streda, 08 apríl 2020 18:02

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3) Doporučený

Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na 

zabezpečovanie prevádzky jaskyne zriadili v roku 1883 osobitnú komisiu. V roku 1887 bola jaskyňa ako prvá vo vtedajšej rakúsko -uhorskej monarchii a medzi prvými v Európe elektricky osvetlená. Elektrickú energiu vyrábal agregát umiestnený na povrchu. V roku 1911 postavili pred vchodom do jaskyne drevený vstupný objekt, slúžiaci návštevníkom.

dlj 150 vyr 1a

 dlj 150 m r l

História Dobšinskej ľadovej jaskyne sa začala od počiatku svojho objavenia dynamicky rozvíjať. Napríklad v pamätnej izbe návštev z júna 1871 (dlho sa myslelo, že pamätné knihy zhoreli) sa píše, že „... hneď na druhý deň po objave navštívila veľká spoločnosť miesto objavu a pri tejto príležitosti pokrstili jaskyňu Ruffinyho menom a o udalostiach spísali obšírnu zápisnicu, ktorú uložili v mestskom archíve.“

Neviem, či táto zápisnica ešte existuje, či bola niekde publikovaná. V dostupných prameňoch som sa s ňou ešte nestretol. Historikov teda čakajú na tomto poli ešte dielčie úlohy, azda popri spresnení a preskúmaní známych údajov, aj objavenie nových neznámych faktov. Myslím si však, že storočnica mohla byť vítanou príležitosťou definitívne skompletizovať a vyhodnotiť fakty a údaje v samostatnej ucelenej monografii o jaskyni.

S Dobšinskou ľadovou jaskyňou sú spojené mená niekoľkých dobrovoľných pracovníkov, nadšencov – speleológov, ktorí jaskyňu prví preskúmali: Ing. Eugen Ruffiny, Andrej Méga (Mega) a Gustáv Lang. Im chceme venovať na tomto mieste malé medailónky.

ING. EUGEN RUFFINY, kráľovský banský radca, narodil sa 3.3.1846 v Dobšinej. Pochádzal z privandrovaleckej talianskej patricijskej rodiny. Ktorýsi ich rodinný predchodca bol evanjelickým biskupom, otec, Pavel Ruffiny, bol ministerským úradníkom, matka, Rozália Remenyíková. (Nevedno z akých dôvodov začali písať jeho meno Ruffinyi. On sám sa v pamätnej knihe podpísal Ruffiny.)

Eugen Ruffiny vychodil základnú školu v Dobšinej, strednú v Rožňave, Kežmarku a v Košiciach. Vysokú školu banícku absolvoval v r. 1869 v Banskej Štiavnici, kde získal diplom banského inžiniera.

Po skončení štúdia stal sa dozorcom vysokých pecí. V r. 1872 zvolili ho za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Túto funkciu zastával až do roku 1908, kedy po 35-ročnej službe nastúpil do dôchodku.

Ako mladý inžinier zapodieval sa otváraním nových šácht. R. 1871 uskutočnil takmer 2-kilometrový vrt a na vlastné riziko vyriešil jeho komplikovaný vetrací mechanizmus. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta, a najmä o kanalizáciu.  

 

Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu, čo jej mohli druhé mestá iba závidieť. Od r. 1872 do r. 1895 z vlastnej iniciatívy a bez odmeny usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. Na týchto školeniach s úspechom prednášal odborné predmety. Vo všeobecných predmetoch mu vypomáhali dvaja stredoškolskí profesori. Za ten čas získalo diplomy banských dozorcov 128 baníkov. Pre svoje vynikajúce banské poznatky absolventi sa uplatnili nielen v dobšinských baniach, ale aj v iných banských oblastiach, ba dokonca aj v cudzine, kde zastávali významné funkcie. Pravda, jeho láskou bola Dobšinská ľadová jaskyňa. Hneď od začiatku sa snažil, aby bola sprístupnená širokej verejnosti čo najväčšia časť jaskyne. Najprv ju vybavil pohodlnými schodmi, drevenými podlahovými chodníkmi, spočiatku petrolejovým, neskôr v r. 1886 elektrickým osvetlením. Ale aj z vedeckého hľadiska venoval jaskyni veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast.

Ing. Eugen Ruffiny bola aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne; vybudoval tam niekoľko letovísk.

V r. 1903 kráľ ho vymenoval titulom banského radcu za zásluhy v baníctve a za pedagogickú činnosť. No za objavenie ľadovej jaskyne ani on, ani jeho druhovia nedostali nijaké vyznamenanie.

Zomrel 13.1.1924. 

ANDREJ MEGA bol z tejto trojice najstarší. Narodil sa 15.4.1844 v Crajove (Rumunsko). Jeho otec, Andrej Mega, bol dobšinským rodákom a odtiaľ vyvandroval do Rumunska. Matka, Kristína Benkőová, Saska, pochádzala zo Sedmohradska. Pretože otca stratil v mladom detstve, adoptoval si ho bohatý strýko v Bukurešti. Zo začiatku ho vychovávali súkromní učitelia, neskôr vo francúzskom penzionáte, odkiaľ prešiel na bukureštskú obchodnú školu. Na žiadosť babičky, ktorá žila v Dobšinej, vrátil sa k nej ako 17-ročný. Ako 18-ročný dobrovoľne nastupuje do armády, kde pôsobil 8 rokov. Potom sa vrátil do Dobšinej a zastával rozličné úradnícke funkcie: 9 rokov bol mestským kapitánom, neskôr poradcom a viac ako 20 rokov pôsobil ako hlavný účtovník banskej banky. Zomrel v r. 1914.

GUSTÁV LANG, narodil sa 8.2.1845 v Dobšinej. Jeho otec pochádzal z Čiech a svoju životnú kariéru začínal v Dobšinej ako mladý obchodník. Langova matka, Zuzana Rozložníková, bola rodáčkou z Dobšinej. Gustáv Lang začal študovať v Dobšinej a štúdiá dokončil v Rožňave. Na žiadosť svojho otca dal sa na obchodnú dráhu. Po návrate z vojenčiny zaoberal sa objavovaním starých štôlní, do ktorých prác investoval značnú časť našetreného majetku rodičov. Jeho baníčenie sa iba raz skončilo úspechom, žiaľ, literatúra nezaznamenáva akým. Od r. 1884 až do svojej smrti v r. 1901 bol žandárskym kapitánom mesta. 

Čo pripojiť k jubilejným medailónikom? Azda návrh profesora Leonarda Blahu, ktorý sme spontánne prijali aj v redakcii nášho časopisu. Kedysi pri slávnostných decéniách jaskyne vystavovali pred jaskyňou portréty troch zaslúžilých objaviteľov. Dalo ich namaľovať mesto Dobšiná (reprodukcie, hoci porušené, uverejňujeme). O osude malieb dnes už niet nijakých správ. Preto by bolo načase vyhotoviť nové busty objaviteľov a rozmiestniť ich v lesoparku pri jaskyni. Na ich slávu a večnú pamiatku, aj na slávu slovenského jaskyniarstva. 

(Zdroj: Krásy Slovenska, roč. 47, č. 5, 1970 - jaskyniarske číslo)

 

PUBLIKÁCIU O OBJAVITEĽOCH JASKYNE SPRACOVAL NOVINÁR A BÝVALÝ OBYVATEľ DOBŠINEJ JOZEF ČERVÍNKA (1935 – 2011) V ROKU 2008 

DLJ 150 objaviteľ obrjpgDLJ 150 cervinka j

 Detstvo prežil v Dobšinej. V rokoch 1960 až 1970 redaktor Východoslovenských novín, v období tzv. normalizácie pracoval ako baník, vodič nákladného auta, tlačiar a v iných zamestnaniach. Od roku 1990 redaktor denníka Slovenský východ a denníka Košický večer. Na stránkach týchto novín publikoval reportáže o zaujímavých postavách a postavičkách, ako i cyklus reportáží s názvom Chlieb náš každodenný, o novinárskych osobnostiach pôsobiacich v Košiciach. Od roku 1995 externý spolupracovník Slovenskej televízie, autor scenárov televíznych dokumentárnych filmov Zvony zvonia mŕtvym Nemcom, Toto je moja krv, Odkaz nemej z Ľutiny, Až tam, kde je Peklisko, Kde sa západ stretáva s východom, Kraj sveta Brdárka, Košice rok 5756, Biele albatrosy, Sviatok sviatkov, autor scenárov pätnástich dielov televízneho cyklu Božie deti. Podľa jeho scenára Slovenská televízia nakrútila televízny dokumentárny film o Dobšinej.

V roku 2001 vyšla jeho kniha OTVÁRAČI BRÁNIČIEK, v roku 2002 kniha MY, DOBŠINČANIA, v roku 2003 kniha VLADYKA, v roku 2004 kniha OFERA PRE DREVENÉ CHRÁMY, v roku 2005 kniha SLOVÁ MAJSTROV SLOVA, v roku 2006 kniha TAJOMSTVÁ SKLENENEJ PANNY.

V roku 2003 pri príležitosti Dňa mesta Košice mu bola udelená Cena primátora mesta Košice „... za novinárske majstrovstvo, s akým približuje bohatstvo východného Slovenska prostredníctvom neopakovateľných postáv a ľudských osudov“.

Bol iniciátorom a spoluorganizátorom Prvého svetového stretnutia Dobšinčanov v roku 2000 i Druhého svetového stretnutia Dobšinčanov v roku 2005. V roku 2007, pri príležitosti XV. ročníka Turíčnych sviatkov, za dlhodobé kultúrne a spoločenské zviditeľňovanie mesta Dobšiná mu bol udelený titul Čestný občan mesta Dobšiná.

(POKRAČOVANIE)

 

 RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Mikuláš Rozložník

 

Čítať 613 krát Naposledy zmenené štvrtok, 09 apríl 2020 10:45

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.