V Koceľovciach zazneli diela Antonia Vivaldiho, Christopha Willibalda Glucka a ďalších autorov
Napísal(a) MG
V sobotu 27. augusta 2022 o 17:00 v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Koceľovciach zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, komorný koncert. V podaní profesionálnych umelcov – Júlie Burášovej (flauta) a Tomáša Labanca (klavír) zazneli diela A. Vivaldiho, Ch. W. Glucka a ďalších autorov. Koncert nadviazal na medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutočnila 25. a 26. augusta 2022 v Rožňave.
Koncertu predchádzala tiež prehliadka kostola a odborný výklad k vzácnym stredovekým nástenným maľbám, ktoré nedávno získali značku Európske dedičstvo (European Heritage Label). Za občianske združenie Gotická cesta fresky, ale aj aktivity združenia prezentoval Peter Palgut.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – Výstava MLYN Rožňava 2022
Napísal(a) E. Tományová
RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X
Napísal(a) A. Š.
Občianske združenie Quirinus v priestoroch Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej organizuje v dňoch 13. a 14. septembra 2022 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X.
Súčasťou podujatia je koncert medzinárodne uznávaného len 15-ročného slovenského klaviristu Ryana Martina Bradshawa, ktorý odohrá pod taktovkou Pawela Kotla (Poľsko) spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina Koncert č. 1 b moll, op. 23 pre klavír a orchester Petra Iljiča Čajkovského. Koncert sa uskutoční pri príležitosti 70. výročia založenia Základnej umeleckej školy v Revúcej a pri príležitosti 160. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Z histórie Gemera-Malohontu po štvrtýkrát v Kraskove
Napísal(a) K. Lendvorská
Mesiac september 2022 sme otvorili historickým festivalom Z histórie Gemera-Malohontu. Po 4-týkrát Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, ECAV Kraskovo, Mikroregión Teplý Vrch, v spolupráci s Miestnou akčnou skupinou Malohont a Gotickou cestou prezentovali stredovekú históriu a gotické kostoly verejnosti.
Piatok 2.9.2022 od 21:00 po prvýkrát bola organizovaná večerná prehliadka dvoch z dvanástich gotických kostolíkov so značkou Európske dedičstvo. MAS Malohont a OOCR Gemer vytvorili jedinečnú večernú atmosféru s odborným výkladom historika Mgr. Petra Megyešiho, PhD. v kostoloch v Kyjaticiach a v Kraskove.
Dni mesta Rožňava 2022 aj v knižnici so známymi hercami
Napísal(a) T. Bachnáková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vydalo NULOVÚ EURO bankovku
Napísal(a) O. Bodorová
Rimavská Sobota – Pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea vydalo múzeum v spolupráci so spoločnosťou Nunofia, s. r. o., ktorá je výhradným držiteľom licencie Euro Souvenir pre územie Slovenskej republiky, nulovú eurobankovku (0 Euro Souvenir). Ide o prvú bankovkou zo série 0 Euro Souvenir, ktorá prezentuje Národnú kultúrnu pamiatku v okrese Rimavská Sobota. Vydanie nulovej eurobankovky finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Bankovka bude v predaji od 14. septembra 2022 od 8.00 do 18.00 hod. v Pokladni Gemersko-malohontského múzea. Predajná cena je 3 eurá.
„Na bankovke je vyobrazená historická budova Gemersko-malohontského múzea z roku 1910 a typický hrniec gemersko-malohontskej hrnčiny,“ informovala riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Stanovy Gemersko-malohontského muzeálneho spolku z roku 1883 * Predmet mesiaca september 2022
Napísal(a) É. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý, originálny, ručne písaný dokument z roku 1883 – Stanovy Gemersko-malohontského muzeálneho spolku. Dokument je súčasťou archívu múzea, a text písaný v maďarčine je rukopisom prvého riaditeľa múzea, Jánosa Fábryho. Dokument je vystavený v priestoroch múzea od 2. septembra do 30. septembra 2022.
V septembri 2022 si pripomíname 140. výročie založenia Gemersko-malohontského múzea. Korene múzea siahajú do 3. septembra 1882, keď sa otvorila prvá Umelecko-archeologická výstava Gemerskej župy v priestoroch bývalých delostreleckých kasární, kde sídli múzeum dodnes. Úspech výstavy prispel k tomu, aby vedenie mesta i župy hneď na druhý deň, 4. septembra 1882, na zasadajúcom zhromaždení Gemersko-malohontskej muzeálnej spoločnosti definitívne založilo Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Za dočasného predsedu spolku zvolili baróna Jenőa Nyáriho.
Čestné uznanie z medzinárodnej súťaže UNICA pre animovaný film mladých autorov získalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktoré motivuje mladých filmárov k tvorbe realizáciou letnej školy animovanej tvorby ANIMOsCool, ktorá počas svojich deviatich ročníkov naučila mnoho detí a mladých ľudí procesu výroby animovaného filmu.
Tento workshop je ralizovaný formou týždňového denného tábora a účastníci každý rok pod odborným vedením lektorov vytvoria animovaný film. Takto vďaka spoločnému úsiliu vznikol v roku 2020 animovaný film s názvom Tri zlaté ruže. Námetom filmu je legenda o vzniku mesta Rožňava spracovaná v pôsobivom výtvarnom štýle, ktorý čerpá inšpiráciu z tradičnej techniky modrotlače.
Svojím prevedením získal v roku 2021 pre Košický kraj prvenstvo v celoslovenskej súťaži CINEAMA.
Počas Dňa baníkov sa malí návštevníci oboznámia s minerálmi z Gemera
Napísal(a) M. Venenyová
Deň baníkov – Jedinečné minerály Gemera v Zážitkovom centre Sentinel, podujatie, ktoré organizuje dňa 9. septembra 2022 od 9.00 do 16.00 hod. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
„Hlavným cieľom podujatia je poukázať na rozmanitosť hornín a minerálov s následnou ukážkou zbierky geologických a paleontologických vzoriek. Súčasťou podujatia bude aj ukážka jedinečných minerálov, ktoré dal svetu práve Gemer,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Zaujímavé aktivity budú prebiehať v exteriérovej a interiérovej časti múzea. Okrem geologickej a paleontologickej ukážky čaká návštevníkov aj prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Dni európskeho kultúrneho dedičstva v Baníckom múzeu
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OZ Gotická cesta pripravilo podujatie s názvom Spoločné dedičstvo Gemera, ktoré sa bude konať 6. septembra 2022 o 16:00 hod., v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Podujatie sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2022 (DEKD), do ktorého sa každoročne zapájajú viaceré pamiatkové inštitúcie vrátane Baníckeho múzea v Rožňave. Téma aktuálneho ročníka je "Sustainable heritage" ("Udržateľnosť v pamiatkach"). Podujatie má tento raz za úlohu motivovať kultúrne stánky, aby otvorili svoje brány a ukázali svoju úlohu v udržateľnej budúcnosti a svoj vplyv na zachovanie miestnej identity.
Viac...
O trojdňovom Gemerskom folklórnom festivale v rázovitej obci Rejdová trochu inak
Napísal(a) MG od
Iba pred nedávnom (od 18. do 20. augusta 2022) sme boli svedkami trojdňového Gemerského folklórneho festivalu v rázovitej obci Rejdová. Odvtedy sa na rôznych mediálnych úrovniach a rôznych príležitostiach spomínala jeho úroveň. Jeden z jeho účastníkov ponúkol aj našej stránke perfektné dôkazy o tom, čo tento festival, ktorému pridali k názvu „trochu inak“, znamená a čo jeho tvorcovia a organizátori oproti prechádzajúcim ročníkom tohto roku pridali. Máte pravdu, že všetko, čo sa do troch dní po organizačnej stránke prejavilo, sa už nebudeme vracať. Nebudú to ani jeho noví účastníci, ani pravidelne sa zúčastňujúce telesá, či jednotlivci, ktorí sa v Rejdovej s niečím novým prezentujú. Všetci sa tohto roku zhostili svojej úlohy a posunuli latku festivalu o niečo vyššie. Nakoniec sme to zvýraznili i v komentári Márie Hlaváčovej, manažérky kultúry Gemerského osvetového strediska, ktorý vyšiel na našej stránke tesne pred festivalom.
V Slavošovciach bola hasičská Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže
Napísal(a) G.Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava prijal v sobotu 27. 08. 2022 pozvanie do Slavošoviec na Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže. Súťaž prebiehala na miestnom futbalovom ihrisku. Súťažné družstvá tvorili štyria členovia DHZO, ktoré museli byť ustrojené v zásahových odevoch, UBO PSII, resp. BOSSMAN, obuvi a prilbou. Po nástupe bola povolená úľava pre súťažné družstvá, nemuseli použiť zásahový kabát ani rukavice. Bolo povolené použiť náradie, ktoré sú dané v IVECO DAILY CAS 15 1. – 3. generácie, sériovo dodané čerpadlo.
Bola to prvá súťaž tohto druhu, ktorej sa DHZM Jelšava zúčastnil. Umiestnili sme sa na 4. mieste z 10 prítomných družstiev. Získali sme cenu za Profesionálne vykonaný požiarny útok. Ďakujeme za pozvanie a za možnosť načerpať skúsenosti. Bolo to príjemne strávené predpoludnie.
Michal Krause – Pestrou přírodou * Každá fotka je jeden príbeh
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila pre širokú verejnosť výstavu fotografií pod názvom „Pestrou přírodou“, ktorej autor Michal Krause pochádza z Čiech.
Michal Krause od mala miluje prírodu a zvieratá. Fotografii sa venuje dlhé roky. Úspešné podnikanie v oblasti internetu opustil v roku 2015. Láska k prírode a fotografovanie sa prepojili a dnes sa venuje hlavne wildlife fotografii, kvôli ktorej navštívil štyri kontinenty a množstvo biotopov od hôr cez severské pláne, lesy mierneho pásma až po tropické dažďové pralesy.
Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Venované 140. výročiu založenia múzea
Napísal(a) A. Botoš
Rimavská Sobota 30.8.2022 – Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri príležitosti svojho významného jubilea pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 8. septembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod., v rámci ktorej je pripravený sprievodný program – koncert súboru historickej hudby Ensemble Thesaurus Musicum, kurátorský výklad k výstave a slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 140. výročia založenia múzea. 140 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea verejnosti predstaví PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea. Vstup na vernisáž výstavy je voľný. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a potrvá do 31. marca 2023.
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-