Ponuka nových aktivít Gemerského osvetového strediska
Napísal(a) A. K.
Po veľmi náročnom pandemickom období postupne aj kultúrne zariadenia otvárajú svoje brány. Rešpektujúc aktuálne opatrenia aj Gemerské osvetové stredisko (GOS)
v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na začiatok nového roka 2022 zaujímavé aktivity.
„Verím a dúfam, že konečne nastane nielen delete všetkého nepriaznivého, ale aj zaslúžený reštart v spoločnosti. Pozitívny reštart kultúra potrebuje ako soľ a nie je tomu inak ani v našej regionálnej kultúre. Takmer dva roky je veľmi dlhá doba na to, aby sa ľudia nestretávali, spoločne netvorili, nevzdelávali sa či sa nezabávali. Naša inštitúcia pripravila pre nasledujúce mesiace množstvo zaujímavých a zmysluplných aktivít, tentokrát viac so zameraním na dospelých, a to tak v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a remesla, ako aj v umeleckých oblastiach,“ približuje plány GOS jeho riaditeľka Helena Novotná. Podujatia budú prebiehať v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, a tiež v online priestore.
Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.
Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov výtvarného umenia na vernisáž výstavy Romana Škantára s názvom Figúra a priestor. Prvú tohtoročnú výstavu otvorí múzeum vo svojej galérii vernisážou už 3. februára 2022 o 16:00. Výstava je zároveň zaradená medzi sprievodné podujatia osláv výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Výstava predstaví výber z výtvarných prác košického architekta Romana Škantára, ktorý pôsobí na Gemeri od roku 2011, kedy založil v obci Brdárka občianske združenie s cieľom zachrániť miestnu národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol. Istý čas pracoval aj v Rožňave ako architekt v slobodnom povolaní. Občianske združenie pod jeho vedením pracuje na pamiatkovej obnove brdárského kostola už desať rokov.
Previerkové cvičenie dobrovoľného hasičského zboru riešilo požiar v Zariadení opatrovateľskej služby v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Na ohlasovňu požiarov Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava (DHZM) bol Krajským operačným strediskom v Banskej Bystrici oznámený požiar v kotolni Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS) na Ulici 9. mája v Jelšave. Jednotka DHZM vykonala výjazd na CAS 32 T 815 v počte 1 + 3, CAS 15 IVECO DAILY v počte 1+ 4 a na DA MITSUBISHI v počte 1 + 1.
Po príchode na určené miesto boli vytvorené 2 zásahové úseky. Prvý zásahový úsek – štyria členovia mali za úlohu urobiť prieskum v kotolni, vytvoriť útočné vedenie, odstaviť prívod plynu a elektriky a uhasiť požiar. Druhý zásahový úsek – piati členovia vykonali prieskum v ubytovacej časti, kde je umiestnených 14 klientov. V čase požiaru tam bolo aj 10 zamestnancov. Počas hasebných prác boli evakuovaní dvaja zamestnanci. Počas zásahu boli použité ADP.
Na prelome rokov prišlo na svet ďalšie dieťa tohto speváka. Nejde o prírastok do rodiny, ale o nový album skupiny Massriot, ktorej zakladajúcim členom je spevák a hudobník Robo Šimko. Novým dieťaťom tejto skupiny je teda ich najnovší, v poradí už 5. štúdiový album s názvom Bude To Fajn, ktorý vyšiel 26. decembra 2021.
„Som nesmierne hrdý na prácu, ktorú sme s Miškom a Jankom odviedli. Viem, trvalo to dlho, ale výsledok stojí za to,“ vyjadril sa známy hudobník.
Album ale prináša obrovskú zmenu, a to v zmysle ďalšieho štýlového zaradenia kapely Massriot. Síce sú počuteľné aj rockové vplyvy, rockeri z východu prešli k štýlu známemu ako Indie Folk. Tvrdé zvuky elektrických gitár a razantných bubnov vystriedali zvuky akustických gitár a hudobných nástrojov, ako napríklad banjo, mandolína, cimbal, husle, ústna harmonika a iné. Celé dielo je navyše doplnené aj jemnou dávkou elektroniky, ktorá je použitá vkusne, nenútene a s mierou. Tieto ingrediencie robia z albumu vysoko počúvateľný štúdiový počin, ktorý v sebe textovo skrýva veľké myšlienky a posolstvá.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave obnovila svoje priestory
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Hravo i vážne medzi knihami“ v roku 2021 obnovu priestorov, aby sa vytvorilo estetickejšie a útulnejšie prostredie pre prácu s knihou. Projekt, realizovaný v mesiacoch jún až december 2021, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
„V rámci poskytovania kvalitných služieb sa snažíme nielen vyhovieť požiadavkám čitateľov ohľadom informácií, ale aj o vytvorenie príjemného prostredia v knižnici,“ povedala na úvod riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Vďaka Fondu na podporu umenia sme pokračovali s obnovením priestoru a zariadenia pre čitateľov mladšej vekovej kategórie,“ dodala.
Priaznivá štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2021
Napísal(a) G. Jakubecová
V minulosti, kedy mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahoch a záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
Unikátny online vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi – Tichý génius Pavol Jozef Šafárik
Napísal(a) DMS Rožňava
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Matica slovenská pripravili unikátny online vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi pre školy i záujemcov o národné dejiny. Dielo bude slúžiť aj ako reprezentačné video univerzity.
Šafárik pochádzal z Kobeliarova, z evanjelickej učiteľskej rodiny na hornom Gemeri. Získal kvalitné vzdelanie na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Bol riaditeľom srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, no významnejšie pôsobil neskôr v Prahe. Tu sa vypracoval na jednu z vedúcich osobností vedeckého života. Stal sa priekopníkom slavistiky a dôležitou postavou českého i slovenského národného obrodenia.
Odborná preventívna ochrana regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
V roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu odbornej preventívnej ochrany súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu. Odborná preventívna ochrana predstavovala odbornú kníhväzbu nasledovných 13 titulov súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea: Dobšinské noviny, Gemerské echo, Gemerské zvesti, Gemerské zvesti plus, Gemerské zvesti plus Soboťan, Hnúšťanský hlas, Jelšavan, Klenovské noviny, Muránske noviny, Naše novinky: Rimavská Sobota, Rimaviny: Mesačník Soboťanov, Tisovský mesačník, Tornaľa a okolie.
Ochrana bola realizovaná odborným knihárskym zviazaním 151 ročníkov týchto novín z rokov 1968 až 2020 do tvrdej väzby, v súlade s platnou knihovníckou legislatívou,
Štedrovečerné služby Božie 2021 budú vysielané z CZ Muránska Dlhá Lúka
Napísal(a) PM
Po prvýkrát v doterajšej histórii stránky Maj Gemer Služby Božie na Štedrý večer 24.12.2021 budú odvysielané na kanáli YouTube Gemerského seniorátu ECAV na Slovensku. Pripravili ich duchovní Gemerského seniorátu vzhľadom na to, že z kapacitných a pandemických dôvodov sa nebudú služby Božie konať v každom cirkevnom zbore. O natáčanie a produkciu sa postaral evanjelický farár CZ ECAV v Rožňavskom Bystrom Mgr. Peter Hlavatý. Pripájame aj link na Youtube, ktorý bude aktívny 24.12.2021 o 16.00h.
Viac...
O čo sa má veriaci kresťan usilovať, aby dokázal prežiť obdobie vianočných sviatkov bez straty zreteľa na ich skutočný význam
Napísal(a) Mgr. P. Hlavatý
Drahí čitatelia,
prihováram sa k vám z Farského úradu ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré. Moje meno je Mgr. Peter Hlavatý a do tohto krásneho kraja som sa dostal na základe menovania vtedajšieho biskupa Východného dištriktu. Krátko teda po zložení kaplánskej skúšky a následnej ordinácii som započal moje pôsobenie ako zborový kaplán v cirkevnom zbore oficiálne od 01.10.2019. Niekoľko dní pred oficiálnym nástupom do úradu som z dôvodu sťahovania sa prvýkrát navštívil kňazskú stanicu v Rožňavskom Bystrom. Pochádzam z Turca, z malého mestečka Turany a okrem mojej návštevy kaštieľa v Betliari a zámku Krásna Hôrka v detskom veku som nemal inú skúsenosť v spojitosti s gemerským regiónom. Preto bola moja prvá návšteva nového pôsobiska spojená s veľkým očakávaním a istou dávkou obáv z úplne nového prostredia.
Betlehemské svetlo skauti v roku 2021 priniesli na Slovensko už 32-krát. Odpaľovanie prebehlo so zreteľom na všetky platné opatrenia so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromažďovania. Jedným z mnohých cieľov Betlehemského svetla je spájať ľudí, prinášať nádej a pokoj medzi ľuďmi.
V piatok 17. 12. 2021 dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa už ôsmykrát rozhodli, že donesú do Jelšavy Betlehemské svetlo. Nakoľko už druhý rok neprebiehala distribúcia svetla vlakom, tento rok ho preberá opäť ako vlani v Plešivci od pána Ladislava Boholya so synom, skautov z Rimavskej Soboty. Tento rok čakali v Plešivci okrem jelšavských hasičov aj dobrovoľní hasiči z Muráňa a z Hucína.
Cestou domov z Plešivca bolo Betlehemské svetlo rozsvietené na Hasičskej zbrojnici v Hucíne, odkiaľ sa bude distribuovať pre záujemcov v obci.
Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.
Pozvánka na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom
Napísal(a) S. Zvarová
Vážení pedagógovia MŠ, ZŠ, folklórnych kolektívov,
srdečne Vás pozdravujem v mene Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote a pozývam Vás na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom.
1.) Vo štvrtok 2. decembra 2021, od 10:00 sa bude konať prezentácia ako pracovať s obradovým folklórom formou hier – určené aj pre tých najmenších, pod názvom "Od obradového folklóru ku hre", s lektorkou PhDr. Andreou Jágerovou, etnologičkou, vedúcou Centra tradičnej kultúry v Detve.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-