Známa rožňavská kunsthistorička oboznámi verejnosť o histórii reformácie v Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Reformačné hnutie v Gemeri, osobitne v Rožňave je témou prednášky známej rožňavskej historičky umenia Edity Kušnierovej, ktorá sa uskutoční 16. marca 2022 v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja.
Prvé ohlasy Lutherovej reformácie v bývalej Gemerskej župe sa sústredili predovšetkým na významné sídla feudálov, ako bol hrad Muráň, Štítnik a mesto Rožňava, kde sa obyvateľstvo zoznamovalo s novými myšlienkami husitského hnutia už v 15. storočí, za prítomnosti bratríckych vojsk v tunajšej pevnosti. 16. storočie tu už bolo úplne pod vplyvom reformácie, ktorú sa v 17. storočí snažili utlmiť z Ríma prizvaní jezuiti. Počas nadvlády Turkov nastalo obdobie tvrdých náboženských bojov, ktoré znamenalo kruté prenasledovanie evanjelikov a veľa obetí. Situácia sa skonsolidovala až koncom 18. storočia po tolerančnom patente Jozefa II. a po príchode mierumilovných františkánov do Rožňavy.
Múzejno-pedagogické aktivity k výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje pre žiakov materských a základných škôl múzejno-pedagogické aktivity k jubilejnej výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života.
Počas týchto podujatí sú pripravené komentované prehliadky spojené s interaktívnymi hrami k výstave, v rámci ktorých sa účastníci oboznámia s najnovšou tvorbou Jany Kušnierovej – krajinomaľbami (zákutia betliarskeho parku a rožňavského námestia), zátišiami a figurálnymi maľbami. Súčasťou aktivít budú aj tvorivé dielne, v rámci ktorých si záujemcovia vyhotovia výtvarné dielo podľa vlastnej fantázie.
Predmet mesiaca marec 2022: Život zvierat Alfreda Edmunda Brehma
Napísal(a) I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje v marci zaujímavé knižné tituly. V rámci podujatí Marec – mesiac knihy a Týždeň slovenských knižníc verejnosti predstaví Život zvierat od Alfreda Edmunda Brehma. Viac ako 100-ročnú historickú encyklopédiu zvieracej ríše. Kompletné 10-zväzkové diela z knižnice múzea prezentujeme v maďarskom, a taktiež v nemeckom originálnom vydaní. Encyklopédia je vystavená v priestoroch múzea od 1. marca do 31. marca 2022.
Vystavená 10-zväzková encyklopédia v nemeckom jazyku bola vydaná v rokoch 1876 - 1880 ako druhé, rozšírené vydanie. Vyšla pod názvom Brehms Thierleben (Brehmov život zvierat). Dielo vydal Bibliografický inštitút v Lipsku v reprezentatívnom koženom vydaní.
Prezentovaná encyklopédia v maďarčine vyšla v Budapešti v rokoch 1901 - 1907 prvýkrát. Rozsiahle 10-zväzkové dielo Alfreda Brehma pod názvom: Az álatok világa (Svet zvierat) zostavil Lajos Méhely s tímom spolupracovníkov. Dielo v reprezentatívnej koženej väzbe vydala korporácia Légrády Testvérek.
Za šťastie sa oplatí bojovať * Predčasniatko v rodine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja a Občianske Združenie Malíček pripravili v mesiacoch marec – apríl 2022 pre širokú verejnosť putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch „Narodil sa bojovník“.
Pokroky medicíny posledných dvoch desaťročí priniesli výrazné zmeny aj v starostlivosti o budúce mamičky. „Štandardné“ tehotenstvo trvá 40 týždňov. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná.
V roku 2011 založila Ľubica Kaiserová Občianske združenie Malíček. Už 10 rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku. Vznikol teda z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami. Ako vysvetľuje pani Kaiserová, ktorá je srdcom i dušou združenia a zároveň je i staničná sestra na oddelení s predčasne narodenými deťmi: „Malíček svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie a podporu rodičom. Naším poslaním je byť mostom medzi rodinou a nemocnicou.”
Týždeň slovenských knižníc v roku 2022 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Týždeň slovenských knižníc sa uskutoční v dňoch 28. 2. – 6. 3. 2022 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. Základným cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí. Z dôvodu pandemickej situácie sa presúva do ONLINE priestoru.
Kameninová manufaktúra v Rožňave – krátky pohľad do histórie
Napísal(a) S. Holečková
Absolvovali psychologické vyšetrenie pre vodičov z DHZ s výstražným znamením – majákmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Rehákovej z Košíc zorganizovali v Mestskom dome kultúry v Jelšave na základe novely zákona číslo 8/2009 Z. z. a vyhlášky MV SR číslo 9/2009 Psychologické vyšetrenie pre vodičov s výstražným znamením – majákmi.
Psychologického vyšetrenia sa zúčastnilo 37 vodičov z Dobrovoľných hasičských zborov – Gemer, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Kameňany, Magnezitovce, Muráň, Lubeník, Ratková, Ratkovské Bystré, Rákoš, Revúčka a Sirk.
Všetci vodiči uspeli, preukazy na 5 rokov budú zaslané na príslušné obecné, resp. mestské úrady.
„Môj Disneyho svet“ * Prvý člen veľkej rodiny postavičiek i tí ostatní
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vyhlásila výzvu pre deti i dospelých o najzaujímavejšiu výtvarnú prácu pod názvom „Môj Disneyho svet“.
Walter Elias „Walt“ Disney sa narodil 5. decembra 1901 v Chicagu. Pochádzal z piatich detí a nemal ľahké detstvo. Od malička mal talent na kreslenie. Traduje sa, že jeho prvý zárobok bol za obrázok koníka, ktorý si u neho objednal sused. Popri klasickom vzdelávaní si výtvarný talent cibril v umeleckej škole.
Začiatkom 20. storočia vládla v amerických kinách nemá groteska, ktorej priekopníkmi boli Buster Keaton a Charlie Chaplin. Práve od nich čerpal Disney inšpiráciu pre svoje animované filmy.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského sa zapojila do Medzinárodného dňa darovania knihy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa dňa 14. februára 2022 zapája do Medzinárodného dňa darovania knihy.
Zakladateľkou sviatku Medzinárodného dňa darovania knihy bola Emmy Broadmoor, Američanka, matka troch detí, zakladateľka webu s detskými knihami v USA. Všetko sa to začalo tým, že sa jeden z jej synov pýtal, prečo si ľudia nedávajú knihy len tak, a prečo nie je v roku deň, kedy by to mohli urobiť. To bol impulz pre zrod nového sviatku.
SNOW FILM FEST 2021 Festival dokumentárnych filmov aj v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického kraja, prináša opäť možnosť pozrieť si najlepšie svetové zimné filmy, finalistov zahraničných súťaží roku 2021. Festival prebieha od októbra 2021 do februára 2022 v stovke slovenských a českých miest. Vo výbere šiestich filmov je napríklad film K2: The Impossible Descent. „Dychberúci výkon poľského skialpinistu Andrzeja Bargiela divákom učaruje," hovorí manažér festivalu Pavel Pichler. „Film je o prvnom človeku, ktorý dokázal zísť z vrcholu K2 na lyžiach." Ide o druhú najvyššiu horu sveta, ktorá ma konte najviac neúspešných pokusov o výstup na jej vrchol. Všetky predchádzajúce pokusy lyžiarov skončili neúspechom alebo smrťou.
Slovenského diváka určite poteší dokument o známom chatárovi spod Rysov: Viktor Beránek – Zamyslenia nad životom. Premietať sa bude aj krátky animovaný film o dvojici superzáchranárov Hors Piste.
Viac...
Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont
Napísal(a) O. Bodorová
Venované 190. výročiu založenia hrnčiarskeho spolku v Šiveticiach.
Na začiatku roku 2022 vydalo Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Autorkou knihy je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. „Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý pocit, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia.“ Oľga Bodorová.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2022.
Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, ktorá je určená pre mládež od 15 rokov a dospelých. Cieľom súťaže je podporovať rozvoj neprofesionálnej výtvarnej tvorby, rozvíjať záujmy autorov, vyhľadávať nové výrazné talenty a týmito podnetmi prezentovať a konfrontovať súčasnú neprofesionálnu tvorbu.
Vyhlasovateľom a odborným garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. Hlavným benefitom 59. ročníka súťaže je žánrová rozmanitosť a priestor pre voľné sebavyjadrenie autora. Maľba, kresba, grafika, priestorová a digitálna tvorba, insita a kategória experiment sú kategórie, ku ktorým tento rok patria aj dve odporúčané témy „PAMÄŤ a KRAJINA“.
Pavel Košík: Zachytenie okamihu môže byť skutočný klenot
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
V A P R Í L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Igor Ciel – 95. výročie narodenia
3. apríl – Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Theodor Glatz – 155. výročie úmrtia
3. apríl – Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Ján Jasenka – 35. výročie úmrtia
6. apríl – Ján Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Štefan Pasiar – 40. výročie úmrtia
11. apríl – Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa – 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) –pedagóg, historik knihovníctva a osvety.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Daniel Bachát – 120. výročie úmrtia
13. apríl – Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista..
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Michal Laciak – 200. výročie narodenia
16. apríl – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Viliam Ujházy – 100. výročie narodenia
18. apríl – Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier – 18.4.2023 Bratislava) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Andrej Šmál – 320. výročie narodenia
25. apríl – Andrej Šmál (25.4.1706 Necpaly – 25.12.1766 Ratková) – ev. farár, senior, literárny a cirkevný historik, publicista.
Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v r. 1751 – 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám ev. cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.. -MM-
Pavol Sontág – 205. výročie narodenia
26. apríl – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Karol Sárkány – 165. výročie úmrtia
27. apríl – Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej, v r. 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V r. 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia. -MM-
Ján Botto – 145. výročie úmrtia
28. apríl – Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, autor balád a povestí.
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-
































