Čas neúprosne beží, a skôr ako sa nazdáme, treba konštatovať, že v tomto roku 2020, uplynie už 150 rokov od doby prvého zostupu do podzemných priestorov tejto jaskyne. Toto pekné jubileum sme spoločne s autormi príspevku Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbehy RNDr. Ondrejom Rozložníkom a Ing. Mikulášom Rozložníkom sledovali v 12-tich pokračovania, ako sa postupne objavovala a sprístupňovala táto naša jedinečná ľadová krása v podzemí Slovenského raja. O mnohých ešte ďalších sa zaiste spolu dozvieme a spoznáme možno ešte neuverejnené krásy tohto podzemia, ktorý nám závidí celý turistický svet.
Výberom z literatúry, z ktorej čerpali naši spoluatori končíme tento rosziahly a zaujímavý dokument, ktorým si pripomíname 150. výročie, ale tiež zaujímavé obdobie po sprístupnení Dobšinskej ľadovej jaskyne. Vďaka aj vám, návštevníkom stránky, že sme ho spolu mohli sledovať.
Na záver uverejňujeme ešte fotografie z tej časti jaskyne, ktorá bola síce objavená s bohatou kvapľovou výzdobou, ale do nej zrejme návštevníci jaskyne nikdy nevojdú. Fotografie sme získali od jedného zo súčasných jaskyniarov Miloša Greisela. Ako sa zdôveril Ondrej Rozložník: "Sú pekné, dokumentujúce, i keď asi nikdy nebude táto časť prístupná verejnosti pre možné ohrozenie hornej ľadovej časti jaskyne."
A keďže sa brány všetkých jaskýň na Slovensku otvárajú 16. júna 2020, vítame Vás v nich, ale najmä v našej jedinečnej jaskyni, ako sme to uviedli v úvode textu o Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Výber z literatúry o území a informačné pramene
ANDRIAN, F. (1867). Umgebungen von Dobschau. Verh. K.-kön. geol. Reichsanst. (Wien), 18, 257-
258.
BELLA, P. (2005). Najvýznamnejšie jaskyne a priepasti svetového dedičstva. In Jakál, J. (Ed.). Jaskyne
svetového dedičstva na Slovensku. SSJ, Liptovský Mikuláš – Knižné centrum, Žilina, 131–146.
BELLA, P. (2006). Národná prírodná pamiatka Dobšinská ľadová jaskyňa. In Krásy Slovenska, 83, 5–6,
40–41.
BÍMA, K. (1925). Dobšinská ľadová jaskyňa a jej okolie. Tlač. F. Klimeš, Liptovský Sv. Mikuláš 1925.
BOROVSZKY, S., (1903). Magyarország vármegyei és városai. Gömör – Kishont vármegye, Budapest.
DROPPA, A. (1960). Dobšinská ľadová jaskyňa. Bratislava, Šport 1960.
GÖMÖRY, Á. (ed.). 1927. Emlékkönyv Dobsina bányaváros alapításának 600 éves évfordulójára,
Putnok, 238 s.
HALAŠ, J. (1989). Tepelná bilancia Dobšinskej ľadovej jaskyne. In Slovenský kras, 27, s. 57–71.
HANVAI J. EDE (1912). A Dobsinai Jégbarlang és Környéke. Dobšiná, vyd. Hanvai, 1912.
HUNFALVY, J., (1867). Gömör és Kishont törvényese egyesült vármegyének leirása. Pest.
JAKÁL, J. (1971). Morfológia a genéza Dobšinskej ľadovej jaskyne. In Slovenský kras, 9, s. 27–33.
KVIETOK, L. (1948). Stručný popis priestorov Dobšinskej ľadovej jaskyne a vznik ľadu. Rožňava, Kníhtlačiareň
J. Potočný a spol., 1949.
KRENNER, J. S.(1874). A Dobsina Jégbarlang. Budapest 1874.
LALKOVIČ, M. (2000). Z histórie Dobšinskej ľadovej jaskyne (na okraj 130. výročia jej objavu).
In Aragonit, 5, s. 30–32.
Mestské lesy Dobšiná 1992 – 2017, © A. Macko, 2017.
MIKULIK, J., (1878). Dobschau, eine monographische Skizze, Kasschau, 48 s., 13 príl.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (1996). Výsledky najnovších výskumov v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
In Slovenský kras, 34, s. 139–147.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (2002). Nové poznatky o kvapľových častiach Dobšinskej ľadovej jaskyne.
In Bella, P. (Ed.). Výskum využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov z 3. vedeckej konferencie.
Liptovský Mikuláš, s. 36–49.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (2005). Kras Slovenského raja. SSJ – SSS – Knižné centrum, Žilina, 175 s.
PELECH, J. E. (1879). The Valley of Stracena and the Dobschau ice-cavern. Trubner & Co., Ludgate
Hill, London, 31 s.
PETROVIČ, Š. – ŠOLTÍS, J. (1971). Stručná mikroklimatická charakteristika Dobšinskej ľadovej jaskyne.
In Slovenský kras, 9, 41–47.
PIASECKI, J. – ZELINKA, J. – PFLITSCH, A. – SAWIŃSKI, T. (2004). Structure of air flow in the upper
parsts of the Dobšinská Ice Cave. In Bella, P. (Ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník
referátov zo 4. vedeckej konferencie. Liptovský Mikuláš, s. 113–124.
PIASECKI, J. – SAWIŃSKI, T. – ZELINKA, J. (2005). Spatial differentiation of the air temperature in
the entrance collapse of Dobšinská Ice Cave as contribution to the recognition of the problem of air
exchange between cave and the surface. In Slovenský kras, 43, 81–96.
ROZLOŽNÍK, O. – HUNSDORFER, E. (zost.). Banské mesto Dobšiná. Košice, Banská agentúra, 2008.
SSJ Liptovský Mikuláš (2005). Čarovný svet jaskýň.
TULIS, J. (1997). Pohyb ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni. In Aragonit, 2, 6–7.
TULIS, J. – NOVOTNÝ, L. (1989). Jaskynný systém Stratenskej jaskyne. Martin, Osveta 1989. 464 s.
TULIS, J. – NOVOTNÝ, L. (2003). Zmeny zaľadnenia v Dobšinskej ľadovej jaskyni. In Aragonit, 8, 7–9.
Časopisy :
Krásy Slovenska, č. 5, 1970

KONIEC
RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-