Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. Hlaváčová
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ * Predmet mesiaca august 2022
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 29. 07. 2022 – V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum drevené plastiky zhotovené rezbárom Jánom Grenčíkom z Husinej. Vystavené budú od 2. augusta do 31. augusta 2022.
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a tri súsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cesta a Ukrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv, sú umiestnené na drevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. „Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv,“ uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová.
Najnovšie akvizície v historickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 20. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum ešte v roku 2021 doplnilo historický fond o súbor 44 cirkevných rúch katolíckeho kňaza z Husinej a pozlátené rokokové zrkadlo z kaštieľa v Ožďanoch, ktoré boli získané kúpou vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.
Unikátnosť zbierky cirkevných rúch v počte 44 kusov zahŕňa jednotlivé súčasti odevu katolíckeho farára. Kňazské rúcha a doplnky rímskokatolickej cirkvi pochádzajú z Farského úradu v Husinej, a pochádzajú prevažne z medzivojnového obdobia a prvej polovice 20. storočia. Liturgické odevy nosili správcovia farnosti Husiná Ján Majoros (farár v rokoch 1938 – 1954), Ján Kabla (farár v roku 1948), Pavol Szabó (farár v roku 1954) a Barnabás Bacskai (farár v rokoch 1971 – 1991). Súčasťou cennej cirkevnej zbierky sú štóly, manipuly, cingulá, ornáty a pluviály rôznej farby a typu podľa náboženských udalostí a liturgických omší.
Rimavská Sobota, 19. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov.
Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu, vystaveného v stálej expozícii múzea.
Športové dni v Ratkovej a v Revúckej Lehote s hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 9. júla 2022 bola venovaná športovým aktivitám v Ratkovej a v Revúckej Lehote, kde nechýbali ani dobrovoľní hasiči.
Predpoludním dobrovoľní hasiči z Jelšavy zavítali do Ratkovej, kde ich už čakali miestni dobrovoľní hasiči s technikou. Spoločne pripravili pre deti penu, v ktorej sa deti vyšantili. Potom dobrovoľní hasiči z Ratkovej pripravili rôzne ukážky zo svojej činnosti.
Na poludnie sa jelšavskí hasiči presunuli do Revúckej Lehoty, kde si deti popozerali techniku – CAS 32 T 815, MITSUBISHI – hasili „horiaci hotel“, transportovali raneného“ na nosidlách a záver patril pene.
Bol to príjemne strávený deň.
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.
Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
Pamätná tabuľa, ktorá je svedectvom dejín rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
V Hucíne oslávili storočnicu existencie Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 2. júla 2022 bola slávnostným dňom pre Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Hucíne, kde v tomto roku oslavujú 100 rokov od založenia dobrovoľného hasičstva v obci.
Ráno o 8.00 hod sa začali schádzať hasičské zbory z regiónu so svojimi zástavami pred zrekonštruovanou Hasičskou zbrojnicou v Hucíne, kde sa začala slávnosť. Úvod patril dychovej hudbe SMZ, a. s. Jelšava, potom okresný veliteľ Ladislav Üveges podal hlásenie Jánovi Melicherovi, predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej. Prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA. Slávnosť pokračovala príhovorom starostu obce Hucín Jaroslava Horvátha, ktorý dekoroval zástavu DHZ Hucín slávnostnou stuhou k 100. výročiu založenia zboru v obci, ktorú udelil ÚzV DPO SR v Revúcej. Záver slávnosti pred zbrojnicou patril požehnaniu Hasičskej zbrojnice, CAS 15 IVECO DAILY a zástavy, ktoré vykonala pani farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi Zuzana Vargová.
Viac...
DÁMSKA ŠNUROVAČKA Z ROKU 1770 * Predmet mesiaca júl 2022
Napísal(a) É. Kerényi,
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum dámsku šnurovačku, vystuženú kosticami z obdobia neskorého rokoka (1780 – 1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia časť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónie Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea J. Fábryho. Dámska šnurovačka je vystavená v priestoroch stálej expozície od 1. júla do 31. júla 2022.
Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnúcim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach ohlásila požiar na školskom dvore
Napísal(a) G. Jakubecová
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach dňa 27. júna 2022 ohlásila požiar na školskom dvore. Deti už čakali na miestnych dobrovoľných hasičov pred budovou škôlky. Veľmi sa potešili, keď počuli sirénu z prichádzajúceho IVECA DAILY. Hasiči dlho neváhali, natiahli vedenie a uhasili požiar. Našťastie, išlo len o ukážku hasebných prác hasičov.
Po tejto ukážke členovia DHZ Držkovce ukázali svoju výstroj, deti si vyskúšali prilbu, popozerali si IVECO DAILY. Mohli si vyskúšať, ako sa pracuje s hadicami. Na záver boli deti obdarené sladkosťami.
Bolo to vydarené predpoludnie, kde sa deti potešili inej forme vzdelávania, ako sú zvyknuté.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Rožňava organizuje od 1.7.2022 do 31.8.2022 sprievodné podujatie k 120. výročiu založenia múzea letné podujatie pod názvom Leto s Baníckym múzeom. Podujatie je určené pre rodiny s deťmi a pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl.
V rámci tohto prázdninového podujatia pripravili múzejníci aj Múzejné stredy pre rodiny s deťmi v dňoch 6. júla, 20. júla, 17. augusta a 24. augusta 2022.
Účastníci sa môžu tešiť na komentovanú prehliadku výstavy 12 dekád Baníckeho múzea, ale aj na interaktívne hry, ako napríklad na hru s puzzle, dominom, pexesom. Každý účastník si môže vyhotoviť svoj vlastný pamätný list a opečiatkovať to s voskovou pečaťou. Okrem toho sú pre nich pripravené kvízy a ďalšie aktivity k výstave, ktorá prezentuje 120 rokov múzea formou vzácnych predmetov a dobových fotografií.
Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 – Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj tradičná ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 151 kusov predmetov. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo fond rozšíriť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky.
Na základe koncepcie nadobúdania zbierkových predmetov, akvizičného plánu múzea a v súvislosti s mapovaním regionálnej produkcie bol zámerom projektu nákup deväť kusov výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a dvoch kusov šivetickej keramiky. „Fond etnológie sme tak doplnili o ukážku výrobkov rožňavskej kameniny (6 kusov tanierov, 1 ks podnos, 2 kusy kuľač), ktorá v ňom absentovala,“ informovala Ľudmila Pulišová.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-































