Hasiči z Jelšavy boli v špeciálnej základnej škole
Napísal(a) G. Jakubecová
Vedenie Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) v Jelšave oslovilo dobrovoľných hasičov, aby zavítali k nim do školy a prezentovali deťom svoju činnosť.
Dňa 13. 04. 2022 sme zavítali do priestorov školy. Na úvod sme za pomoci filmu s Hasíkom oboznámili deti s telefónnymi číslami, ktoré sa používajú pri volaní si pomoci – čísla na hasičov, policajtov a zdravotníkov. Potom sa vysvetlil postup, ako sa správať keď spozorujú požiar, resp. ako sa správať, keď začne horieť v byte, kde sa nachádzajú.
Na záver bola vykonaná evakuácia žiakov cez zadymený priestor na dvor, kde bolo zistené, že všetci boli v bezpečí mimo požiaru.
Vlha hájová (Oriolus oriolus). Predmet mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zoologické zbierky. V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví múzeum dermoplastický preparát vlhy hájovej (Oriolus oriolus). Preparát bude vystavený v stálej expozícii múzea od 1. do 30. apríla 2022.
„V roku 2008 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát vlhy hájovej, známej tiež ako vlha obyčajná. Len málo vtákov hniezdiacich na Slovensku je tak výrazne sfarbených ako práve vlha hájová. Napriek tomu je však veľmi ťažké zazrieť ju,“ uviedla ornitologička Monika Gálffyová.
Dospelé samce sú sfarbené kontrastne čierno-žlto, samice a mláďatá majú zelenkavožltú farbu kombinovanú so sivočiernou. Pohybujú sa však vysoko v korunách stromov medzi lístím a tak ľahko unikajú pozornosti. Ak však zapojíme ďalší zmysel – sluch, je takmer nemožné nespozorovať ich. Spev vĺh je výrazný, hlasný a charakteristický pískavými flautovitými tónmi.
Veľká noc v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Kresťanstvo v Indii / Christianity in India – Výstava fotografií indického fotografa Benoy K. Behla
Napísal(a) I. Malek,
Vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bude od 6. apríla do 1. mája 2022 sprístupnená výstava popredného indického fotografa, filmového producenta a historika umenia Benoya K. Behla pod názvom Kresťanstvo v Indii / Christianity in India.
Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa.
Medzi lovcami perál žilo 20-tisíc kresťanov, ktorých učil Sv. František Xaverský, ktorý zomrel 3. decembra 1552. Jeho telesné pozostatky, dodnes zázračne nedotknuté, sú uložené v miestnej Bazilike Jezuliatka. Dňa 12. mája 1662 bol sv. František kanonizovaný ako svätý patrón Goa. V 16. storočí bola Goa kľúčovým centrom portugalského náboženského a politického impéria, ktoré sa rozprestieralo od brehov Afriky až k Číne a Japonsku.
Na slovensko-ukrajinskej hranici vypomáhajú aj naši dobrovoľní hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach za účelom plnenia úloh súvisiacich s utečeneckou krízou a vojnovým konfliktom na Ukrajine, požiadalo začiatkom marca t. r. o pomoc pri zabezpečení služieb na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké a Veľké Slemence Dobrovoľné hasičské zbory obcí (DHZO) Košického kraja. Slúžia sa 12 hodinové smeny od 7.00 hod. do 19.00 hod. a od 19.00 hod. do 7.00 hod. Ochota pomôcť a vystriedať vyčerpaných kolegov – dobrovoľníkov prekročila hranicu Košického kraja. Záujem o služby prejavili aj DHZO z okresu Revúca v Banskobystrickom kraji.
Dňa 30. marca 2022 o 7.00 hod. nastúpili na 24-hodinovú službu dobrovoľní hasiči z Gemerskej Vsi na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom a dobrovoľní hasiči z Držkoviec na hraničnom priechode v Korčoku. Počas služby zabezpečovali dopĺňanie PHM do agregátov, ktoré zabezpečovali vykurovanie stanov, kde sa umiestňovali utečenci, kým sa presunuli do Humenného, resp. Michaloviec. Pomáhali aj s batožinami utečencov.
Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu
Napísal(a) Mgr. K. Svrčková
Vernisáž putovnej výstavy Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu sa uskutoční 6. apríla 2022 o 15.30 hod. na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas Slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.
Výstava Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu je zameraná na perzekučné opatrenia namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.
Banícke múzeum v Rožňave sa rozrastie o nový prehliadkový okruh
Napísal(a) R. Šimko
Nový prehliadkový okruh s názvom Banská doprava otvára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Slávnostné otvorenie sa uskutoční 7. apríla 2022 na nádvorí Zážitkového centra Sentinel o 10:00. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja, Rastislav Trnka.
Samostatný prehliadkový okruh Banská doprava bude obsahovať viaceré témy a prvky, ako sú visuté lanové dráhy na Gemeri, 3D mapa regiónu Gemer, obľúbená jazda banským vláčikom do štôlne Alexander s projekciou dobového filmu z prostredia bane alebo priestory banských pracovísk s ukážkou rôznych druhov výstuže, kde je spolu inštalovaná aj technika a banská doprava.
Gemerské osvetové stredisko pripravuje cez víkend ďalšiu edukačnú aktivitu v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje v týchto dňch ďalšiu edukačnú aktivitu v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje, tentoraz pre ľudové hudby a sólistov muzikantov so známym lektorom Vojtechom Botošom. So svojou kapelou bude vyučovať herný štýl a repertoár obce Jesenské. Zároveň sa zameria aj na prípravu muzikantov a vedúcich zoskupení k plánovanej postupovej súťaži hudobného folklóru Vidiečanova Habovka.
Workshop je určený hudobníkom, ktorí sa venujú ľudovej piesni, pôsobia vo folklórnom kolektíve. Výučba bude prebiehať v sále Domu tradičnej kultúry Gemera cez víkend 2. - 3. apríla 2022 so začiatkom o 9:00 hodine.
Svoju účasť je potrebné hlásiť vopred.
Vstup je voľný a podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Viac...
Gemerské osvetové stredisko bude vítať jar s remeslom a pôstnym jedlom
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si príchod jari pripomenie podujatím, ktoré bude venované predovšetkým rodinám s deťmi. Dom tradičnej kultúry Gemera sa pre návštevníkov otvorí v sobotu 2. apríla. “Kvôli pandémii boli počas uplynulých dvoch rokov obmedzené aj aktivity Remeselníckeho inkubátora Gemer. RINK je unikátny projekt, ktorý združuje remeselníkov z celého kraja. Som preto rád, že cez tohtoročné veľkonočné sviatky budú môcť naši remeselníci predstaviť návštevníkom svoju činnosť, a to na pripravovanom podujatí Gemerského osvetového strediska. Už začiatkom apríla si budeme môcť pozrieť napríklad tradičnú výrobu úžitkových a dekoračných predmetov, ale aj pôstnych pokrmov súvisiacich s veľkonočnými sviatkami,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V rámci Mesiaca knihy beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Vo štvrtok 24. marca 2022 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach. O 9.00 hod. bude beseda pre žiakov škôl a o 16.00 hod. pre verejnosť. Vstupné je 2€.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát verejnosti predstaví hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Autorkou knihy je PhDr. Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si už tradične pripravilo obľúbené múzejno-pedagogické podujatie pre žiakov základných škôl s názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Podujatie bude prebiehať v termíne od 24. marca až do 13. apríla 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Každoročne máme pripravených niekoľko zaujímavých tvorivých dielní pre školákov, v rámci ktorých budeme vyrábať rôzne veľkonočné ozdoby, kraslice a dekorácie využitím kombinovaných techník a porozprávame sa o veľkonočných a jarných zvykoch,“ uviedol Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave.
Ponuka veľkonočných tvorivých dielní platí počas pracovných dní pre vopred nahlásené skupiny a cena za žiaka je 2 €. Pre objednávku skupín kontaktujte zodpovednú osobu:
Na hornom Gemeri sa začína regionálne kolo filmárskej súťaže Cineama 2022
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022 pre okres Rožňava. Cieľom súťaže je vyhľadávať a podporovať talentovaných tvorcov, rozvíjať ich kreativitu a poskytnúť im možnosť prezentácie a konfrontácie v oblasti vizuálneho umenia.
Zapojiť sa môže každý autor filmového diela v zmysle propozícií uverejnených na stránke vyhlasovateľa – Národného osvetového centra (NOC). Vítané sú animované aj hrané filmy, dokumenty, experimenty, videoklipy, či publicistické žánre v maximálnom limite do 20 minút bez tematického obmedzenia. Hodnotené budú umelecké, technické a obsahové kritériá v katégóriách podľa veku do 16 rokov, do 21 a nad 21 rokov.
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Peter Glocko - 80. výročie narodenia
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
Matúš Dula – 180. výročie narodenia – 100. výročie úmrtia
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-































