Veľký prínos pre spracovanie textov piesní poskytol Mgr. Gabriel Rožai, PhD., svojím dielom Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Túto metodickú príručku pre folkloristov, etnológov a kultúrno-osvetových pracovníkov vydalo v roku 2020 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Toto dielo a moja osobná účasť na jeho prednáškach boli veľkou inšpiráciou pre spracovanie textov piesní, a napokon tieto texty jazykovo upravil, za čo mu patrí veľká vďaka.
Súčasťou tejto publikácie je aj stručný nižnoslanský nárečový slovník.
Osobne som presvedčený, že v tlačenom formáte sa obsah uvedený v tejto publikácii uchová natrvalo a bude prínosom pre hudobníkov, folkloristov a záujemcov o ľudovú pieseň.
Ing. Martin Gallík
Folklórna skupina HRABINA Nižná Slaná
sa začala formovať začiatkom roku 2007. Prvé verejné vystúpenie pod názvom Ženská spevácka skupina pri Miestnom odbore Matice slovenskej sa uskutočnilo 15. júla 2017 vo Vlachove na Festivale ľudového spevu a tanca.
Výbor Miestneho odboru Matice slovenskej v Nižnej Slanej prihlásil na základe pozvánky Gemerského osvetového strediska v Rožňave v júni 2009 do súťaže „Hlase moj, hlase moj“ štyri členky ako spevácku skupinu v zložení Mgr. Marta Gallíková, Zuzana Jungerová, Ľudmila Petergáčová a Mgr. Alžbeta Zagibová. Zuzana Jungerová bola prihlásená do súťaže ako sólistka. Na uvedenej súťaži sa umiestnili skupina aj sólistka v Zlatom pásme. Uvedený úspech bol povzbudením a podnetom do ďalšej činnosti.
Skupina v tomto zložení verejne vystúpila v júli pri otvorení Domu Matice slovenskej v Rožňave. V auguste nasledovalo vystúpenie na Vlachovskom lete a vystúpenie na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej dňa 28. 8. 2009, kde bola skupina pokrstená na folklórnu spevácku skupinu HRABINA (FSS).V novembri 2009 sa pridali ku skupine aj muži.
Od svojho vzniku účinkovalo v skupine viacero osôb – speváci aj hudobníci (18 mužov a 30 žien). Skupina sa pravidelne zúčastňuje na folklórnych, kultúrnych, spoločenských podujatiach a akciách organizovaných samosprávou, GOS v Rožňave či DMS Rožňava (na okresnej a republikovej úrovni) a na podujatiach ECAV pri prehliadkach spevokolov v rožňavskom senioráte.
Pri vystúpeniach ju často sprevádzala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. V začiatkoch sprevádzal členov skupiny na akordeóne Vladimír Gono, neskôr Stanislav Gunár a Ing. Ivan Nemčok.
Od roku 2013 sa venuje viacerým aktivitám tradičnej ľudovej kultúry, a preto začala vystupovať pod názvom folklórna skupina HRABINA (FSk). S Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča nahrala na CD Tichý vetrík po doline veje (2013) tri nahrávky a na CD Vianoce na Gemeri (2015) štyri nahrávky.
Na odbornom vedení sa od vzniku skupiny podieľali Mgr. Kvetoslava Dovčíková, Mgr. Mária Kováčová, Mgr. Mária Hlaváčová, Mgr. Janka Maťová (v rozmedzí rokov 2010 – 2017 so zameraním na cirkevné piesne), Mgr. Eva Kardošová a od roku 2015 Martina Smreková.
Základný repertoár tvoria scénky z krstín, pytačiek, svadobné a vianočné piesne spievané v stredoslanských nárečiach obcí Nižná Slaná, Henckovce a Kobeliarovo, národné a cirkevné evanjelické a katolícke piesne v rámci účinkovania na cirkevných a kultúrno-spoločenských akciách. Od roku 2018 pôsobia členovia FSk aj v mužskej a ženskej speváckej skupine folklórneho súboru DUBINA z Rožňavy.
FSk Hrabina je kolektívnym členom Miestneho odboru Matice slovenskej Nižná Slaná. V súčasnosti má 15 aktívnych členov. Folklórnu skupinu vedie od jej vzniku Ing. Martin Gallík.
(POKRAČUJEME)
Píše Ing. Martin Gallík
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-