Sobota 25. 06. 2022 - Jelšavskí dobrovoľní hasiči znova zavítali medzi deti. V obci Magnezitovce na miestnom futbalovom ihrisku pripravili miestni dobrovoľní hasiči v spolupráci s Obecným úradom deň venovaný deťom. Mali pripravené rôzne súťaže.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči prispeli k súťažiam striekaním na „horiaci hotel“ a penovou show, z ktorej mali deti veľkú radosť. Popoludní sa presunuli do obce Gočaltovo. Na úvod menším deťom sme rozdali omaľovánky s hasičskou tematikou, ktoré s radosťou vymaľovali. Pani učiteľky potom pripravili štafetu súťaží, ktorá začala pumpovaním na „horiaci hotel“, pokračovala slalomom s fúrikom, hodom lopty do basketbalového koša a na záver museli poskladať puzzle, na ktorom boli postavy vystrojených hasičov. Po absolvovaní štafety sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2022 (t. j. štvrtok) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00. Aktuálne si môžu návštevníci pozrieť tri tematicky pestré výstavy - Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatban a 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina.
MOTÝLIKY Z MATERSKEJ ŠKOLY A KNIHY Z NAŠEJ KNIŽNIČKY, alebo ako si čítame v Gemerskej Polome
Napísal(a) R. Farkašová
Prišiel ten krásny čas, keď konečne mohli motýliky z materskej školy navštíviť našu knižnicu v obci v jej nových priestoroch. Dočkali sa dňa, kedy mohli pocítiť vôňu kníh a prelistovať v nich. Bol to prekrásny pocit. Nenechali sme si ujsť aj možnosť vypožičať si prekrásne knihy do našej materskej školy. Najradšej by sme si zobrali všetky knihy, ale vypožičali sme si len tie, ktoré nás zaujali obrázkami, kedže čítať ešte naši predškoláci nevedia. Vypožičali sme si nielen rozprávkové, ale aj poučné. Po vypožičaní sme rýchlo utekali do škôlky, aby sme mohli čím skôr prelistovať naše krásne, pestrofarebné knihy plné obrázkov. Ale načo sme nesmeli zabudnúť? No predsa na čisté ruky, bez ktorých by sme nemohli v knihách listovať.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * Detské letné aktivity
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 2. ročník detských letných aktivít pod názvom „MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ“. Aktivity sú určené deťom vo veku od 8 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 11. do 15. júla 2022 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 15. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 30. júna 2022.
Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Počas každého dňa deti nahliadnu do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeu. Zoznámi sa nielen s nimi osobne, ale aj s ich múzejnou prácou.
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže na tému Pomoc hasičov pri pandémii
Napísal(a) G. Jakubecová
„Pomoc hasičov pri pandémii“ bola témou výtvarnej súťaže, ktorú v školskom roku 2021/2022 vyhlásila Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO) SR. Do tejto súťaže sa zapojila aj Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej. Výkresy organizátorom na spomínanú tému zaslali zo Základnej školy s Materskou školu v Jelšave, ZUŠ v Revúcej a v Muráni.
Dňa 22. júna 2022 zavítali do všetkých zúčastnených škôl zástupcovia ÚzO DPO z Revúcej a odovzdali trinástim deťom v ZŠ s MŠ v Jelšave a šiestim deťom v ZUŠ Muráň a Revúca diplom a medailu.
Deti príjemne prekvapili a potešili. Dúfame, že sa aj v budúcom školskom roku zapoja do ďalšej výtvarnej súťaže.
Dobrovoľní hasiči absolvovali v Jelšave kurz prvej pomoci a obsluhy defibrilátora
Napísal(a) G. Jakubecová
Pripomeňme si niektoré dôležité udalosti zo života jelšavských dobrovoľných hasičov. Dňa 3. mája 2022 primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera defibrilátor, ktorý bude umiestnený na Hasičskej zbrojnici.
Dňa 18. júna 2022 zavítala na Hasičskú zbrojnicu Ing. Mária Tkáčiková, zamestnankyňa Operačného strediska zdravotnej záchrannej služby v Prešove, ktorá bola lektorkou Kurzu prvej pomoci a obsluhy darovaného defibrilátora.
Tohto kurzu sa zúčastnilo 13 dobrovoľných hasičov z Jelšavy a 8 dobrovoľných hasičov z Gemerskej Vsi. Dozvedeli sme sa aj nové veci, ale oprášili sme si aj veci, ktoré sme vedeli. Po teoretickej časti všetci absolvovali testy a praktickú skúšku.
43. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka 2022 Klenovec, 24. – 26. júna 2022
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka čoskoro už po 43-krát otvoria svoje pomyselné brány milovníkom folklóru. Na podujatie pozývačkami po regióne pozývali miestni folkloristi od mája 2022. Od štvrtku 23.6.2022 – 26.6.2022 prebieha gajdošská tvorivá dielňa s lektorom Drahomírom Dalošom. Od piatku 24.6.2022 návštevníkov pozývame do Zóny oddychu, od 16:00 na otvorenie Jarmoku ľudových remesiel, tvorivých remeselných dielní, tradičných gastronomických dvorov. Od 17:00 pozývame do kultúrneho domu na vernisáž výstavy zo súkromnej zbierky Štefana Liptáka: Sviatočný ľudový odev v Gemeri-Malohonte. Od 18:00 sa otvorí hlavná scéna vystúpením regionálnych folklórnych kolektívov a udelením ocenení starostkou obce Klenovec.
Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí otvárajú výstavou Štefana Kubíka
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí svoje brány pre verejnosť už najbližšiu stredu 22. júna 2022. V spolupráci s Galériou umelcov Spiša, ktorá je tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, uvedie profilovú výstavu Štefana Kubíka (1941–2006) k nedožitým 80. rokom pod názvom SOCHY – KRESBY. Vernisáž výstavy sa bude konať 22. júna 2022 o 16:00 v Andrássyho obrazárni na Lipovej 122 v Krásnohorskom Podhradí.
Výstava je prierezom tvorby autora s akcentom na sochu v dialógu s kresbami a skicami. Autorova tvorba sa vyznačuje svojbytným spôsobom spracovania materiálu – dreva, majstrovským ovládaním priestoru a tvaru. Gro výstavy tvorí kresba a komorná sochárska tvorba z pozostalosti autora a zo zbierky Galérie umelcov Spiša, ktorá spravuje 25 autorových diel.
Kto býva v dutine * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, ktorá je súčasťou najnovšej výstavy 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina. Tvorivá dielňa sa uskutoční 25. júna 2022 (sobota) o 15.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 6 rokov. Vstupné je 2 €.
Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne sú obyvatelia dubových lesov.
V úvode sa návštevníci zoznámia s Prírodnou rezerváciou Kurinecká dubina, ktorá je najstaršou chránenou oblasťou v súčasnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Krajskí remeselníci sa po druhýkrát stretnú na konferencii RINK-u
Napísal(a) A. Kleinová
Konferencia remeselníkov Tradícia a poctivá výroba predstaví možnosti ako za remeselný produkt možno získať ocenenie či značku kvality.
Pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku sa 22. júna v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční v poradí už druhá krajská konferencia remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov.
Remeselnícky inkubátor (RINK), v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, je unikátnym projektom Košickej župy, ktorý združuje vyše štyristo zručných majstrov. Svojou aktívnou činnosťou a prezentáciou svojich produktov podporuje rozvoj tradičnej ľudovej kultúry a napomáha k prehĺbeniu regionálnej identity.
Viac...
„Nerušte ma, čítam!“ Rozprávky, neplechy, zápletky, slávne príbehy, nové objavy...
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Mesto Rožňava a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravili na deň 9. jún 2022 pod záštitou primátora mesta Michala Domika pre deti základných škôl verejné čítanie rozprávkových kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam!“.
V čase od 9:30 do 13:00 hod. na malom pódiu budú čítať úryvky z rôznych rozprávkových kníh nielen deti, ale aj predstavitelia kultúrneho a spoločenského života.
Čítanie kníh je jednou z foriem, ako rozvíjať osobnosť dieťaťa. Viesť deti už odmala k čítaniu je veľmi dôležité. Rozvíja sa fantázia a slovná zásoba, ktorá je potrebná v každodennom živote.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Knihovníci v praxi“ v mesiaci jún dvojdňový odborný seminár a workshop pre knihovníkov, pedagogickú a odbornú verejnosť. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Čítaním sa trénuje nielen čítanie, ale hlavne schopnosť počúvať s porozumením, schopnosť sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, schopnosť spracovávať počuté informácie. Kniha dáva väčší priestor rozvoju myslenia.
„V rámci metodickej činnosti pripravila knižnica projekt, kde cieľom je zlepšovať vedomosti, zručnosti i schopnosti knihovníkov, nakoľko vzdelávanie je neodmysliteľnou súčasťou v živote každého z nás,“ povedala Gertrúda Turenská, autorka projektu.
Medzinárodný deň detí je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku sa slávi od roku 1952.
Myšlienka Medzinárodného dňa detí (MDD) vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo v svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší.
Pred 240 rokmi založil Pál Markó v Rožňave manufaktúru na spracovanie kože
Napísal(a) S. Holečková
Jeden z prvých priemyselných podnikov na území Gemerskej župy, kožiarsku manufaktúru rodiny Markóovcov, založil v roku 1782 v Rožňave šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó (1751 – 1819). Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou.
K priemyselnému rozvoju pôvodnej prevádzky na spracovanie kože došlo až neskôr, v 40-tych rokoch 19. storočia, pod vedením jeho syna Józsefa Markóa (1791 – 1849). Vďaka nemu sa rodinný podnik rozrástol a zveľadil a manufaktúra získala v roku 1844 kráľovské výsady. Naďalej pracovala pod názvom József Markó és fia (Jozef Markó a syn) a mala formu verejnej obchodnej spoločnosti. Na svoju prevádzku potrebovala predovšetkým surové kože a tých mala dostatok. Okrem pomocného materiálu – loja, masti a tukov potrebných na morenie koží, tvorili najväčšiu časť prevádzkových nákladov prepravné náklady.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-