích aktivitách pre verejnosť. Počas dvoch víkendov Vám ponúkame kurz paličkovania pre začiatočníkov. Základným cieľom kurzu je osvojenie si techniky paličkovania. Účastníci pod vedením skúsenej lektorky, čipkárky Anny Urbánovej, sa oboznámia s pomôckami, bežne používanými pojmami paličkovania a osvoja si prípravu na proces tvorby čipky. Za 20 hodín sa naučia základné techniky, vzory a vytvoria si vlastný vzorkovník.
Kurz bude prebiehať počas dvoch víkendov, aby sa ho mohli zúčastniť všetci, ktorí majú záujem o túto krásnu textilnú techniku. Vzhľadom k malej skupine, tri až šesť účastníkov, garantujeme individuálny prístup lektora ku každému účastníkovi.
RANDE S REMESLOM - cyklus workshopov s lektormi Remeselníckeho inkubátora
Napísal(a) A. Kleinová
Pre neutíchajúci záujem návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera o vlastnoručnú výrobu rôznych úžitkových predmetov z prírodných materiálov prináša Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nový cyklus workshopov. Počas piatich stretnutí s významnými lektormi Remeselníckeho inkubátora sa každý účastník naučí základom tradičných remeselných techník.
„Rande s remeslom je skvelou príležitosťou pre každého, kto sa o tradičné remeslo aktívne zaujíma a rád by si niektorú techniku vyskúšal, vlastnými rukami niečo výnimočné a užitočné vytvoril, či v rámci svojej psychohygieny aktívnou tvorbou si odpočinul od vypätých životných situácií,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň Zeme. Konať sa bude 22. apríla 2022 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 43.
Na podujatí sa návštevníci môžu tešiť na pútavú prednášku Lászlóa Gordona o faune a flóre Silickej planiny. Dozvedia sa viac o tom, ako vyzerala kedysi a ako vyzerá dnes a čo spôsobilo tak viditeľnú zmenu jej prostredia. Takisto ich čaká aj prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Podujatie bude prebiehať od 9.00 do 16.00 hod. a je určené pre žiakov základných škôl. Na podujatie je potrebné sa vopred nahlásiť.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Ivan Krasko – 150. výročie narodenia
12. júl - Ivan Krasko (12.7.1876 Lukovištia – 3.3.1958 Bratislava, pochovaný je v Lukovištiach) – básnik, prozaik, prekladateľ, chemický inžinier.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-11. júl – Karol Nandrásky (2.12.1927 Jelšava – 11.7.2016 Bratislava) – evanjelický biblický teológ a filozof, vysokoškolský pedagóg.
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Ján Chalupka – 155. výročie úmrtia
14. júl - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry, publicista, evanjelický farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Gejza Andráši – 170. výročie narodenia
22. júl – Gejza Andráši (Andrássy) (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 v Budapešť) – podnikateľ, politik.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Albert Schlosser – 130. výročie úmrtia
12. júl - Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Ľudovít Mikuláš – 130. výročie narodenia
24. júl - Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, výskumník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
Juraj Kazamek – 70. výročie úmrtia
26. júl – Juraj Kazamek (28.2.1882 Betliar – 26.7.1956 Koblenz) – hudobný skladateľ, husľový virtuóz, pedagóg.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-